Pekné sobotné počasie spôsobuje, že pred pol siedmou vyrážate z Tatranskej Lomnice smerom na Skalnaté pleso a Lomnické sedlo. Do sedla prichádzate v čase spustenia lanovky. Máte niekoľko minút k dobru, kým začne lanovka vypľúvať prvých nadšencov a tak získavate na dnešný deň dôležitý náskok.

Plynulo schádzate Gypsiho ferratou do Téryho kuloáru. V kuloári obiehate dvojicu Poliakov, u ktorých neskôr zisťujete, že idú rovnako ako vy, Puškáša na Lomničák. Chlapci sú však zmätení a študujú sprievodcu. Vďaka tomu získavate ďalší čas.

V západnej stene Lomnického štítu sa už lezie. Prví sú nalezení v Hokejke a v diaľke pozorujete nalezenú dvojicu aj v Puškášovi. Vravíte si, že kým tam dôjdete, tak budú odlezení ďalej. Cestou sa horolezcovi smeješ, že budeš ťahať a jeho necháš s cudzími ľuďmi na štande.

Priveľa ľudí ťa znervózňuje. V aktuálnych časoch nemáš chuť tlačiť sa na štandoch s cudzími ľuďmi a už vôbec nie s hlučnými Poliakmi. Teraz síce veľmi zovšeobecňuješ, ale v poslednej dobe stále v Tatrách stretávaš veľmi hlasných a pomerne ignorantských Poliakov.

Mozog ti pracuje a začínaš sa uvažovať nad tým, žeby si skutočne potiahla aspoň jednu dĺžku. Tesne pod začiatkom cesty sa pýtaš horolezca na obtiažnosť a ako to vidí on. Horolezec ti popisuje cestu a ty začínaš rozmýšľať na plné obrátky. Už si obliekate sedák, keď dochádza k rozhodujúcej dileme, či vešať haraburdie na tvoj alebo horolezcov sedák.

Spontánne sa rozhoduješ, že potiahneš prvú dĺžku. Má byť ľahká. Horolezec navrhuje, aby si spojila prvú a druhú dĺžku a štandovala až pod bielym výlomom. Pod stenou sa potichu amatérsky pýtaš, aby ťa okoloidúci nepočuli, ako sa používajú friendy, robí štand a najmä, ako sa istí zhora. Párkrát si to už síce skúšala, ale keďže to nepoužívaš, zabúdaš.

Po minútovom rýchlokurze prvýkrát v tatranskej stene na prvom konci lana lezieš k výšinám. Šikmým kútom pomaly mieriš dohora. Skala je príjemná, chytateľná. Keď sa párkrát o niečo viac nakloní, je k dispozícií nit. Vďačne ho používaš a vlastné istenie dopĺňaš len zriedka. Nepozeráš sa dole.

Čím si vyššie, tým viac sleduješ, ako ti lano zoblieka sedák. Poťahuješ si ho vyššie a poriadne uťahuješ v páse. Lano ťa ťahá ku dnu a umieraš od tepla. Uvažuješ, či ti lano vošlo niekam do špáry, ktorá je takmer v celej dĺžke, alebo len je také ťažké. A to dnes máte so sebou len jedno jednoduché lano.

Trochu sa obávaš, či nájdeš štand, ale keď vyliezaš vyššie, zbadáš v štande človeka. Pomaly k nemu pristupuješ a si rada, že jeho prvolezec doberá lano. Horolezec ti hlási dva metre lana. Si dva metre od štandu. Potom hlási polmetra a tebe chýba polmetra. Kým štanduješ, tak chalan odlieza preč. Chvíľu ti trvá, kým zaistíš seba. Aby si mohla dať lano do istítka, hlásiš horolezcovi, nech sa postaví na špičky. Po chvíli je všetko ako má byť.

Keď dolieza horolezec, vidíte nad sebou v ďalšom štande oboch lezcov z dvojice pred vami. Zdá sa, že dnes budete mať veľa času. Kým čakáte, horolezec prekufruje lano, pretože ty si ho v tej rýchlosti dokázala len hádzať pod nohy.

