Nízke Tatry v protismere
Prednedávnom písala Cvičiteľka Ales o treku z Telgártu na Donovaly, nuž a my sme sa rozhodli pre opačný smer. V nedeľu večer parkujeme na Polianke nad Donovalmi, prespíme tam v aute a ráno vyrážame smer Kozí chrbát.
Prednedávnom písala Cvičiteľka Ales o treku z Telgártu na Donovaly, nuž a my sme sa rozhodli pre opačný smer. V nedeľu večer parkujeme na Polianke nad Donovalmi, prespíme tam v aute a ráno vyrážame smer Kozí chrbát.
Oddychový deň štvordňovej hrebeňovky. Len sedem hodín šliapania z Adrejcovej na Ramžu. Zakončený najkrajším večerom výletu.
Štvrtý a posledný deň Tomášovej sólo hrebeňovky. Drsný fujak na hrebeni, posledné nezmyselné stúpanie na Kozí chrbát, surrelizmus na Donovaloch a šťastné stretnutie so zle zaparkovaným autom v Bystrici.
Hrebeňovku sme zvládli za pať dní, skúsenejší a zdatnejší turisti by ju dali za štyri. Nocovali sme v útulniach, okrem jednej noci v Chate M. R. Štefánika.
Od roku 1997 vždy v novembri, okolo magického sedemnásteho, chodíme s partiou krížom – krážom po Slovensku. Tento rok sme to vzali cez Nízke Tatry, Slovenský raj a Volovské vrchy.
Tretí a najťažší deň štvordňovej hrebeňovky z minulého leta. Etapa dĺžky 33 kilometrov, ktorá sa vinou mokrej trávy a slabej predvídavosti začala úplne, ale že totálne zle.
Sme malý, ale súdržný turistický oddíl Stupavské pakobylé. Nátury a konštitúcie skôr hobby charakteru. Žiaden prudký ani extrémny športovec medzi nami nie je. Vekový priemer sa blíži k päťdesiatke. Máme za sebou zopár trekov, tento prechod hrebeňa Nízkych Tatier však…
Výstup z Trangošky na Ďumbier v šortkách s obnaženou hornou polovicou tela bol vyvrcholením trojdňového pobytu. Predchádzala mu pohybová aj mentálna príprava cez dýchaciu techniku Wima Hofa.
V sobotu 18. novembra sa v Nízkych Tatrách relatívne vyčasilo, tak sme vyrazili skontrolovať podmienky a trochu lyže na kameňoch poničiť.
Pásy sa šúchajú po upravenom svahu, lanovkár nadáva a duša horala plače. Niekedy (žiaľ dosť často) sa však nedá pomôcť inak.
Juhovýchodný svah Besnej smerom do Kumštovej doliny je ako z lyžiarovho mokrého sna. Pri návrate sa oplatí vyšliapať si ešte na Ďumbier a zlyžovať z neho muldou do Halašovej jamy.