Cyklistika popri vodných tokoch má svoje čaro. Točiac pedálmi po hrádzi Váhu, pozerajúc sa na Trenčiansky hrad, skrsla mi v hlave myšlienka pobudnúť tu niekedy pár dní a pobicyklovať po okolí.

Doma máme vynikajúceho plánovača turistických aj cyklistických trás. Stačilo povedať počet dní a dohodnúť si termín vyhovujúci všetkým zúčastneným. O trasy sa postaral syn (plánovač), ubytovanie v Trenčianskych Tepliciach som dohodla ja. Do partie sme prizvali aj muža a rodinne si zamakali.
Preferujeme pevné cesty. Výlet sme zrealizovali v júli 2024.

Deň prvý

V sobotu okolo desiatej sme nastúpili v Pezinku na rýchlik a odviezli sa do Trenčína. Aj s bicyklami. Prvé osviežujúce zastavenie sa udialo ešte v Trenčíne na pláži na ostrove. Je to kúsok od vlakovej stanice. Pláž ma všetko potrebné vybavenie od bufetu, cez prezliekáreň až po štandardné toalety. Okúpali sme sa vo Váhu, dali pivo a pokračovali ďalej cez Trenčiansku Teplú do Trenčianskych Teplíc.

Ubytovali sme sa v penzióne Fontis Terrae, sadli opäť na bajky a potiahli do Omšenia. Asi 5 km s miernym stúpaním. Bicykle sme zaparkovali pri penzióne a reštaurácii Pod Babou a peši vyšliapali zhruba 2 km na Omšenskú Babu (668 m). Po návrate sme si v reštaurácii pochutili na dobrom jedle a spustili sa späť do Trenčianskych Teplíc. Pekný deň bol za nami. Úvodných 27 km na bicykloch a pešie stúpanie na kopec nás tak akurát pripravilo na ďalšie, už intenzívnejšie cyklo zážitky.

Deň druhý

Trenčianske Teplice – Motešice – Trenčianske Mitice – Inovec (1 042 m) – Trenčianske Stankovce – Opatovce – Trenčín – Pláž na ostrove – Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice (75 km). Trasa podľa plánovača:

Penzión, v ktorom sme sa ubytovali, stravu neposkytuje, preto naše raňajky prebiehali vonku pred potravinami. Priam lukulské hody sme mali každé ráno. Vyrazili sme okolo deviatej, potiahli do Trenčianskych Mitíc a občerstvili sa chutnou prirodzene perlivou Mitickou minerálkou. Načapovať si ju môžete priamo v obci, časť Rožňové Mitice.

Nasledovalo dlhé plynulé stúpanie po asfaltovej ceste na Inovec (1042 m n. m.). Kritických je posledných asi 700 metrov. Nekompromisný prudký kopec, ktorý zdvihne tepy. Odmenou sú výhľady z rozhľadne do širokého okolia a v neposlednom rade kvalitné občerstvenie na Inoveckej chate.

Inovecká chata sa nachádza pod Inovcom vo vzdialenosti asi 3 km od vrcholu. Čiže sme okolo nej prechádzali cestou nahor. Po občerstvovačke nasledovalo spúšťanie po zvážnici do Trenčianskych Stankoviec a odtiaľ po pevných cestách až do Trenčianskych Teplíc. S kúpacou a pivnou pauzou na ostrove v Trenčíne.

Na kolonáde v Trenčianskych Tepliciach nenájdete veľa reštaurácii, kde sa môžete najesť. Našťastie v tej jednej, ktorá je uprostred, varia chutne a obsluha stíha aj pri plne obsadenej kapacite. Volá sa Cafe Zuzi.

Deň tretí

Trenčianske Teplice – Dubnica nad Váhom – Ilava – Pruské – Tuchyňa – Mikušovce – Červený Kameň – Zápechová – Pod vrchom Požár 750 m – Valašské Klobouky – Brumov – Horné Srnie – Nemšová – Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice (93 km). Trasa podľa plánovača:

Nástup do tejto etapy syn vymyslel cez prudko stúpajúcu Trenčianskoteplickú ulicu Sady pod Dedovcom. Po výdatných raňajkách to šlo ťažko. Až do obce Červený Kameň sme išli prevažne po cestných komunikáciách. V Červenom Kameni je dominantou štíhle skalnaté bradlo, podľa ktorého je obec pomenovaná a za pozornosť stojí mliekareň Agrofarma, ktorá tu má svoje sídlo.

