Na dvojdňový prechod Veľkej Fatry sme sa vychystali koncom augusta. Predpoveď počasia na prvý deň nebola priaznivá, preto sme rozhodli vystúpiť na najvyšší bod Kremnických vrchov Flochovú (1317 m) a navštíviť Harmaneckú jaskyňu. Bola to dobrá rozcvička na samotný veľkofatranský prechod.
Kremnické vrchy sú sopečného pôvodu a hoci nie sú príliš vysoké, jednotlivé kopce sú strmé, takže to bolo také hore-dolu a trvalo nám to so sedla Šturec a naspäť takmer štyri hodiny. Presunuli sme sa do Harmanca, pozreli si jaskyňu. Nezmokli sme, ale pohľad smerom na Veľkú Fatru dával tušiť, že sme sa rozhodli dobre. V ten deň by to nebola príjemná turistika. Spolu sme prešli 16 km s prevýšením viac ako 800 metrov.
Noc sme strávili v Starých Horách, teda v lese smerom od Tureckej na Salašky. Ráno sme zaparkovali pred hotelom Altenberg a autobusom sa presunuli do Ružomberka, zastávka Biely potok. Tam bol začiatok našej trasy. Chodník hneď za obcou strmo stúpal hore, stúpala aj hmla, ale nás hrialo slniečko.
Do Vlkolínca sme dorazili za 30 minút, spravili pár záberov a stúpali ďalej. Za dvadsať minút sme prišli na Vlkolínske lúky a za ďalšiu hodinu do Sedla pod Vtáčnikom. Trávnaté úseky sa striedali s lesnými, krajina je tu veľmi malebná, každé obzretie stálo za to.
Zastávku sme si spravili na Šiprúnskych lúkach, odtiaľ sme šli cez les až po zotavovňu Smrekovica. Bol to dlhý úsek a tu sme stretli ľudí, ktorí šli opačným smerom od Borišova. Dali sme si pivo a obed z vlastných zásob.
Nasledoval dlhší úsek na krásny vyhliadkový vrch Rakytov (1567 m). Tam niekde sme minuli českú skupinku, otca s dvoma dcérami, stretli sme sa potom aj večer na chate. Nasledovalo sedlo Grúň a traverzom popod Ploskú sme sa dostali na Chatu pod Borišovom. Je pekná, ale má malú kapacitu, a tak sa nám spanie neušlo. Treba si posteľ skôr rezervovať.
Zložili sme sa na zemi v jedálni. Pozastavili sme sa ale nad tým, že kým tí, čo sa im ušla posteľ, majú uznanú zľavu pre členov KST, nešťastníci na zemi musia zaplatiť viac (9 €). Nuž a členstvo v Alpenvereine sa u nás neberie do úvahy. Ale nevadí. Ako sa ukázalo, jeden z našich „podlahových“ spolunocľažníkov si nás pamätal z prechodu Nízkych Tatier, streli sme sa tam týždeň dozadu. V prvý deň prechodu deň sme nastúpali 2020 m a prešli 28 km.
Ráno sme si pred chatou dali kávu, slniečko krásne svietilo. Na pochod sme vyrazili o ôsmej – smer Ploská (1582 m). Cesta potom klesala na Chyžky so salašom a mierne stúpala na bývalý salaš pod Suchým vrchom – turisti ho prerobili na útulňu.
Nasledoval Ostredok, starý vrchol a novovytýčený nový najvyšší vrchol Veľkej Fatry (1592 m). Ďalšiu hodinu sme putovali na Krížnu (1574 m) a cez Majerovu skalu späť na Staré hory. Druhý deň prechodu sme prešli 18 km a nastúpali 820 m.
Ako bodku za našou výpravou v prekrásnom pohorí sme si v Starohorke dali pečené koleno.
