Od roku 1997 vždy v novembri, okolo magického sedemnásteho, chodíme s partiou krížom – krážom po Slovensku. Tento rok sme to vzali cez Nízke Tatry, Slovenský raj a Volovské vrchy.
Pozvánka znela: Za rohom je 17. november a 18. ročník známej a populárnej novembrovej akcie Spoznaj svoju vlasť, pečeň, kĺbové systémy a platničky. Tento rok na potulky za slobodou vyrazíme v termíne 13. – 17. 11. 2015 a prevetráme krpce cez na trase Štrba – Rožňava. Na pozvánku zareagovali kladne staré známe tváre, ďalšie staré známe tváre mali nepriestrelné argumenty prečo nie, a jedna mladá známa tvár čo nemohla a chcela, nás bola aspoň odprevadiť vláčikom do Trnavy. Ďakujeme Mirka za odprevadenie. Spomienka na vernú dušu nám dávala mnoho síl v ďalšom putovaní.
Cesta vlakom prebehla klasickým štýlom, marinovaný losos, biele víno , pálenka, pivo, reštaurák. Za minútu sme boli v Štrbe. Prísediaca v kupé sa vyfarbila ako gurmánka milujúca dobré jedlo a chladené pivo (Cestou z práce si kúpim v Slimáku dve pivká, prídem domov, vypijem polovičku z jedného, dobre sa najem, klobáska, tlačenka, lalok, dopijem prvé, potom sa zase najem, troška slaninky a bôčik a vypijem druhé, po tomto predjedle idem na naozajstne do Novopackej, aj sama, mne to nevadí. A to Vám chuti teplé pivo zo samoobsluhy? Ja som predsa gurmánka, kupujem si chladené). Nadobro nám aj s pivom v ruke zmizla v spleti ružomberských komínov.
Hneď na začiatok púte nás čakala malá záludnosť, presun zo Štrby do Štrby. Vďaka naslovovzatému geodetovi Braníkovi sme to zvládli s noblesou cez pole a budúcu vlakovú stanicu. Na dobrú noc pivo a pizza. Najlepšia pizza v ten večer čo sme jedli. Akurát sú všetky ako by ich jedna mater mala. A to som myslel, že pizza už nikdá viac. Hlad je najlepší kuchár.
Štrba – Budnárka
Prvý deň v Chujave. Na rozdiel od pána Záborského začíname dňom síce veterným, ale pekným. Hneď na začiatok nám vyfúkalo všetky hlúposti z makovíc. Aspoň som si to vtedy myslel. Večer nás vtiahla do svojich útrob Búda nárekov – Budnárka. Smiechom a žartom okolo horúcej piecky nebolo konca kraja. Nárek ostal na strunách gitary v rukách ospalého gitaristu.
Budnárka – Kráľova hoľa – Vernár
Druhý deň v Chujave. Deň škaredý, ale zato opäť veterný a ešte k tomu zasnežený. Ráno hotové Vianoce. Hrdinom dňa psica Arlen, maďarská vyžla. Nestačila sa čudovať ako rýchlo sa z lesa, svojho prirodzeného prostredia (S: Zvládne Arlen 4 dni behať s nami? R: Jasné, však bude v lese, vo svojom prirodzenom prostredí) dostala na zasnežený hrebeň, kde povieval vetrík s nárazmi do 70 km/h. Na Kráľovej holi holá riť. Nič nevidno, konečne môžeme nahliadnuť do svojho vnútra a popracovať na sebapoznaní.
Vo Vernári skladáme kosti v penzióne Lívia, hotová hacienda. Zrazu neviem, ktorú izbu okupovať. Včera večer 24 m2 obytnej plochy, dnes asi 300 m2. Neistotu rieši čajovňa na námestí vedľa zmiešaného tovaru. Obľúbená kombinácia pivo a pizza. Nastal progres. Jednotlivé pizze sa už dajú rozoznať nielen podľa názvu. Zaznamenávame prírastok o dve duše. Našli sme ich spať v Smrečinskom sedle (občan Bresťo, občan PP). Plus jedna strata. Občan Andree ide z Kráľovej hole do Bystrej choré dietky kriesiť.
Vernár – sedlo Súľová
Z nedeľnej chujavice do raja. Adam, Eva, jablko, Goetheho Beatrice atď, atď, atď. Nič z toho nás tam nečakalo. Na programe dňa je vlhko, oblačnosť, rebríky, vyletel sokol (Veľký), vyškerené staré známe tváre, nad najdlhším rebríkom gitarista a song „Po schodoch“ znejúci tiesňavou. Raj Slovenský. Psica Arlen dobrovoľne dáva prednosť obchádzke tiesňavy.
Na Geravách pokus o spojazdnenie 10 rokov nefunkčnej lanovky. Pokus neúspešný. Zostup do dedinky Dedinky, Dedinky duchov. Kedysi dávno chartrové vlaky z bývalej NDR, 8000 duší denne. A dnes? Nefunkčná lanovka, 30 domov na predaj… presne ako včera na Kráľovej holi, holá … a Palcmanská maša k tomu. Vláčik nás unáša do Hnilca. Čas jazdy 11 minút, čas na dve piesne a jeden rozhovor.
Teta sprievodkyňa (Ts): Chlapci, bolí ma hlava, nemám na takéto náladu.
Braník (B): mám ibuprofen 600-ku, novinka na trhu – 1 tabletka ibuprofen 400 + 1/2 tabletky ibuprofen 400, chcete?
Ts (ignorujúc Braníkovú lekársku starostlivosť): Spravím pre Vás skupinový lístok a dám Vám k tomu psa.
B: My už jedného máme.
Ts: Lístok pre psa, som myslela!!!
V Hnilci povinná exkurzia kultúrneho zariadenia na hornom konci. Opäť nesmrteľná kombinácia p+p – pivo a pizza. Ďalší progres v živote pizze. Z Nálepkova je privezená na BMW X6. Do sedla Súľová nám uľahčuje cestu krčmárov syn. Hviezdnu rotu pútnikov vezie najväčšia hviezda hviezdnej roty superstar Jigga Jigga – Jožo Suchý. V sedle horáreň, pri horárni senník. V sene som spal naposledy zhruba 30 rokov dozadu. Omamná vôňa ma rýchlo prenáša na dobrodružné výpravy naprieč Slovenským rudohorím s tatom a ujom Jožkom. Vďaka, chlapci, za základ dnešných túlačiek. Pripíjame na Vaše zdravie netradične s pohárikom brandy. Ranný pohľad na prázdne fľaše hovorí o pevnom zdraví a dlhom živote.
Sedlo Súľová – Rožňava
Ráno mliečne kúpele. Hodinu sme boli ušetrení od neradostného pohľadu na okolité lesy. Nad inverziou sa ocitáme v aréne, kde prebieha súťaž lykožrúta a lesníka o jednotlivé stromy. O to, kto zabije strom skôr. A čo si tom myslí strom?
Krátke posedenie na Priateľskej skale (teraz Skalisko, svojho času najvyšší vrch Maďarska s názvom Barát-kö, čo v preklade znamená Priateľská skala), občerstvenie pri zavretej chate Volovec a gurmánska bodka v Rožňave v miestnom pivovare.
V súlade s tradíciami nik pri putovaní nezdivel, zatiaľ. Z oblakov späť do koľají bežného života ma prinavrátila až Katka B. s pozdravom v doručenej pošte – „Ahojte moji milí, tak ste sa poriadne oslobodili. Vitajte v každodennom živote plného nástrah :-)“ O rok opäť, kamaráti, trasa je už pripravená.
Napísal a nafotil: MARTIN SEKÉR
