Túto sezónu sme sa za jarným lezením vybrali na ostrov Sicília. Keďže vlani na Malorke bolo na začiatku apríla ešte trochu chladno a upršane, vycestovali sme v neskoršom termíne. V polovici apríla už bolo teplejšie, ale dažďu sme sa aj tak úplne nevyhli.
Dostupnosť Sicílie je skvelá. Z Bratislavy lieta priamy spoj spoločnosť Ryanair do Trapani. Letenka sa dá nájsť za rozumnú cenu aj s priplatenou batožinou. Nás to vyšlo približne 100 eur/osoba. Po prílete sme si vyzdvihli rezervované auto a vyrazili za lezením.
Šoférovanie na Sicílii je anarchia. Na stopkách sa nestojí, niekedy ani na červenú. Treba byť na pozore, lebo miestni šoféri jazdia divoko a ťuknutie auta je tu každodenný chlebíček. Kľučkujúci Fiat Punto bez svetiel vo večernom Palerme je miestny štandard.
Sicília miestami pripomína skôr Balkán ako západnú Európu.
Ubytovanie sme riešili klasickým lezeckým prístupom, teda bez plánu a nízkonákladovo. Niekoľkokrát sme spali na divoko, čo sa dalo v okolí San Vito Lo Capo, kde je pekné pobrežie bez civilizácie. Pri Palerme sme využili kemp (asi 10 eur/osoba), na ktorý sa nachádza na západnom pobreží – fajn tip na večeru pri mori so západom slnka. A počas cestovania po pobreží sme skúsili aj Airbnb v turistickom ubytovaní nižšieho štandardu, ale s priaznivou cenou (cca 25 eur/osoba).
Sicília je na prvý pohľad iná ako ostatné časti Talianska. Miestami pripomína skôr Balkán ako západnú Európu. Z prostredia je zrejmé, že tento región je chudobnejší a viac zanedbaný. Okrem povestnej mafie je Sicília notoricky známa aj neporiadkom. Odpadky sú takmer všade, no najmä popri cestách. Smeti a schátrané budovy sú v kontraste s krásnou prírodou.
Na druhej strane je sicílske prostredie veľmi pestré. Príroda ponúka pláže, útesy, hory, termálne pramene alebo aj unikáty ako je sopka Etna vysoká 3367 m n. m. Na Sicílii teda platí,že treba vedieť, kam ísť za peknými miestami.
Čo sa týka lezenia, ostrov ponúka vynikajúce možnosti najmä na športové lezenie. Lezecké oblasti sú najmä na severnom pobreží a na juhovýchode. My sme navštívili len severné pobrežie, a to sme zďaleka nevyčerpali všetky možnosti, ktoré sa v tejto časti časti ostrova nachádzajú. Pre orientáciu v oblastiach a cestách treba rozhodne knižného sprievodcu.
San Vito Lo Capo
Mestečko San Vito Lo Capo sa nachádza na severovýchode Sicílie približne hodinu cesty autom z letiska v Trapani. Pobrežie mora lemujú skalné útesy, kde sa nachádzajú viaceré lezecké sektory. Na východnom pobreží sa nachádza kemp, odkiaľ možno pešo popri mori prísť za lezením.
Prístup k moru je veľmi obmedzený kvôli ostrým skalám na pobreží. Avšak v mestečku San Vito Lo Capo sú aj pieskové pláže. Na východnom pobreží – priamo pod útesmi, kde sa lezie, je malá pláž Cala Mancina. Oplatí sa tu navštíviť tiež jaskyňu Grotta dei Cavalli, kde je možné aj liezť.
Útesy tvoria krásne vápence sfarbené do oranžova. Skala ponúka zaujímavé tvary ako diery, jaskyne, tufy, ale nájdu sa aj lišty a špáry. Dĺžka ciest miestami presahuje 30 m, takže lezenie je pekné aj dlhé. Lezenie pri San Vito Lo Capo by som charakterizoval ako kvalitné športové cesty v krásnom prostredí. Vzhľadom na možnosti sa tu určite sa oplatí zostať aj viac dní.
Najkrajšie cesty, ktoré sme liezli v San Vito Lo Capo:
- Toro Rosso (6c), 32 m lezenia v miernom previse po dierach
- Blade Runner (6b+), malé chyty a technické kroky, ostrá skala
- Dolores (6b), pekné lezenie s technickým bouldrom
- Destra di Toro (6a), 30 m lezenia s dierami, tufami aj bouldrom
Palermo
Voči lezeniu v Palerme som mal isté predsudky. Keďže ide o najväčšie mesto na Sicílii, očakával som olezené cesty, ktoré nebudú až také zaujímavé. Opak bol však pravdou.
