Keď si na mape vyhliadneš úžasnú cyklotrasu, skutočnosť nemusí stopercentne zodpovedať tvojej predstave. Napríklad môžeš zistiť, že mapa nebola dostatočne priblížená a že okruh je na kratučkom úseku prerušený. A že ten chýbajúci kilometer znamená dvesto výškových metrov znášania bicykla v strmine, cez ktorú by sa aj peší turista najradšej zviezol po zadku. Ale nepredbiehajme.

Navnadený májovou zážitkovou jazdou s dvomi prechodmi cez hrebeň Karnských Álp som si aj na júlový výlet do doliny Val Venzonassa vzal Jarkin ebike. Očakávaná porcia okolo 1500 nastúpaných metrov síce znela akceptovateľne aj pre jazdu bez motora, no chcel som to mať odkrútené čo najrýchlejšie. Aby Jarka  netrávila celý deň osamote so svojím polofunkčným kolenom.

Trasa: Dĺžka 33 km, nastúpaných 1483 m, celkový čas 4:15 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Na 99 percentách trasy som ebike velebil, na zvyšnom jednom percente preklínal. Preto trasu nemôžem s pokojným svedomím odporúčať pre elektrický bicykel. Ale ak máš rád dobrodružstvo na hrane možností a nezastihne ťa (tak ako mňa) búrka práve v najkritickejšom úseku, choď do toho. Predchádzajúca veta platí aj pre bicykel bez motora. S dodatkom, že okrem morálnej sily budeš potrebovať aj nadpriemernú kondičku.

Poloha

Východiskovým bodom okruhu je historické mestečko Venzone ležiace na brehu rieky Tagliamento v severotalianskom regióne Friuli. Trasa vedie cez pohorie Prealpi Giulie (Júlske Predalpy) ležiace neďaleko hraníc so Slovinskom. Z Bratislavy je to sem približne 500 km.

História

Venzone bolo v roku 1976 zdevastované veľkým zemetrasením známym ako Terremoto del Friuli. Prvé silné otrasy prišli v máji, väčšina mesta uzavretého v stredovekých hradbách padla, no niekoľko významných budov ešte vydržalo. Seizmická aktivita pokračovala celé leto a v septembri dosiahla druhý vrchol. Vtedy sa zrútili aj posledné odolávajúce stavby. V nasledujúcich rokoch historické domy kameň po kameni nanovo poskladali, zväčša z pôvodného materiálu.

Náročnosť

Okruh je fyzicky náročný aj s pomocou elektrického motora. Väčšina trasy vedie po spevnených horských cestách. V poslednej tretine bolo niekoľko krátkych úsekov, cez ktoré som musel bicykel tlačiť, hoci sú značené ako cyklotrasa. No a záverečné klesanie z Forca di Ledis ku Tagliamentu je špecialita, ktorú ocenia len bajkeri so sadomasochistickými sklonmi.

Jazda

Štartujem v nadmorskej výške 230 m, z malého parkoviska pred jednou z kamenných brán do Venzone. Ak si tu prvý raz, určite sa budeš chcieť chvíľu zdržať. To nie je môj prípad, takže len prefrčím cez hlavné námestie a hľadám najrýchlejšiu cestu von z hradieb. Cyklotrasa do doliny Val Venzonassa je celkom dobre značená, len treba dávať pozor na malé hnedé tabuľky.

Za poslednými domami Venzone sa začína prudké stúpanie po síce asfaltovej, ale slabšie udržiavanej ceste. Predbieham osamelého bežca, ktorý využíva posledné chladné minúty letného dňa. Súvislý stupák  má takmer 700 výškových metrov. Monotónne šliapanie spestruje jeden asi 50-metrový tunel.

Prvé menšie klesanie prichádza v 900 m n. m. Tesne pred jeho začiatkom míňam odbočku k agroturistickému salašu Malga Confin. Chvíľu uvažujem, či mám dosť času a či by baterka vydržala dodatočných 400 výškových. Záver je, že nebudem riskovať zmenu plánu. Spúšťam sa po ceste zarezanej do južného úbočia kopcov pomerne vysoko nad potokom Torrente Venzonassa. Dole tesne pri vode vedie pekný turistický chodník, zapisujem si do kolónky niekedy nabudúce.

