Megakrátky nástup v kombinácii s pomerne dlhými tristo lezeckými metrami robia túto lokalitu aj cestu viac ako atraktívnou. Dostala aj mňa, a to už dvakrát. Toto bude hádam moja prvá dlhá cesta, ktorú som liezol dvakrát, prvý raz pred viac ako desiatimi rokmi. Takže mám dvakrát OS?

Lezecká cesta Superdiagonale vedie v južnej stene kopca Kampermauer (1394 mnm). Má 295 lezeckých metrov v 10 dĺžkach, z ktorých polovica je v šiestom stupni UIAA. V tejto obtiažnosti ide o to najlepšie, čo Kampermauer ponúka. Až na záverečné metre ide o jasnú diagonálu v kolmej stene. Obtiažnosť sa pohybuje veľmi konzistentne okolo 5. – 6. stupňa. Kvalita skaly je výborná, no nájdu sa menšie náznaky okĺzania. Začiatok cesty sa nachádza v nadmorskej výške 820 m, koniec približne v 1050 m. Cesta teda nevedie až vrchol Kampermaueru, končí sa o 350 m nižšie.

Lokalita

Kampermauer sa nachádza v najjužnejšom cípe Národného parku Kalkalpen v pohorí Oberösterreichische Voralpen. Ide o pomerne rozsiahlu lezeckú oblasť, kde sa nachádza viac ako sto ciest. Od krátkych športoviek až po viacdĺžkové cesty do 300 metrov. V minulosti často lezená ľahšia cesta Vegetariankante (5- UIAA) je od roku 2008 bez postupových istení. Že vraj bola už dosť olezená a správca chcel týmto znížiť frekventovanosť jej lezenia. Sto ľudí, sto chutí. V stene je vybudovaná aj ťažká ferrata Geiler Hengst (E).

Príprava

Cesta má na Bergsteigene v atraktívnosti 4,5 hviezdy z piatich možných od 2 hodnotiteľov. Za mňa hodnotenie sedí. Materiál skaly je vápenec. Orientácia steny je južná, ale po troch dĺžkach sa cesta viac-menej schová priamemu slnku do kúta, za roh.

Príjazd a prístup

Z Bratislavy je do mestačka Altenmarkt bei Sankt Gallen tri a pol hodiny jazdy autom a 280 kilometrov. Z Bratislavy pôjdeš smerom na Viedeň, neskôr smerom na Linec. Pri meste Amstetten zídeš z diaľnice a lokálkami prejdeš ešte 20 km do Altenmarkt bei Sankt Gallen. Z Altenmarktu je to ešte pol hodina do priesmyku Hengstpass. Kampermauer uvidíš po pravej strane ešte pred priesmykom.

Priamo pod stenou je neplatené parkovisko (10 áut, poloha na mape). Z parkoviska sa vrátiš pešo po hlavnej ceste asi 200 m späť. Tam sa na ľavej strane napojíš na turistický chodník v smere pod stenu. Pod stenou odbočíš doprava. Pokračuj krátko po ceste, hľadaj výraznú rampu doľava aj s oceľovým lanom. Po oceľovom lane (10 metrov) prídeš k začiatku cesty, ktorý nie je nijako označený. Nástup od auta trvá asi 15 minút.

Lezenie

Prvá dĺžka ide položenou platňou za 4+ UIAA výrazne doprava, rajbasové lezenie sa končí po 35 metroch. Druhá dĺžka (5+UIAA) je úplne iná káva. Začiatok je v otvárajúcej sa pukline v miernom previse. Uff, mne to prišlo ako najťažšia časť celej cesty. Možno aj preto, lebo som ešte nebol rozlezený (dobrá výhovorka sa vždy nájde). Je to 35 metrov diagonálne vzdušné lezenie, nie zadarmo. I keď si len v druhej dĺžke, pod sebou máš už hlbokú dolinu. Na 45-stupňovú diagonálu sú tu troška dlhšie odlezy, doistiť by sa dalo.

