Celú letnú sezónu márne čakáš na ideálne počasie. A potom, keď tvoje očakávania zmiznú, konečne prichádza. Babie leto. Dlhé, teplé a nekonečné. Posledné dva dni ukážkového babieho leta beriete náklad a rozhodnete sa potichu utáboriť medzi skalami v obľúbenom bivaku v Batizovskej doline.

Ráno si dávate načas. Nakladáte na seba veľké batohy a krokom sa šuchceš z Vyšných Hágov k Batizovskému plesu. Chcete ísť na Kotlový štít, ktorého orientácia je juhozápadná, preto sa nemáte kam ponáhľať.

Cestou hore nechápeš, prečo máš batoh taký ťažký a prečo sa s ním nevieš zžiť. Máš pocit, že ťa prevalí a zostaneš ležať na chrbte ako chrobák. To sa ale nedeje a za 2,5 hodiny sa dogúľaš k Batizovskému plesu. S časom hodným slimáka si konečne začínaš na batoh mierne zvykať, ale bolesťou chrbta sa ti neustále pripomína. Obídete pleso zľava a gerlachovským chodníčkom mierite vyššie.

Pod stenou Kotlového štítu nechávate polovicu vybavenia a konečne idete liezť. Máš maličký batôžtek a máš pocit, že sa vznášaš. Plán bol Pilier motýľov na Kotlový štít. Prvé dve dĺžky mali byť ľahšie. Vraj nástup za II/III. Vybiehate prvé metre vyššie. Vymytá skala, terén tak za III. O niečo vyššie sa skala mení a na tvoj podnet sa naväzujete aspoň dvomi prameňmi na jedno lano.

Vyššie dokonca i horolezec pripúšťa, že je to nejaké kompaktné a strmé. Obúva sa do lezečiek. Dá ti zabrať, kým túto tridsaťmetrovú dĺžku absolvuješ. Nad hlavou je však naďalej kompaktná skala s malým kútom i previštekom. Opäť sa pýtaš horolezca, či sa nenaviažete aj na druhé lano. Tvrdí, že by to malo byť ľahšie. A tak istíš. Stále si v tieni, ale teplota je celkom prijateľná.

Spodná časť pôsobí jednoduchšie, avšak po chvíli horolezec mizne za previštekom a po ďalšej mu dochádza lano. Chvíľu leziete súbežne, ale v časti s previštekom čakáš na zaštandovanie. Preliezaš previštek a prichádzaš k horolezcovi, ktorý zostrojil štand na slnečnej trávnatej poličke. Teda tá trávnatá polička by mohla byť príjemná, keby nebol koniec októbra a vysušená tráva sa ti nesnaží prepichnúť každú kúsok voľnej kože.

Konečne sa naväzujete ako sa má. Čaká vás pomerne ľahký lezecký terén. I ďalšia dĺžka je pomerne pokojná. Lezieš si, stále je čo chytiť a kam stúpiť. Celý čas sa horolezca pýtaš, či ste sa stratili. Stena je dosť rozložitá, avšak podľa žľabov vpravo a vľavo ste pravdepodobne správne. Asi by ťa viac potešila správa, že ste sa stratili, lebo ak ste dobre, tak ti cesta nepríde lákavá.

Dojem trochu napravuje platnička ktorou sa dostávaš konečne na rebierko. Keď sa však lepšie rozhliadneš, nad hlavou sa týči pomerne ostrý pilier. Asi ste správne. Skutočne? Ale ako sa na neho dostať?

Podľa všetkých podkladov, ktoré so sebou máte, prichádza čas dostať sa na pilier. Otázkou je kadiaľ. Pilier pôsobí skutočne ostro a výstup naň za IV nemôže byť ani omylom. Skala je hladká, len stredom sa tiahne drobná puklina. Celé je to strmé, miestami previslé a zle chytateľné. Nie si si istá, ale cesta za IV by mala ponúkať o niečo viac chytov a stupov.

Horolezcovi sa to nepozdáva a tebe absolútne nie, preto si rada, že horolezec velí na ústup. Asi videl, ako si zbledla. Na druhú stranu sa veľmi hneváš. Cesta je to pomerne nová (2013). Kořínek – Staroň. Naozaj? Za IV? Ani omylom.

Horolezec traverzuje do žľabu do cesty Ľavý komín. Ním sa pohodlne dostávate hore. Hore znamená do žľabu, ktorým ešte nechceš ísť dole. Ešte si nebola hore. A tak sa sústavou rebier a žliabkov vydávate na jednu z mnohých veží Kotlového masívu. Na vrchole jednej veže si obzeráte okolie a dávate fotku z ruky.

Až teraz môžete ísť dole. Intuitívne schádzate dolu a napájate sa do Batizovskej próby. Vďaka pokročilejšiemu času s radosťou zlaňujete tri dĺžky, čím ušetríte sily. Pod próbou berieš horolezcov batoh a mieriš hore do doliny, zatiaľ čo horolezec schádza nižšie vyzdvihnúť zvyšok nákladu pod stenu Kotlového štítu.

Keď vychádzaš do doliny sklamane zisťuješ, že tvoj obľúbený a zároveň najlepší bivak v doline je obsadený. Si neuveriteľne sklamaná, hoci si čakala, že sa to môže stať. Skleslo čakáš na horolezca a spoločne sa presúvate k vedľajšiemu, menej ukrytému. Ten skrášľujete a venujete sa jeho dostavbe, keď k vám prichádza týpek, že sa s vami vymení. Je sám a nepotrebuje veľa miesta.

Myslíš, že si pod ťarchou dňa dostatočne nevyjadrila svoju vďaku, preto ak poznáte týpka zo Vsetína, ktorý pravidelne chodí do Tatier a nosí so sebou lano a malinovicu, odkážte mu, že si mu zaviazaná.

Horolezec: Kotlový štít – Pilier motýľov (V). Cesta je zrejme vyššej obtiažnosti ako udáva topo. Pre nejasnosť prelezu tretej dĺžky sme vytraverzovali do cesty Ľavý komín a doliezli na hrebeň.

Fotogaléria