Všetko sa to začína nenápadne v jedno skoré októbrové ráno. Vyrážate ráno v zostave horolezec, parťák a ty. Overená zostava, ktorá zaručuje, že ponesieš minimum nákladu. Vlastne len pár svojich vecí. Na dva dni, čo je skoro to isté ako na jeden. Tentokrát sa po dlhšej dobe vraciate do okolia Chaty pri Zelenom plese, kde máte zajednanú jednu noc.

Ranný výstup na chatu je pomerne príjemný. Terén postupne stúpa a za necelé dve hodiny ste na chate. Ani neveríš, ako sa ti ide dobre a to si ešte ani neraňajkovala. Tešila si sa na tieto dva dni v horách. Babie leto sa ukazuje v celej svojej kráse a bola by hlúposť to nevyužiť.

Deň prvý: Východná Žeruchová veža, Cesta cez knihu (V)

V chate nechávate pár drobností i parťákovu primaloftku s tvojou páperkou a vyrážate pod stenu. Pár metrov nad chatou svieti slnko a to vám robí spoločnosť zvyšok dňa. To, ako ste na Širokej veži čakali v rade, sa ti vynára v čerstvej pamäti a dosť sa desíš, že v ceste bude plno. Vzhľadom na blízkosť chaty, víkendový deň a totálne krásne počasie. Preto ťa maximálne prekvapí úplná absencia lezcov v okolí. Ste tu sami, dokonca chýba aj starý známy kamzík Emil.

Celú dnešnú cestu ťahá parťák. Keď máš naliezť, cítiš sa ako kus dreva. Neliezla si od Kežmaráku a to je už pekných pár týždňov. Lezieš pomaly, dosť strnulo, ale prvé dve dĺžky sú pomerne prirodzené a na pohodlných štandoch. To, že si ich už liezla, si vôbec nepamätáš. Spomínaš si až na pohľad do samotnej knihy (viď úvodné foto).

Krásna skala, v ktorej sa lepíš najprv na pravú stranu, o niečo vyššie zase na ľavú, a cítiš sa v nej ako totálne nemehlo. Nie každý deň je nedeľa. Následne vás čakajú dva zlaňáky a je po lezení.

Na najbližšie dve hodiny sa pohodlne uvelebíte na horúcom slnku, natierate sa opaľovacím krémom a skutočne len ležíte na slnku a nerobíte nič. Zvláštne. Medzičasom vás z obďaleč sledujú dve lezecké partie, ktoré aj zlania dole, kým vy ešte stále ležíte na slnku. Odchádzate z pozície tesne predtým ako na vaše miesto príde tieň.

Večer pri skororomantickej zmrznutej prechádzke popri plese ešte vravíš horolezcovi, že si chceš ten Kolový štít na zajtra asi rozmyslieť. Tvoje obavy ostávajú vypočuté a odnesené mrazom do zabudnutia.

Horolezec: Východná Žeruchová veža, Cesta cez knihu (V). Relatívne obľúbená cesta neďaleko od Brnčalky. Cesta je odistená borhákmi na štandoch. Istenie je bezproblémové a po tretej dĺžke je možné zlaniť na 2 x 60 m alebo pokračovať ďalej na vrchol.

Deň druhý: Kolový štít, Šádek – Zlatník (V+/VI-)

Po noci na Brnčalke a raňajkách sa teda vyberáte do Malej Zmrzlej doliny pod Kolový štít. Ráno je síce dosť chladné, ale len v tesnej blízkosti plesa. Postupujete pod Fľašku, potom stúpate popri nej a podchádzate popod Čierny štít do Malej Zmrzlej doliny.

Bez mučenia sa priznávaš, že zopakovať si cestu Šádek – Zlatník na Kolový si tak trochu vymyslela ty. Teda aby si bola presná, spomenula si, že možno by si sa na to nechala ukecať. Niekedy. V budúcnosti. Budúcnosť je však bližšie ako si chcela.

Cestou hore zaostávaš, lebo si si odskočila za skaly a chlapi ťa nechávajú ďaleko pod sebou. Tesne sa blížia pod stenu, kým ty si ešte ani nenastúpila do sute. Urazene nie si schopná za nimi pokračovať. Dostávajú ťa do kolien, keď sa začnú nastrojovať a horolezec je len krok od nalezenia do steny. Čas beží. Situácia sa upokojuje a ty prichádzaš pod stenu.

