Cesta Seeblick (440 m, 12 dĺžok, 7 UIAA) v Mŕtvych horách je ďalší tip z výborného sprievodcu lezením Österreich Mitte. Neskôr som topo tejto cesty našiel aj na populárnom Bergsteigen.com.
Totes Gebirge je pohorie na hranici spolkových krajín Štajersko a Salzbursko, vzdialené cca 350 km a 4 hodiny cesty z Bratislavy. Teda v dostrele zo západného Slovenska aj na víkend. V západnej časti Mŕtvych hôr sa nachádza jazero Altausseer See a z neho vyrastá nádherná, juhozápadne orientovaná stena Trisselwand (1755 m).
Cesta Seeblick (výhľad na jazero) má fakt priliehavý názov. Celý čas máme za chrbtom jazero a protiľahlý kopec Loser (kde je tiež parádne lezenie aj ferraty). Keď otočíme hlavy trochu doľava, vidíme Dachstein s ľadovcom. Rozprávková scenéria, doslova dychberúca.
Mestečko Altausee sú pokojné kúpele plné dôchodcov. Z miestneho kempu máme super výhľad priamo na stenu. Tak pri rannej kávičke alebo večernom pivku môžeme rozoberať stratégie na cestu.
Z kempu je to k platenému parkovisku pod stenou 15 minút autom. Treba prísť skoro, môže byť aj plné. My ideme liezť cez pracovný týžden, je 8:00 ráno a chytáme skoro posledné miesto.
Sprievodca udáva nástup od parkoviska 1 hodinu a toľko nám to aj rýchlym tempom trvá. Ideme v princípe po vrstevnici, ale časť je vysekaná cestička v kosodrevine. So všetkým matrošom, čo máme na sebe, je to dosť nepríjemná záležitosť. Ale nič nie je zadarmo. Trocha vyfúkneme a o pol desiatej nastupujeme do cesty.
Stena vyzerá ako vlna vychádzajúca z jazera. Cesta sa začína v malej jaskynke. Prvé dve dĺžky sú ľahšie. Vyrovnaný stred je za 6 (až na jednu dĺžku za 4) a posledné tri dĺžky sú za 7-, 7 a 7. V poslednej dĺžke sa stena dostáva do mierneho previsu. Krásne chyty, kroky, pohyby. Úžasné lezenie.
V prevažnej miere rajbasy na pekných platniach. Treba zobrať aj matroš na doistenie – slučky, friendy, vklínence. Nie veľa, ale treba. Štandy sú dobré, línia jasná. V druhej polovici Seeblick pretína vedľajšiu cestu za 7- .
Asi v štvrtej dĺžke nás dobieha slnko a začína svoju letnú hru na Saharu, treba si zobrať veľa vody. V tej istej dĺžke nám začína hrať z loďky, ktorá sa premáva dole po jazere, dychovečka.
Zvuk sa nesie stenou a cítime sa, akoby sme sedeli na palube, v klobúčiku za stolíkom, kochali sa scenériou a pili svoj drink. Alebo máme kvalitný úpal?
Neskôr sme zistili, že v kúpeľoch bol práve dychovkový festival. Dychovka nám hrá v podstate celý deň. Čo viac si môžeš priať.
Pred poslednou, mierne previsnutou dĺžkou za 7, sme zhruba o 18-tej hodine. Púšťa nás na OS. Po 8,5 hodinách v stene stojíme na rovnej zemi. Paráda. Zostup trvá vyše dve hodiny, na parkovisku sme už za tmy. Ticho, tma, len dvaja vyčerpaní týpci, šťastní, absolútne spokojní…
P. S. Liezli sme v júni 2014. Sprievodca píše, že vylezenie cesty trvá 4 hodiny :)
