V kalendári svieti pracovný obed v Skalici, vracať sa po ňom na hodinu do práce v Bratislave už nedáva zmysel. Rozmýšľam, čo s načatým dňom. Večer pozerám do mapy, gúglim a nachádzam celkom zaujímavé veci. Nebudem ja len tak podaromnici auto preháňať. Ráno nakladám bicykel a bežný pracovný deň hneď dostáva hlbší zmysel.

V rekreačnej zóne Zlatnícka dolina pri Skalici vznikol z iniciatívy otca a syna Hertlovcov, skalických športových nadšencov, bike park so 4-kilometrovým XC okruhom a ďalšími tromi kilometrami zjazdového trailu Aligator. Bike Arénu Zlatnícka dolina otvorili v júli 2018 a sú to pekné singláče postavené v lesoch okolo kúpaliska.

Musím priznať, že len kvôli umelo vytvoreným trailom nahusteným na malej ploche by som do Skalice neprišiel. Presvedčila ma informácia o prepojení so sústavou cyklochodníkov na moravskej strane hranice. V okolí rekreačnej priehrady Lučina miestni nadšenci pred dvomi rokmi vyznačili niekoľko zaujímavých MTB okruhov pod spoločnou značkou názvom Trail of Life. Spolu majú 130 km a atraktívnymi ich robí fakt, že obsahujú štyri zjazdovo orientované traily.

Na traily v Bike Aréne vyrážam z parkoviska pred reštauráciou Skalická koliba. V strede týždňa a pri počasí, ktoré každú chvíľu zaváňa dažďom, je tu napriek prázdninovému času ľudoprázdno. Najskôr pobehám všetky 4 farebne odlíšené traily zaradené do XC okruhu. Je možné, že nejaký kratší úsek vynechávam a niečo iné naopak idem dvakrát, cestičky medzi stromami sa dosť podobajú a po chvíli sa mi začínajú pliesť.

Extrémnejšie dropy či skoky – napríklad úsek zvaný Čierna diera hroziaci nedobrovoľným kúpeľom v potoku – sa vždy dajú obísť. To mi vyhovuje, tento druh zábavy nevyhľadávam, ani na to nemám materiálové vybavenie. Traily ma zabavia asi na hodinu a možno by som ešte chvíľu medzi bučkami jazdil, keby som nemal plán stihnúť aj iné veci.

Po lesáckej asfaltke sa vydávam smerom na Moravu. V chalupárskej osade Mlýnky ležiacej priamo na hranici mám na výber, či sa vydať doľava aj doprava. Vyberám si pravý variant. Chcem prejsť okruh zvaný Oskerušový, ktorý obsahuje dve trailové vložky, a takto ich pôjdem tým správnym – zjazdovým – smerom.

Mimochodom, GPX okruhov nie je úplne jednoduché z oficiálnej stránky Trail of Life získať, nemajú to urobené najšťastnejším spôsobom. Mne sa ich nejako podarilo z hlbín internetov vyhrabať: všetky GPX Trail of Life na stiahnutie. Môj GPX záznam sa dá stiahnuť po otvorení trasy na Mapy.cz:

Trasa: dĺžka 40 km, nastúpaných 1105 m, celkový čas 3:45 h. Na Mapy.cz nájdeš ďalšie podrobnosti: výškový profil a GPX na stiahnutie. Ak máš chuť, pozri si aj video vizualizáciu trasy.

Trasa ma od osady Mlýnky vedie po turistických značkách. Príjemná jazda po cestičkách spájajúcich osamotené obydlia je na jednom mieste prerušená bezohľadnou ťažbou dreva. Takže to nie je len slovenský fenomén.

Nad Radějovom začína husto pršať. Trochu som s tým rátal, v kútiku duše dúfajúc, že sa predpoveď nenaplní. Schovávam sa pod akýsi prístrešok. Po štvrťhodine sa mi zdá, že dážď redne, tak znovu sadám do sedla. Zjazd do Radějova po mokrom asfalte nie je veľmi príjemný a navyše sa podľa mapy to vyzerá tak, že aj pokračovanie dolinou do rekreačnej oblasti Lučina bude po asfaltke.

Realita je našťastie lepšia ako predpoklad. Prestáva pršať a ukazuje sa, že trasa síce vedie len pár metrov od hradskej, ale po parádnom singláči na okraji lesa. Je to turistická značka, no teraz po nej nik nejde. Chodcom by sa vyhýbalo dosť blbo.

Pri priehrade Lučina som už zo dva razy bol, v dávnych časoch chalupárčenia a bicyklovania na myjavských kopaniciach. Nenastala tu žiadna veľká zmena, len všetko je akési čistejšie, upratenejšie. V porovnaní s minulosťou a žiaľ aj so štandardným stavom na slovenskej strane hranice.

Kúsok nad priehradou sa nachádza najťažší z miestnych singletrailov Zmiják. Má necelý kilometer a je označený čiernou farbou. Nie je to síce na mojej plánovanej trase, ale nedá mi, aby som sa naň nešiel pozrieť. Po absolvovaní celkom výživného stúpania zisťujem, že trail je dočasne uzavretý kvôli kalamitnej ťažbe dreva. Tak toto je úder pod pás. Pocit ublíženosti víťazí nad zodpovednosťou a trail si nakoniec prejdem. Len aby som zistil, že to nie je nič pre mňa. Príliš strmé a nezaujímavé. Nechápem, načo treba z bicyklovania silou-mocou robiť vertikálny šport.

Zmijákom sa vraciam sa ku priehrade a znovu musím absolvovať ten výživný stupáčik. Za ním ma pekný lesný chodník ponad chatovú osadu vedie ku križovatke s hradskou a ďalej už po asfalte k rozhľadni Travičná. Pod ňou sa začína ďalší lesný zjazdový trail Lipinka (ľahký – červený). Ten sa mi pre zmenu zdá byť málo technický. Kým na Zmijáku som trpel, tu sa len veziem, chýba adrenalín. Pre menej náročného horského cyklistu však bude veľmi fajn. Nebál by som sa sem zobrať ani deti.

Lipinka ma po kilometri rýchleho zjazdu medzi stromami vypľúva nad dedinou Tvarožná Lhota. Z nej sa cez polia dostávam do starého známeho Radějova. Prechádzam cez opačný koniec dediny ako pred čosi vyše hodinou a začínam stúpať do krásnych vinohradov na západných svahoch kopčeka Žerotín. Na vrchole stojí pekná kaplnka a vysoký kríž. Sú tu pekné výhľady na nížinu okolo diaľnice smerom na Brno, v diaľke rozoznávam ikonickú Pálavu nad Mikulovom.

Zo Žerotína ma trasa vedie cez polia na Holý vrch. Tam sa začína zlatý klinec dnešného zájazdu – kilometrový lesný singletrail Pacholek. Je stredne náročný, pekne plynulý a idálne využíva prírodné vlny terénu. Dal by som si ho s chuťou ešte raz. No čas už tlačí, preto sa v  osade Mlýnky napájam na už známu trasu zo Zlatníckej doliny. Cestou nazad sa v snahe nájsť zaujímavejší terén púšťam namiesto lesáckej poloasfaltky po turistickej značke. Chyba, za ktorú som platím dvomi krátkymi prenášaniami bicykla cez lesné rokliny.

Po 3 hodinách, 47 minútach a 40 kilometroch pekného jazdenia v športovom tempe som späť na parkovisku. Trasu, na ktorej si každý typ cyklistu nájde to svoje, a navyše na viacerých miestach poskytuje možnosť okúpať sa, odporúčam všetkými desiatimi.

Fotogaléria