Tretia dĺžka je traverz doľava až za hranu steny. V polovici je možnosť urobiť medzištand, nepovažujem to za nutnosť. Za hranou je štand, po ktorom nasleduje ľahký 15-metrový prelez (3 UIAA) pod ďalšiu dĺžku. Piata a šiesta dĺžka diagonálne lezenie doľava, pekné, ľahšie lezenie.

Siedma dĺžka je papierovo najťažšia (6- UIAA). Opäť diagonála doľava, dá sa liezť aj nižšie pod isteniami, aj vyššie. Mne prišla dĺžka ľahšia ako druhá dĺžka, každopádne uvádzanú obtiažnosť tu čakaj. Dĺžka je pekne odistená. Nasleduje ľahšia dĺžka položeným komínom (4 UIAA).

Deviatou dĺžkou sa otáčaš výrazne do prava. Zo začiatku troška v zelenine a šotoliskom sa dostaneš do komína, z ktorého tiež nie je výlez zadarmo (5+UIAA). Posledná dĺžka je 10-metrový výlez na malú rampu, kde cesta končí.

Z rampy sa dá zlaňovať, alebo pokračovať kúsok do kopca po ferratke k zostupovke. Oba smery sú označené. Na rampe je pekné miestečko na posedenie. Cesta je dobre športovo odistená lepenými borhákmi (plus doplnená nitmi), z môjho pohľadu netreba mať vlastné istiace pomôcky.

Lano odporúčam dvojité 60-metrové a minimálne 11 expresiek. Helma je samozrejmosť. Obtiažnosť podľa sprievodcu sedí. Kvalita skaly pomerne dobrá, samozrejme v ľahších dĺžkach horšia. Štandovacie istenia sú vždy dve (spojené aj nespojené).

Podľa sprievodcu je z parkoviska na nástup 15 minút a 45 minút potrebuješ na zostup, časy sedia aj v našom prípade. Čas lezenia je podľa sprievodcu 3 hodiny a 15 minút, my cestu preliezame v pohodovom tempe za 5 hodín, teda náš celkový čas je 6 hodín.

Zostup

Ako som už písal, možnosti sú dve, obe som vyskúšal. Odporúčam peknú zostupovú ferratu, ponúka pekné výhľady a dal by som je kľudne obtiažnosť C. Po nej si za 45 minút pod stenou, resp. pri aute.

V masíve je urobená aj zlaňovacia cesta, ktorá ide mimo lezecké cesty. Začína sa asi 10 metrov od konca Superdiagonály, na pravej strane v jasnom vhĺbení skalnej hrany (nemožno prehliadnuť). Určite potrebuješ dvojičky, keďže zlaňovacie dĺžky majú aj 45 metrov. Je to orientačne náročné a v jednom momente zlaňuješ cez hranu veľkého previsu, s nejasným smerom. Dobre si naštuduj topo zlaňovania. Prvé tri zlaňovacie dĺžky vedú v mierne položenej skale s kosodrevinovým porastom, štandy treba hľadať. Po treťom dlhom zlaňovaní (v stene sú aj medzištandy) nasleduje štand nad previsom, ktorý určite musíš nájsť.

Praktické tipy

• Spanie v aute v priesmyku Hengstpass nie je tolerované, hľadaj ďalej od priesmyku.
• Na lezeckom webe Bergsteigen už dlhšie nie je dostupné topo tejto cesty. Prevádzkovateľ webu, Alpinverlag Jentzsch-Rabl, je zároveň vydavateľom tlačených lezeckých sprievodcov. Superdiagonála je obsiahnutá napríklad v knihe Plaisir Kletterführer Österreich Ost.  Asi si vydavateľ povedal, že nebude všetko zadarmo. Topo cesty v horšej kvalite sa dá stiahnuť tu.

Fotogaléria