Priamo v meste a v jeho tesnej blízkosti sa nachádza množstvo športových ciest a tiež viacdĺžok. Palermo vyhráva parametrami kvalitného lezenia a vynikajúcou dostupnosťou. V niektorých sektoroch sa čas nástupu od auta ráta doslova v sekundách.
V Palerme sme liezli jednodĺžky v sektore Valdesi a jednu viacdĺžku na vrchol Monte Pellegrino. Čo sa týka športových ciest v oblasti Valdesi, lezie sa na krásnom vápenci, ktorý ponúka previsy, diery, tufy, ale aj ostré lišty v platniach. Každý si príde na chuť. Každá cesta, ktorú sme v tomto sektore liezli, bola skvelá. Dalo by sa tu stráviť niekoľko dní. Nižšie uvádzam výber najkrajších:
- Il Muratore (6b), hladká stena s jaskynkami
- Spider (6b), platňové lezenie po ostrých lištách
- Ciocca Sciocca (6a), bouldrové lezenie po oblých lištách
Viacdĺžka na Monte Pellegrino má názov Diretta a obtiažnosť 6a. Údajne to je najviac lezená cesta v lokalite, avšak na kvalite skaly sa to neodzrkadľuje. Cesta má 7 dĺžok a ponúka platne, kúty aj previsy. Vo mne síce nezanechala mimoriadne dojmy, ale dobre sme si zaliezli a vyšli až na vrchol Monte Pellegrino, ktorý sa týči nad Palermom. Michalovo video aj s lezeckou poéziou v angličtine:
Capo Calava
Capo Calava je výbežok na severnom pobreží Sicílie, bližšie k pevninskej časti Talianska. Nachádza sa tu veľmi zaujímavé viacdĺžkové lezenie, ktoré je iné ako predošlé lokality. Lezenie na Capo Calava má prívlastok zážitkové. Lezie sa na severných útesoch, a to doslova nad morom. Pri istení prvej dĺžky počuť a aj cítiť vlny. Okolité more má gýčovo modrú farbu. Skala zložením pripomína hrubozrnnú žulu s veľkými kryštálmi.
Cesty sú prevažne športovo odistené, avšak miestami sa hodí aj niečo založiť. Podľa výberu cesty možno chytiť ranné alebo poobedné slnko, v lete môže byť tieň výhodou. Prístup pod stenu je divoký. Zaparkovať treba na malej odstavnej ploche za tunelom, preskočiť zvodidlá a vydať sa pod útes, kde je osadené fixné lano na skorodovaných karabínach. Ďalej sú cesty už označené a odistené antikorovými isteniami.
V Capo Calava sme vyliezli dve cesty. Každá mala asi päť dĺžok. Cestu Traverso dei Gabbiani sme použili ako nástup k ceste Scarpe Diem, ale vôbec to nebola nuda. Vylezie sa na vrchol útesu, odkiaľ sa dá pešo zísť dolu do dediny. Odmenou je krásny výhľad. Aj z tohto lezenia Mišo spracoval skvelé video:
Neďaleko sa nachádza malá krásna pláž Spiaggia del Bue. Oficiálny prístup nemá, avšak podobne ako pri útesoch stačí prejsť cez zvodidlá a zostúpiť k vode. Kúpanie sa na nej bolo skutočnou odmenou po lezení. Cesty, ktoré sme liezli v Capo Calava:
- Odore di Mandorle Amare (5c), veľmi pekná a ľahká cesta
- Scarpe Diem (6a+), veľmi pekná cesta
- Traverso dei Gabbiani (4a), 60-metrový ľahký exponovaný traverz
Toľko o lezení, ktoré sa nám podarilo na Sicílii za necelý týždeň. Možností je ešte mnoho, a aj z tých pár lokalít, ktoré sme navštívili, sa nám ešte nechcelo odchádzať. Na spestrenie výletu sme sa pokúsili vystúpiť na Etnu, kde však bolo mimoriadne nepriaznivé počasie. Sneh, vietor, hmla a pocitovo mínus desať. Otočili sme sa asi 300 výškových metrov pod vrcholom.
Na Sicíliu by sa určite ešte oplatilo vrátiť. Ostalo nám v oku mnoho pekných lezeckých línií a k tomu vrchol Etny v absolútnej hmle a snehu. Každopádne ako lezecká lokalita má Sicília odo mňa vysoké odporúčanie.