Horolezec potiahne ďalšiu krátku dĺžku. Dĺžka je ľahká a po chvíli dochádzaš na štand aj ty. Prvolezec len nedávno odliezol z tejto príjemnej police, keďže nad ním je ešte jedna dvojica. Usádzaš na polici, vyberáš čokoládovú tyčinku, lepíš si päty leukoplastom, natierate sa opaľovacím krémom a čakáte. Slnko svieti a je neuveriteľne teplo. Horolezec spomína, že mu to pripomína Sass Pordoi – len s rozdielom, že tuto okololezúcim rozumiete.

Počas čakania zisťuješ informácie o ďalšej dĺžke. Platňa, špárka a na vrchu komín. Zisťuješ, či nie je možné, aby si doliezla len pod komín. Vysvitne, že po komínom by mal byť štand. Dlho zvažuješ, či potiahneš aj ďalšiu dĺžku. Vzhľadom na to, že sa hore lezie pomaly, tvoj pomalý postup taktiež nebude nikoho obmedzovať.

Preto sa rozhoduješ ísť hore. Stienka je strmšia než v spodnej časti. V stene badáš dva nity a niekoľko špárok. Lezieš. Nepozeráš sa dole. Neuvažuješ nad ničím, len lezieš. Je to oslobodzujúce. Pár málo istení aj založíš, ale vzhľadom na to, že ich zakladáš prvýkrát, tak im až tak neveríš a viac dôvery v tebe vyvolávajú nity.

Prichádzaš pod komín. Jeden nit a hrdzavá skoba. Pozeráš aj vyššie, či by si to nevyliezla, ale nad sebou máš previštek a komín. Komín si pamätáš. Je to jedna z tvojích prvých lezeckých ciest. Rozhoduješ sa štandovať na mimoriadne nepohodlnom mieste, ale ostatným odporúčaš túto dĺžku spojiť s komínom.

Robíš štand, dodávaš jeden friend do špárky a nedôverčivo si do štandu sadáš. Doberáš horolezca, ktorému pri prechode okolo seba len dodávaš nejaký materiál a istíš ho, aby mohol liezť ďalej. Cestou ešte vymieňa tvoj friend za druhý a púšťa sa do komína.

Puškášov komín je skutočne krásne lezecké miesto. Lezenie si užívaš tak, ako celý deň odporúča dvojica lezcov za vami. Na štande sa horolezec pýta, či ideš ďalšiu dĺžku. Už máš celkom dosť. Potrebuješ sa vydýchať a ešte viac potrebuješ vodu. Dĺžku tiahnucu sa doprava lezie horolezec. Najprv trochu strmá skala a vzápätí opäť vhĺbenie.

Poslednú dĺžku, dolez pod hrebeň, ideš opäť ty. Ani si nechcela, ale lezci nad vami len pred chvíľou odliezli, tak si stíhaš oddýchnuť. Terén je najprv kompaktný, postupne sa zľahčuje a začínajú sa tam nachádzať voľné kamene. V dĺžke použiješ jeden friend.

Doberieš horolezca a na vrchol to máte už len pár krokov. Pred rokmi si túto cestu nazvala ľahkou cestou na majestátny štít vhodnou aj pre „nelezcov“. Až po pár rokoch a preleze niektorých dĺžok ako prvolezec dokážeš oceniť jej skutočnú krásu.

Keď vyliezate na hrebeň, vidíte zmenu podmienok. Z každej strany sa valia oblaky – ale teplo je stále. Takmer vôbec nefúka. Hore sa zdržiavate dlho. Potrebuješ načerpať silu pred nekonečným zostupom. Počas zostupu ťa nohy vôbec neposlúchajú a každá si ide svoje. Krok za krokom a teleportom prichádzate na Skalnaté pleso, kde dopĺňate tekutiny, ktoré ťa prebúdzajú, aby si dokázala v dobrej nálade zísť až do Tatranskej Lomnice.

Horolezec: Lomnický štít, Puškášova cesta V. Už som o tom písal, teraz si to liezla ty (:D). Cesta sa nachádza v hornej časti Téryho kuloáru. Štandy sú na borhákoch, zopár ich je ako postupové istenie, občas nit, niekedy skôr na orientáciu. Možnosti zakladania sú veľmi dobré.

Fotogaléria