Zakrátko prichádza ďalšie stúpanie. O zábavu sa mi starajú stromy pováľané na cestu nedávnou víchricou. Po piatom strome to už začína byť otravné. Rozbitý asfalt sa dávnejšie zmenil na zhutnený štrk, pre MTB stále luxusný povrch. V najvyššom bode trasy Forcella della Tacia (1087 m n. m.) je oddychové posedenie, pri ňom zvalená infotabuľa. Posilňujem sa tyčinkou a študujem mapu. Nachádzam sa necelých 15 km vzdušnou čiarou od slovinskej hranice, z ktorej je to ďalších 5 km ku rieke Soča. Aj toto pokušenie sa rýchlo rozpúšťa v časopriestorovej realite.

Návratová vetva okruhu sa za sedlom Tacia stáča na severné úbočia. V kontraste s naturálnym juhom sú posiate miniatúrnymi osadami kopaničiarskeho charakteru. Malebné kamenné domčeky, kaplnky, relatívne udržiavaná zeleň, a nikde ani nohy. Zaujímavé. K niektorým polosamotám sa dá dostať iba pešo, zásoby im musia dopravovať na oslích chrbtoch či ako.

Zo študovania zvláštností lokálneho osídlenia ma vyrušujú kvapky. Obloha sa tvári hrozivo. Obliekam si fukerku a sadám na bicykel. O kilometer ďalej zastavujem v sedle Forca di Ledis (758 m) a neveriacky sa pozerám pred seba. Čaká ma strmo klesajúca roklina a v nej úzky chodníček, ktorý sa každých pár metrov stráca, pretože ho vzala voda. Celý svah je totálne zničený vodnou eróziou. Už chápem, prečo hore na kopaniciach nebolo ani nohy. Tento prístup od Venzone je takmer nepriechodný a z druhej strany, od slovinskej hranice, je to zase pekná diaľka.

Približne dvesto výškových metrov sa na jazdu nedá ani pomyslieť. Tlačím ťažký elektrický bicykel dolu kopcom, teda on ma vlastne ťahá a ja sa snažím brzdiť. Telom aj brzdami. Dáždik sa zmenil na lejak a ten na búrku. Hromy búšia vo frekvencii metalového bubeníka, no blesky nepozorujem. Na moment sa pokúšam skryť pod akýmsi poloprevisom. Usudzujem, že ako úkryt pred bleskom aj tak nestojí za nič, a radšej sa pokúšam čo najskôr zdrhnúť z exponovaného úbočia.

Búrka trvala len zo dvadsať minút, no vnímal som to ako hodiny. Pod erodovaným svahom nachádzam spevnenú cestu, ktorá ma privádza do Rivoli Bianchi – rozsiahlej oblasti nánosov riečneho štrku. Stále prší a po sklách okuliarov mi steká voda. Nie som si istý, či pred sebou naozaj vidím veľkú skupinu rovnako oblečených a ťažko naložených postáv. Čo by tu v takomto nečase robili?

Medzi štrkovými dunami dobieham rotu mladučkých vojakov a vojačiek s útočnými puškami a v plnej poľnej. Nevošiel som nechtiac do nejakého vojenského priestoru? Keď mi uskakujú z cesty, sú rovnako vyplašení ako ja z nich.

Dole pri ceste na vojačikov čaká päť luxusných autobusov a na mňa dva kilometre po hradskej nazad do Venzone. Odbočku na spojku vedenú po lokálnych komunikáciách som v snahe zbaviť sa ozbrojenej spoločnost prešvihol. V slabnúcom daždi prichádzam na parkovisko. Jarka ma už čaká podľa dohody. V aute sa rýchlo prezliekam do suchého a popisujem zážitky z bajkovačky. Záver bol drsný, ale nič neľutujem.

Praktické info

• Parkoviská vo Venzone sú bezplatné. Jedno sa nachádza pred hradbami pri hlavnej ceste a ďalšie v okolí mosta, cez ktorý som prechádzal na bicykli.
• Vo Venzone je dostatok stravovacích možností. V doline Val Venzonassa nestretneš žiadne.

Doplnkové tipy

• Odbočka k agroturistickému salašu Malga Confin (1332 m n. m.) urobí z popisovaného okruhu výživný celodenný výlet.
• Ak pri Venzone prejdeš cez most na druhý breh Tagliamenta, cez dediny Bordano a Interneppo sa dostaneš ku krásnemu horskému jazeru Lago di Cavazzo. Je to asi 12 kilometrov a cez poriadny kopec, tak si radšej rozmysli, či sa tadiaľ vydáš na bicykli.
• Pár kilometrov na juh od Venzone sa nachádza stará vojenská vojenská pevnosť Monte Ercole s krásnym výhľadom na údolie Tagliamenta. Je ľahko dostupná na bicykli.
• Ešte zaujímavejšia a zachovalejšia pevnosť stojí nad mestečkom Osoppo. Ku nej už odporúčam motorizovaný presun.

Fotogaléria