Horolezec konečne nalieza. Začiatok si pamätáš, vymyté chyty a stupy. Kratučká dĺžka na policu. Druhá dĺžka – traverz popod veľký previs. Vďaka pamäti, ktorá vytesňuje desivé zážitky, si si myslela, že prvý traverz je o niečo menší a jednoduchší, preto ťa úplne prekvapuje jeho dĺžka. Chýbajú ti tam chyty i stupy. Horolezec dokonca necvakol ani poslednú skobu. Na túto dĺžku si však pripravená dokonale. Odosobníš sa od traverzu, pomaly si hľadáš čo chytiť a kam stúpiť a neprepadáš panike.

Výlez hore je však o niečo ťažší než si čakala. Prichádzaš na otrasný štand. Teda najprv ťa chceli nechať stáť tri metre pod štandom, ale to, ako sa ťa snažia vytlačiť z kolektívu, sa ti nepozdávalo. Radšej budeš stáť na zlom štande.

Ďalšia dĺžka pokračuje mierne dohora a príšerným traverzom doľava, aby ste obišli veľký previs. Túto dĺžku si nepamätáš. Horolezcovi veľmi nepríjemným spôsobom trelo lano, takže keď už si takmer na konci traverzu a máš ísť len kúsok doľava a hore, nemáš žiadne istenie. Odmietaš ísť ešte viac doľava a dávaš si to narovnaním cez previštek, ktorý sa podľa množstva lišajníkov padajúcich do očí asi nezvykne takto liezť.

Prichádzaš na štand v platni. Malá polička na šírku chodidla. Expozícia ti nevadí, skôr máš obavy o zapadajúce slnko za hranu. Fotíš oboch lezcov ako pred tebou lezú po platni. Keď do platne ako posledná naliezaš ty, si v koncoch.

Vyliezaš akosi privysoko ku skobe uprostred platne. Nevieš ísť doprava, nevieš ísť hore, nevieš zísť. Radia ti, že máš zísť nižšie. Akoby sa to dalo. Stojíš tam tak dlho, až si cez tú starú skobu prevliekaš slučku a cvakáš sa do nej. Chlapi už uvažujú nad tým, ako ťa odtiaľ zachránia. Nerozumieš, že v tebe dnes táto platňa vyvoláva takú hrôzu.

Trvá skutočne dlho, kým naberieš nejaké odhodlanie na prelezenie. A nakoniec prelezieš. Nad platňou pri doleze na štand ťa však čaká ešte jeden previštek s nohami na trenie. Si príliš vydesená, aby si normálne uvažovala a zároveň sa pred lezcami pod previštekom chvíľu skrývaš. Horolezec však nestráca duchaprítomnosť ani trpezlivosť, podporuje ťa, až to zase prelezieš. Veď ako inak.

Zo štandu na trávičkách cesta pokračuje ľahším terénom po zaujímavo tvarovanej skale a kútom do jaskynky. Jaskynka bez vysielačkového signálu spôsobuje, že vám po doleze poslednej dĺžky horolezec radšej zavolá na mobil. Aj tak už nemal ani centimeter lana navyše.

Výlez z jaskynky je dnes omnoho jednoduchší ako čakáš. Zvyšok dĺžky je tiež pomerne ľahký a trochu rozbitý. Konečne žľab. Tentokrát kvôli snehu v tieni nejdete zo severu, ale priamo na vrchol. Počasie je ukážkové. Slniečko svieti. Robíte si spoločnú fotku i ďalšiu retro – totožnú ako pred dvomi rokmi.

Tu vás už čaká len zostup sutinou. Pohyblivá suť nie je síce príjemná, ale ide to dobre. Kým horolezec traverzuje pod stenu po batoh, s parťákom obdivujete kamzíča s mamou. Zostup vám ide pomerne plynulo a na Brnču prichádzate ešte za svetla. Poberiete zvyšok vecí a cestou dole vás stihne úplná tma, mesiac a krásne hviezdy. Ty zase nemáš čelovku, ale aspoň sa môžeš tváriť, že ide o romantickú prechádzku pod hviezdami.

Horolezec: Kolový štít, Stredom Šádek-Zlatník (V+/VI-): Cesta vedie okolo previsov Prostrednej veže Kolového štítu. Z tohto dôvodu majú jednotlivé dĺžky okolo 30 m, s výnimkou poslednej, ktorá má 50 m a končí sa na začiatku žľabu medzi Prostrednou a Pravou vežou. Aj v krátkych dĺžkach je vhodné predlžovať istenia kvôli treniu lana. Traverz v druhej dĺžke je odistený tromi skobami, štandy sú na borhákoch. Obtiažnosť cesty reálnejšie ako nákres popisuje fototopo aj s návrhom klasifikácie od R. Lienertha.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria