V lete sa mi počas dlhých a nudných večerov strávených na Térynke od trnavských oldies dostalo do uší info o novom sektore v Kršlenici pri Plaveckom Mikuláši. Len že nejaký je, nič viac, nič menej.
Roky zbieram skalpy slovenských skaliek, určite mám viac ako polovicu doma, malokarpatské som mal samozrejme na 100 %. Niečo nové som musel ísť čo najskôr obzrieť. No a to sa podarilo až koncom októbra. Ranná hmla, kosa z nosa, vôňa húb, čajík v termoske, ideálny lezecký deň… a pifko v krčme po.
Sektor Pes Filipes preistil Vlado Linek a je otvorený od jari 2015. Prvého neúplného sprievodcu nakreslil Marek Bálent, no sektor je už spracovaný aj v dlho očakávanom tlačenom sprievodcovi Skaly na Slovensku I / Záhorie od Vlada Lineka.
Prístup je podobný ako na krásavicu Kršlenicu. Nový sektor nájdeš pár stoviek metrov od starého, z pohľadu od cesty vľavo dole. Na prístup sa používajú dve trasy. Jedna vedie z konca dediny pomedzi posledné domy, druhá pokračuje asi 500 m ďalej po ceste, potom zabáča doľava a prudkým stúpaním pokračuje rovno hore.
Cesty vo vápenci sú odistené športovo a majú dĺžku maximálne 20 metrov. Sprievodca uvádza 20 ciest, ale už teraz je tam niekoľko nových, skôr ľahších (odhadujem 4 – 5). Priestor pod cestami je v strmine, s malými deťmi nie najlepšia voľba. Ani s opekačkou by som tam veľmi nepočital.
Páčila sa mi cesta Maxinečka, krásna sedmička. V hornej časti je v špáre vrazený strom (za 7 je to bez stromu), no vyhnúť sa mu je celkom problém :) Ľahšie cesty sú skôr zeleninového charakteru. Ale začiatočník sa v nich určite vyšantí.
Sektor Pes Filipes odporúčam skombinovať so starou záhoráckou kráskou – hlavným sektorom Kršlenice zvaným Hrad. Nám sa prechod k k nemu nepodaril ideálne – v snahe nájsť čo najkratšiu trasu sme zvolili odhadovanú spojnicu, ktorá sa síce dala prejsť, ale efektívnejšie by bolo vrátiť sa naspäť na klasickú cestu ku hlavnému sektoru a pokračovať výstupom.
Leštite po večeroch vercajch a ked opadnú ľady, šup ho na návštevu.
