Pravý zárez (IV-/V-) v juhozápadnej stene Malej Dračej hlavy je zaujímavou líniou cez nevšedný zárez, aký si v Tatrách asi ešte nevidela. Cestu má horolezec napozeranú už dlhšie. Ide o staršiu a ľahšiu cestu. Údajne ľahšiu.

Vzhľadom na to, že v online svete sú o ceste iba minimálne informácie, spoliehate sa predovšetkým na svoje znalosti a schopnosti. Teda ty sa spoliehaš na horolezcove. V tomto expedičnom duchu sa vydávate ráno na bicykloch na Popradské pleso. Cesta ubieha pohodlne a rýchlo.

Jesenné počasie je dnes veľmi príjemné, teplé, slnečné a len s trochou klasického tatranského vetra. I výšľap Zlomiskovou dolinou sa ti zdá pokojný a plynulý. Z chodníka po prvotnej neistote odbáčate do Dračej doliny. Nechce sa Vám traverzovať popod Zlomiskovú vežu, preto mierite po suti priamo hore. Výšľap je oproti výstupu na Patriu, ktorý ste absolvovali deň predtým, veľmi príjemný.

Obdivuješ Dračiu dolinku. V lete si v jej srdci prvýkrát. Horolezec s istotou kráča smerom k Malej Dračej hlave. Nechávaš sa navigovať. Tesne pod stenou sú popadané pomerne čerstvé balvany. Sleduješ steny nad hlavou a hľadáš miesto, odkiaľ sa zosypali. Po chvíli miesto vypadnutia skalného bloku nachádzaš a si rada, že je to z vedľajšej steny.

Máš rada tieto čerstvé lomy. Pri jednom úzkom lome sa pýtaš, či si ho nevezmete domov. Na nejakom polienku by z neho bol ideálny konferenčný stolík z neopracovanej žuly.

Blok by ste neudvihli, tak ti nezostáva nič iné ako pokračovať pod stenu. Prichádzate pomerne vysoko a po nastrojení horolezec lezie. Trvá mu solídny čas, kým konečne nájde správny smer v prvej dĺžke. Istíš, vyhrievaš sa na slnku a vôbec ti jeho pomalý postup neprekáža.

Začal z ľavej strany a neskôr zisťuje, že lepšou voľbou by bol nástup sprava. Nástup zľava vyžaduje dva metre ľahšieho zliezania a končí sa na štande pod strechou obrovského previsu.

Cez previs neleziete, ale pokračujete po platničke vľavo. Následne sa terén mení na úzky komín. Toto vhĺbenie je celkom čarovné. Štandujete uprostred neho. Je však v tieni a rada by si sa z neho dostala čo najrýchlejšie preč. Tvoje želanie je vyslyšané. Horolezec odlieza komínom, potom ľahším terénom a končí na slniečku.

Tá časť so slnkom sa ti páči. O niečo menej sa ti páči, ako stena pokračuje ďalej. Ide o veľký zárez obklopený vpravo nejaký odštepom so strmou stienkou a vľavo ešte strmšou stenou. Horolezec sa nevie rozhodnúť, či chce liezť sprava alebo zľava. Chytateľnejšie sa mu to zdá sprava. Pravdepodobne má pravdu.

Nachádza sa tu odštep, s ktorým dlho statočne bojuješ. Je strmý, úzky a sprava na teba zároveň tlačí stienka. Nie je ti príjemné, ako ťa stena odtláča. Odštep má raz dobré ruky a raz dobré stupy na nohy. Ideálna kombinácia oboch možností neexistuje. Expedičné odhodlanie sa z teba vyparilo a tajne dúfaš, že je táto dĺžka poslednou.

Tvoje dúfanie je pravdivé. Dĺžka končí v štrbine. Balíte jedno lano a viažete sa na druhé. Prejdete kúsok po hrebeni a nachádzate zlaňák. Výnimočne nemáš chuť pokračovať po hrebeni na žiadnu stranu. Už ste to šli a dnes ťa to neláka ani do Dračieho sedla, ani na Zlomiskovú vežu, tak zlaňujete do Zlomísk.

Príjemným chodníkom sa vraciate do civilizácie. Napriek rannému zmätočnému nástupu máte dobrý čas. Na Popradskom plese dopĺňate tekutiny a bicyklom ste za pár okamihov dole.

Horolezec: Malá Dračia hlava, Pravý zárez (IV-/V-) je kratšia cesta, ktorá vedie výrazným vhĺbením. Obtiažnosť poslednej dĺžky v samotnom záreze je zrejme vyššia, cca V-. Zakladanie istenia je bezproblémové. Zostup zliezaním hrebeňa cca 50 m smerom ku Zlomiskovej bránke a zlanenie do Zlomiskovej doliny 1×60 m (2x nit s krúžkom).

Fotogaléria