Prachovské skaly sa mi vizuálne spájajú s obrazom Česka hneď za Karlovým mostom a Karlštejnom. Ísť tam s davom turistov v hlavnej sezóne som kedysi dávno vyskúšal a nikomu by som to neradil. Výlet v novembri, to je niečo úplne iné. Kombinácia jesenných farieb a takmer prázdnych chodníkov si nás úplne podmanila.

Poloha

Prachovské skaly patria do regiónu známeho ako Český raj severovýchodne od Prahy. Z českého hlavného mesta sa tam autom dostaneš za niečo vyše hodiny. Po diaľnici smer Mladá Boleslav, v ktorej odbočíš na mesto Jičín a ešte pred ním hľadáš odbočku do obce Prachov. Ak treba, určite si nájdeš aj vhodné vlakové či autobusové spojenie. Vzdialenosť z Jičína je sedem kilometrov, takže aj peší presun zo stanice ku skalám pripadá do úvahy.

Lokalita je súčasťou výškovo nevýraznej Jičínskej pahorkatiny s najvyšším vrcholom Sokol (562 m). Pri návšteve samotných skál sa budeš pohybovať v nadmorskej výške okolo 450 m. Okrem prírodných unikátov z českého pieskovca a horolezeckej histórie sú Prachovské skaly jedinečné tým, že hoci patria do štátnej Chránenej krajinnej oblasti Český raj, ide o súkromný majetok.

História

Vlastníkom Prachovských skál je šľachtický rod Šlikov (Schlick). Pochádzali zo západočeského Chebu. O tamojšie majetky však prišli v 17. storočí, keď sa zapojili do neúspešného stavovského povstania proti Habsburgovcom. Nový začiatok rodu vo východných Čechách zariadil Jindřich Šlik. Ako profesionálny vojak po porážke na Bielej hore padol do zajatia. Neskôr vstúpil do služieb habsburgského cisára. Dosiahol hodnosť poľného maršála a za odmenu získal v roku 1637 panstvo na Jičínsku. Odvtedy vlastnia Prachovské skaly Šlikovia, s prestávkou medzi znárodnením v roku 1948 a reštitúciou v roku 1996.

Kedysi veľmi dávno obývali Prachovské skaly slovanské kmene, ktoré ich využívali ako prírodnú pevnosť chrániacu osady vnútri skalného mesta. Koncom 19. storočia začali priťahovať prvých turistov. Horolezecký šport sem priniesli nemeckí priekopníci z Česko-Saského Švajčiarska, ktorí pieskovec dobre poznali z domova. V roku 1933 začal štát skaly chrániť vyhlásením prírodnej rezervácie.

Náročnosť výletu

Medzi krásnými pieskovcovými vežami sa dá urobiť hodinová prechádzka, pokojne aj v mestskom oblečení a nejakých teniskách, s deťmi či starými rodičmi. Alebo tam patrične vystrojený stráviš celý deň, prejdeš všetky rokliny, vyhliadky, pridáš jeden-dva zaujímavé ciele v blízkom okolí a nachodíš zo dvadsať kilometrov.

Hoci chodníky sú upravené a strmé pasáže vybavené kamenným schodmi a železnými zábradliami, predsa len odporúčam turistickú obuv. Nedá sa vylúčiť, že stretneš nejaké to blato. V skalách sú vyznačené štyri farebne odlíšené trasy:

• žltá (1,5 km, 0:45 h)
• červená (2,5 km, 1:30 h)
• zelená (3,5 km, 2 h)
• modrá (pre detské kočíky)

Na kľúčových miestach areálu visia mapky trás. Na prvý pohľad vyzerajú komplikovane, ale niet sa čoho obávať. Prípadné zablúdenie bude vďaka hustému značeniu a malým vzdialenostiam trvať veľmi krátko. Trasy sa dajú ľubovoľne kombinovať a hoci v niektorých úsekoch je vyznačený odporúčaný smer prechodu, v zásade sú všetky obojsmerné. Prinajhoršom budeš musieť v úzkych miestach počkať na prechod protiidúcich.

Naša trasa

Za dve a pol hodiny sme prešli takmer všetky značené chodníky v Prachovských skalách. Skombinovali  sme zelený a žltý okruh, čo zahŕňalo aj časť červenej a modrej kočíkovej trasy. Keďže tie sú v aktraktívnych pasážach identické so žltou alebo zelenou trasou, vynechali sme len menej záživné nástupové úseky. Podľa mňa sme trafili optimálny variant. Ak by som si chcel túru predĺžiť, vyrazil by som už radšej na trasy mimo hlavného areálu.

Trasa: Dĺžka 5,5 km, nastúpaných 230 m, celkový čas 2:30 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Praktické info

Areál má dva vstupy – horný a dolný. Horný sa nachádza na okraji obce Prachov a je prvý na rane, ak prichádzaš od Jičína. Odporúčam pokračovať horskou cestou k dolnému vstupu s historickou turistickou chatou. Má to tam autentickejšiu atmosféru.

Pri oboch vstupoch sú platené parkoviská (100 Kč na deň), WC (10 Kč) a pokladne na predaj vstupného (100 – 120 Kč na dospelú osobu, zľavy pre deti, študentov, rodiny a seniorov). Prachovské skaly sú prístupné celoročne. Ak sa chceš vyhnúť tlačenici, vyhýbaj sa exponovaným termínom v čase sviatkov a školských prázdnin. Alebo sa aspoň snaž prísť čo najskôr ráno. V lete sa otvára o ôsmej, mimo hlavnej sezóny o deviatej.

Doplnkové tipy

Pri dolnom vstupe do areálu sa začína červená značka, ktorá vedie okolo bývalého prírodného kúpaliska Pelíšek ku zvyškom skalného hradu Pařez. Sú to približne dva kilometre jedným smerom.

Z vyhliadok na najvyšších bodoch Prachovských skál sme si na severozápadnom horizonte všimli nezvyčajnú dvojvežovú siluetu. Konzultácia s infokomunikačnými nástrojmi obajsnila, že ide o hrad Trosky. Napešo by to už bolo ďaleko, zastavili sme sa tam autom. Žiaľ, v novembri už bolo po sezóne a vítala nás len zamknutá brána.

Ponuka v bufetoch priamo pri skalách uspokojí len nenáročného. Za lepšou gastronómiou treba ísť do Jičína. My sme podľa Google recenzií stavili na reštauráciu La Favorita v hoteli reStart na okraji mesta a neľutovali sme. Neskorý obed s jesenným tekvicovým menu perfektne uzavrel deň. A na cestu nazad do Prahy sme si v aute pustili nesmrteľný hit Ivana Mládka:

Fotogaléria