Radili mi odviezť sa vlakom do Trenčína, vyšliapať na Inovec, povoziť sa po krásnom hrebeni smerom na juh a zo sedla Havran zísť do Piešťan. Dobrý nápad, povedal som si a „vylepšil“ ho rannou nástupovou jazdou popri Váhu z Piešťan do Trenčína. Ak si chceš inoveckú MTB hrebeňovku naozaj užiť, nezopakuj rovnaké chyby.
Hlavnou príčinou nešťastného úvodného nápadu bola skutočnosť, že dostať sa bicyklom z domova na bratislavskú Hlavnú stanicu by mi trvalo asi hodinu. Večer pri návrate by som rovnakú trasu musel absolvovať znova. Takže bolo jasné, že do Piešťan idem autom. A keď tam už budem, tak predsa tých pár kilometrov popri Váhu nemôže byť problém. Ha ha.
Trasa: dĺžka 99 km, nastúpaných 1250 m, celkový čas 8 h. Na Mapy.cz nájdeš ďalšie podrobnosti: výškový profil a GPX na stiahnutie.
Ráno parkujem v Banke na ľavom brehu Váhu. Vykladám bicykel, povozím sa trochu po Kúpeľnom ostrove (roky som tu nebol), nazerám ponad plot legendárneho kúpaliska Eva a cez kolonádový most prechádzam do mesta. Hneď za mostom sa napájam na eurofondovú cyklomagistrálu pri Biskupickom kanáli.
Sediac na chate pri vytúženom pive mi začína dochádzať, že dnes to veru nebude spanilá jazda.
Prvých 23 km ťažká pohoda. V Novom Meste nad Váhom však robím ďalšie chybné rozhodnutie. Namiesto prechodu na opačný breh Váhu volím priamy smer popri kanáli. Perfektná cyklotrasa je o chvíľu minulosťou, až do Chocholnej rôzne improvizujem a trápim sa v cyklisticky nepríjemnom prostredí.
Keby som prešiel na druhú stranu do Kálnice a ďalej do Selca, napojil by som sa na krásnu cyklotrasu – bývalú lesnú železničku Trenčín – Selec. Tá by ma plynulým stúpaním doviedla k motorestu Radar a inoveckej MTB hrebeňovke. Namiesto toho si užívam jazdu v spoločnosti kamiónov.
V Trenčianskych Stankovciach konečne odbáčam do polí, stúpam podhorím Inovca a na pár kilometroch využívam aj spomenutú železničkovú cyklotrasu. Pri Radare sa začína dlhé stúpanie na Inoveckú chatu (790 m), striedavo po zvážniciach a ceste zdieľanej s motorizovanými návštevníkmi chaty.
Sediac na chate pri vytúženom pive mi začína dochádzať, že dnes to veru nebude spanilá jazda. Po štyroch hodinách pedálovania mám v nohách vyše 60 km a slušnú porciu výškových metrov. Jazda po Vážskej cyklomagistrále síce nebola náročná, ale kilometre navyše, ešte k tomu v protivetre, neoklameš. Dosť ťažko sa mi vstáva od stola.
Okolo vrcholu Inovca (1042 m) je niekoľko zaujímavých trailov, ja sa však pekne poďakujem a pokračujem najľahšou trasou po zvážniciach. Na hrebeň sa napájam niekde pred vrcholom Krželnica (968 m). Trasa vedie po červenej turistickej značke v krásnom bukovom lese.
Neskôr sa terén začína priostrovať. Z lesa nečakane vykúkajú ostré vápencové skalky a chodníky pokryté mäkkým lístím sa striedajú s technickými kamenistými pasážami. Je to náročná, ale veľmi pekná jazda. Fakt škoda, že už nevládzem vychutnávať si to.
Pri tlačení do Sedla pod Panskou Javorinou začínam uvažovať o predčasnom ústupe z hrebeňa. V lyžiarskom stredisku Bezovec ešte odolávam pokušeniu stočiť to po asfalte do civilizácie, no o pár kilometrov ďalej odhodlanie padá. Trasa pokračuje zubatým výškovým profilom, na ktorý už dnes fakt nemám.
Cez lúky sa vraciam do Starej Lehoty a popri insitnej hobitej farme nad Modrovou schádzam na hradskú. Pokorne sa vraciam ku autu. Najvyšší čas, už je takmer tma. V centre Piešťan zaháňam akútnu energetickú krízu miso polievkou a poriadnou porciou suši. Zapíjam to silným zeleným čajom a zaprisahávam sa, že ten hrebeň si prejdem ešte raz, a nebudem pri tom vymýšľať žiadne somariny.
