Lezenie v Gesäuse: 18 dĺžkami na Kleiner Ödstein

Do Rakúz chodim liezť roky. Ako každý lezec, žijúci v našom malom-veľkom mestečku na Dunaji. Po návštevách oblastí v dosahu autom na otočku prišli na rad aj vzdialenejšie.

Pred dvoma rokmi sme si s Jankom kúpili sprievodcu, podľa ktorého sme si dávnejšie výborne zaliezli v Österreich Mitte. Bolo by o čom aj z tohto tripu, snáď niekedy nabudúce. Vtedy sme sa prvý raz dostali do oblasti Gesäuse, severnej časti Ennstalerských Álp. Liezli sme cestu Südwestpfeiler na Kabling (2196 m) za 6+ UIAA a bolo to super. Fakt sa nám tam veľmi páčilo. Vysoké vápencové kopce, jednoducho vysokohorské lezenie. Také malé Tatry. Tak sme si zadovážili aj sprievodcu pre túto oblasť.

Čas na ňu nastal až tento rok v auguste. Ked sme sa už rozhodli, že ideme, počasie nám neprialo a posunulo nás na prvých pár dní do oblasti Grazer Bergland. Jednu cestu v Gesäuse sme však stihli, a bol to výborný výber.

Gesäuse leží 300 km od BA medzi mestami Hieflau a Admont. Oblasť pretína nádherná rieka Enns, vodácky to raj. Má štyri podoblasti. My sme boli v Hochtor Gruppe s najvyšším vrchom Hochtor (2369 m). Na webe som o našej vyvolenej ceste Südostschulter za 5 UIAA nenašiel v podstate nič. Tak sa to vynasnažím napraviť :)

O 8:00 štartujeme v dedinke Johnsbach na parkovisku pri Gh. Kolbwirt s kapacitou 10 – 15 áut. Samozrejme, nie sme vôbec prví. Okolo zvonice smer Heisshütte ideme najprv lúkami, potom lesnou turistickou značkou. Na lúkach sa pasú Milky, pozor na míny. V podstate do kopčeka stále. Sprievodca píše nástup za 1,5 až dve hodiny. Dali sme to v rýchlom tempe za 2:15 h… Pozor na odbočku na Kleiner Ödstein. My sme troška zablúdili. Začiatok cesty nám ukázala rakúska dvojka. Je označený žltým bodom na stene. Rakušáci liezli cestu za 4+, mali sme pár spoločných dĺžok. Bola to ich prvá viacdĺžka, musím povedať, že mali odvahu – 14 dĺžok…

Pôvodne sme chceli liezť cestu Flora za 6+ UIAA, ktorá sa po 12 dĺžkach oddeľuje od cesty Südostschulter (5 UIAA). Ako to už býva, plány sú veľké, no realita iná (a krutá). Po 12 dĺžkach máme toho plné brejle, nevedeli sme hneď nájsť smer cesty Flora a rýchly kukuč na hodinky nás posunul k rozhodnutiu dokončiť výstup ľahšou a o jednu dĺžku kratšou cestou. Trinástu dĺžku Flory sme aj naliezli, ale fakt sme nevedeli nájsť smer… až po polhodine. Ak by ju niekto išiel, po 12. dĺžke je lezenie vodorovne, možno aj zo 20 metrov zliezate.

Cesta Südostschulter má dve dĺžky za 5 a 5 -, ostatné sú ľahšie. V ceste sú krásne štandy, vo väčšine prípadov dva borháky. Ak je len jeden borhák, tak sa dajú pridať hodinky. Treba určite zobrať slučky a niečo na doistenie. My sme mali dve sady friendov + vklínence. Stačila by jedna sada friendov plus zopár menších, ale slučiek treba veľa. Najťažšie sú určite dĺžky 9. a 10., 4+ a 5-. Lezecky úplne v pohode, ale morálovo náročné. Cesta je odistená vlažne, rozhodne nie na rakušácky športový štandard.

Ale pekne po poriadku. Cesta je v podstate celý čas mierne položená. Prvé dve dĺžky za 4, pohoda, potom traverz 70 m. A začína sa lezenie. Ľahké a pekné lezenie. Kedže je cesta položená, rokmi voda vyryla vo vápenci nádherné korýtka rôznych velkostí a farieb, ktoré sa super lezú, ale sú neodistiteľné. V týchto dĺžkach sú korýtka nádherné – na 45 m tri fajnovučké borháky. No veru, nechcel by som sa spadnúť na prvom (viď úvodné foto).

V trinástej dĺžke za 5 je malý previs, pohoda. Potom dolez za 4/4+ až na koniec cesty. Je 5 hodín popoludní a máme za sebou 18 dĺžok, ufff. Zvažujeme zlaňovanie, v kempe nam rakúsky horolezec hovoril, že nech zlaníme, lebo zostup je miestami za 3. Rozhodli sme sa pre zostup. Rakušák mal pravdu, zostupovka je fakt brutal, miestami by som dal tomu aj väčšiu obtiažnosť. Dajú sa tu nájsť nejaké staršie slučky, čo svedčí o tom, že zostupovka prekvapila aj iných. Využívame erárny roxor až skoro úplne dole, na jednu šesťdesiatku. Po 2,5 hodine sme pod nástupom. Fakt vyčerpaní. V kempe otvárame pivečko o jedenástej v noci. Už si nepamätám, či sme ho aj dopili.

Trochu faktov: Začiatok v 860 m, koniec cesty cca 2100 m, čisté lezenie 680 m. Nocovali sme v turistickom kempe Forstgarten, odporúčame, nebol vôbec plný. Ceny normal, nadmieru vybavený (chladnička, mraznička, riady, wifi nie dobrá). V oblasti je asi 5 klettergartenov, o tom viac nabudúce.

Cesta Südostschulter je perfektná, ale rozhodne na ňu treba mať nalezené vyššie obtiažnosti ako deklarovaných 5 UIAA a hlavne vytrvalostnú kondíciu. Nabudúce ideme vyliezť cestu Flora. Kto sa pridá?