Čisto subjektívny výber najkrajších cyklotrás pre horský alebo aspoň crossový bicykel po cestách a chodníkoch nad Bratislavou. Je ich tam toľko, že pri troche nepozornosti občas zablúdim aj na trase, ktorú idem piaty raz.
Rodinná trasa na Košarisko
Začneme zľahka. Táto rodinná trasa má 27 kilometrov, vystúpal som na nej 300 výškových metrov a vedie z 90 percent po asfalte. Štart je v stupavskom parku – nie u mňa doma ako na mape :) Cez park, lesáckymi asfaltkami po modrej a neskôr zelenej značke vystúpaš k horárni zvanej Červený domček, kde sa dá posedieť a oddýchnuť.
Tu zabočíš doprava na poľnú cestu pretínajúcu pekné lúky. Prichádza jediný mierne adreanalínový úsek – zjazd ku priehrade na Suchom potoku. Za priehradou nájdeš hladkú asfaltku s miernym stúpaním, ktorá vedie až do rekreačnej oblasti Košarisko. Známu chatu Cementárka som v posledných rokoch nevidel otvorenú, ale dobrá krčma je aj v trampskej chate, ktorej názov si nepamätám. Pozri odbočku pri bazéne na mojej mape a nájdeš ju.
Z Košariska je to už len asfaltový (v úseku okolo starého lomu rozbitý) zjazd až do Borinky. Tam sa môžeš rozhodnúť, či do Stupavy pôjdeš medzi autami po hradskej, alebo sa po mojom vzore vyberieš doprava cez chatovú oblasť. Celá trasa sa samozrejme dá urobiť aj opačným smerom, štart je možný aj v Borinke.
Tréningová trasa 1: Okruh okolo Borinky
Jedna z mojich obľúbených trás na rýchly výjazd, keď nemám celý deň ani pol dňa času. Dá sa to zvládnuť hlboko pod dve hodiny, prevýšenie je 550 m na 28 kilometroch. Ortodoxných ofrouďákov uspokojí len krátky úsek nad Mariánkou (odbočka zo žltej turistickej značky doľava, na cestu Malý Slavín – Mariánka), je tam kúsok pekného zjazdovíého trailu. Ostatné po asfalte a širokých lesných cestách.
Tréningová trasa 2: Pajštúnsky drapák
Podľa dĺžky (necelých 25 km) sa to nezdá, ale je to poriadna zaberačka: GPS tracker mi nameral 1150 vystúpaných metrov. V technicky aj objemovo náročnom stúpaní z Košariska na Pajštún som mal šťastie a predbehol iného osamelého jazdca, ktorý sa nechal vyhecovať a následne hecoval on mňa. Na Pajštún sme vybehli pretekárskym tempom v tesnom závese. Odmenou boli výhľady ako na titulnej fotke článku.
Na úvodnú časť zjazdu z Pajštúna budeš potrebovať buď silný morál (ako hovoria lezci), alebo dobrú jazdeckú techniku, alebo downhillový bike. Najlepšie všetko naraz.
Tréningová trasa 3: Cerová dráha
Niekedy si na tejto trase dám cerovku celú, inokedy (ako v tomto prípade) z nej zhruba v dvoch tretinách zídem smerom na Kačín. Vždy na Cerovú dráhu nastupujem na Malom Slavíne a vraciam sa do Stupavy paralelnými lesnými cestami. Najlepší čas, aký som na tejto trase (s celou Cerovkou) dosiahol, bol 1:30 h. Singletrack medzi Železnou studničkou a Malým Slavínom je podľa mňa to najlepšie na vybláznenie sa na MTB, čo v okolí Bratislavy máme. Kto náhodou nevie, čo je Cerová dráha, nech si prečíta a čo najskôr vyskúša.
Dlhá trasa 1: Biely kríž s Cerovou dráhou
Kombinácia tréningových trás 1 a 3 si žiada už trochu viac času – 3 až 4 hodiny, s častými a dlhými občerstveniami aj päť. Zhruba 40 % je asfalt, zvyšok nespevnený povrch vrátane legendárneho cerového singláča. Tradičné občerstvovacie body sú Košarisko, Biely kríž a krčmy na námestí v Mariánke. Na Železnú z Cerovky väčšinou neschádzam, hneď za koncom singletracku zabáčam doprava a pokračujem strmo hore smerom na domovský chotár.
Dlhá trasa 2: Pezinská Baba s návratom cez Limbach
Znova som sa nevyhol Košarisku, no zvolil som náročnejšiu lesnú alternatívu na jeho dosiahnutie. Z Košariska na hrebeňovú magistrálu po asfalte, potom klasika cyklotrasou na Babu. Pri návrate som sa nechal opojiť zjazdom, nezabočil tam kde bolo treba a našiel sa takmer v Limbachu. Samozrejme, minuté výškové metre bolo treba vrátiť. Aspoň som objavil nové cesty. Väčšinou asfaltové, čo mi pri naháňaní výškových metrov neprekáža. Z Bieleho kríža som sa do Stupavy vrátil identickou trasou ako v prípade tréningovej trasy 1.
Dlhá trasa 3: Pezinská Baba cez vojenský priestor
Trasu cez Turecký vrch som objavil náhodou, netlačený časom a v rozšafnej nálade. Na Košarisku som pri chate Cementárka pokračoval ďalej do lesa, no zelená turistická značka bola zarastená, po chvíli prestala byť zjazdná. Zapáčila sa mi odbočka doľava do vojenského priestoru – bol tam iba zákaz fajčiť, nie zákaz vstupu :-)
Luxusnými a úplne prázdnymi asfaltkami som pohodlne dosiahol hrebeň Karpát, iba posledných 100 – 200 metrov bolo treba zaimprovizovať a vziať do krížom cez les – bez akéhokoľvek chodníka, jednoducho smerom, ktorým som tušil značené trasy. Vyšiel som presne na Konských hlavách. Nazad z Baby klasika cez Slnečné údolie, Kolárske a Šenkárku (žltá turistická značka). Z Troch kamenných kopcov potom po červenej cez Biely Kríž a Mariánku až domov.