Z Červeného Kameňa sme začali stúpať stále po asfaltovej ceste až do sedla Pod vrchom Požár (750 m) a odtiaľ sme zahájili klesanie – opäť po zvážnici – do mestečka Valašské Klobouky. Tam nás Restaurace u Františka príjemne prekvapila dobre vychladeným Radegastom a chutným denným menu. Prišli sme sem v čase obeda v pracovný deň.

Z Klobouk do Nemšovej to bola pohodová rekreačná cyklistika po cykloceste Bevlava. Vedie popri riekach Bečva, Vlára a Váh. My sme išli úsek popri riekach Vlára a Váh. Časť idúca popri Vláre na moravskej strane je veľmi zážitková – zákruty, krátke stúpania, prechádzanie mostíkmi ponad riečku, mestský lesopark, lúky. No proste taký krajinný lunapark. Kilometre odsýpajú a stále sa je na čo dívať.

Na slovenskej strane sme neplánovane odbočili k cyklozrubu v Hornom Srní, pretože sme neodolali pivnej ponuke – čapovaná Holba Horská (osviežujúca desina). Cyklozrub sa nachádza trochu mimo cyklocesty, ale tabule dobre navádzajú a stoji za to sa tu zastaviť. Veľmi sympatický bufet v peknom prostredí. A k tomu vynikajúce pivo. Jedlo sme neriešili, ale určite niečo menšie v ponuke bolo.
Z Nemšovej do Trenčianskych Teplíc sme išli najmä po cyklocestách a sčasti po cestných komunikáciách.

Deň štvrtý

Trenčianske Teplice – Dubnica nad Váhom – Bolešov – Pruské – Vršatské Podhradie (659 m) – Hrad Vršatec (725 m) – Krivoklát – Bohunice – Slavnica – Kameničany – Bolešov – Nemšová – Trenčín (62 km). Trasa podľa plánovača:

Poučení z predošlého dňa sme sa do Dubnice nad Váhom vydali cestou menšieho odporu, teda nie cez kopec, ale popod neho asi 2 km po hlavnej ceste. Cestnými komunikáciami sme šli takmer celú trasu. Napriek pracovnému dňu, premávka medzi obcami bola pokojná.

Vrcholová prémia bola vo Vršatskom Podhradí pod Hradom Vršatec. Stúpanie sa začína v obci Pruské. Hneď prvý kopec prináša tušenie, že to bude výživné. A bolo. Obzvlášť po predchádzajúcich troch dňoch v sedle. Najprudšie stúpanie je opäť v závere – z centra obce pod Vršatské bradlá. Napešo sme vybehli na Hrad Vršatec, pokochali sa výhľadmi a hurá občerstviť sa čapovanou Plzňou do hotela Jason. To už sme zahájili klesanie, ktoré po zvážnici pokračovalo do obce Krivoklát.

Obedovú prestávku sme absolvovali v reštaurácii na letisku v Slavnici. Bol to zážitkový obed. V pravidelných intervaloch odlietalo lietadlo s parašutistami a tí potom pristávali na letisku. Nachádza sa tu aj zbierka historických lietadiel vďaka Aeroklubu Dubnica nad Váhom, ktorý tu má svoje zázemie. Zo Slavnice do Trenčína to sviští svižne, ak nebojujete s protivetrom. Ten nám dal pocítiť svoju silu na viacerých úsekoch počas celého dňa.

Na záver spomeniem Vážsku cyklomagistrálu. Prechádzali sme ňou v úseku Kameničany – Borčice – Bolešov – Nemšová – Skalka nad Váhom (popod kláštor na Skalke) – Trenčín. Hodinku do odchodu vlaku sme využili na okúpanie sa vo Váhu na pláži na ostrove. Kruh sa uzavrel. Ako sme náš výlet začali, tak sme ho ukončili.

Fotogaléria