Zážitky z lezenia na Sardínii, časť druhá. Výber najkrajších viacdĺžkových lezeckých ciest alebo sardínsky crème de la crème. Táto kapitola je o lezení na Pedra Longa, vápencovom útese na východnom pobreží Sardínie. Dosahuje výšku 128 metrov nad morom, pričom „nad morom“ tu platí doslova a do písmena.

Pedra (niekedy sa uvádza aj Perda) Longa je vlastne malý skalnatý poloostrov, na ktorom sa je miesto len pre skalu s pár olivovníkmi a figovníkmi na vrchole. Od mora je útes skoro kolmý. Z vnútrozemia je výrazne členitejší a umožňuje výstup na vrchol aj bez lana. Každopádne by sa o to mal pokúsiť len ostrieľaný turista. Od roku 1993 je Pedra Longa vyhlásená za prírodnú pamiatku a zároveň sa nachádza v národnom parku Parco nazionale del Golfo di Orosei e del Gennargentu.

Náš cieľ je vzdialený len pár kilometrov vzdušnou čiarou od vápencovej veže Aguglia di Goloritze, na ktorú sme v rámci rovnakého tripu liezli parádnu lezeckú cestu Sole Incantatore. Na útese Pedra Longa si vyberáme lezeckú cestu s názvom Marinaio di Foresta (Lesný námorník). Má 190 lezeckých metrov, obtiažnosť vo francúzskej stupnici 6a+ (čo zodpovedá 7- podľa IUAA). Z celkovo 7 dĺžok je päť v šiestom stupni UIAA.

Cesta z roku 2013 je ako mnohé ďalšie sardínske línie dielom miestneho lezeckého guru Maurizia Oviglia. Začína sa priamo nad morom. Ak sú vlny väčšie, rozhodne suchý neostaneš. Vzhľadom na svoju krásu, mega krátky nástup (3 minúty od auta) a relatívne nižšiu obtiažnosť je Marinaio di Foresta jedna z najobľúbenejších lezeckých ciest na celej Sardínii. Často sa pod ňou tvoria rady.

Príprava

Sprievodca neuvádza atraktívnosť cesty. Ja jej dávam maximálny počet 5 hviezdičiek z piatich. Stena má severovýchodnú orientáciu. Naliezaš zo severu, horné časti sú čistý východ. Topo cesty nájdeš napríklad na Vaude.es alebo Planetmountain.com.

Príjazd

Z dediny Baunei pôjdeš cestou na parkovisko pod útesom Pedra Longa. Cesta vedie vlastne cez kopec, pri schádzaní k parkovisku naokolo vidíme viacero lezeckých sektorov. Ak by si mal chuť doraziť sa, ďaleko nemusíš chodiť. Parkovisko (poloha na mape) má viac urovní, je asi pre 50 áut, ale aj mimo letnú sezónu bolo plné. Pri parkovisku sa nachádza malá reštaurácia, pri našej návšteve bola zatvorená.

Lezenie

Od parkoviska je to k nástupu asi 3 minúty. Po kamennom chodníku schádzame k moru. Po pravej strane máme lezecký sektor Settore Scalette, dnes je tu celkom plnka. O dušu sa lezie aj nad morom v Settore Mare. Popod lezcov sa dostávame až na hranu steny, kde sa začína cesta (poloha na mape). Na skale je nápis s jej názvom a je to posledná cesta v stene, do ktorej vieš nastúpiť suchou nohou.

Pred nami sú tri dvojky, ktoré nechávame postupne odliezť. Za nami prichádzajú ďalší lezci. Ide o naozaj veľmi často lezenú cestu, kombinácia expozície a lezenia v kolmej stene priamo nad modrými vodami Tyrhénskeho mora pôsobí ako magnet. Čo je až prekvapujúce, o vyšmýkaní cesty vôbec nie je reč. More a vietor tu na kvalitu skaly dobre dohliadajú. Predstavu získaš z nášho krátkeho videa:

Alebo z dlhšieho záznamu neznámych talianskych kolegov:

Prvá dĺžka (5b) je jasná kolmica s položeným záverom. Na rozlez vôbec nie ľahké lezenie v kompaktnej skale. Druhá dĺžka (5c) mi prišla ľahšia ako uvádza sprievodca, má 20 metrov, dobré chyty v kolmici, dolez traverzom k štandu. Tretia dĺžka (6a) má ťažší začiatok v krasovej skale, malým previsom vylezieš do ľahšieho skalného terénu, až pod veľký previs. Dlhá, skoro 40-metrová dĺžka.

Štvrtá dĺžka vedie popod previs, ľahkým a troška rozbitým traverzom za 5a. Traverz sa dá rozdeliť na dve dĺžky, ale nie je to potrebné. Piata dĺžka je kľúč za 6a+. Ultimátne a silové lezenie v mierne previsnutej stienke, ktorá je ale veľmi dobre odistená. V závere sú dva varianty dolezu.

Nasledujú dve kratšie dĺžky za 5c. Šiesta dĺžka ide po bruškách a ostrých chytoch, stále lezieš. Siedma dĺžka vedie traverzom k záverečnému komínu, kde je efektný výlez na vrcholové plató. Cesta sa nekončí priamo na vrchole. Na ten je to ešte asi 20 výškových metrov v položenej stene s množstvom zelene. Aj bez istenia je to na vrchol v pohode.

Z lezeckej cesty nevieš zlaniť späť na začiatok. Jediná možnosť je pri štvrtom štande, kde vieš na dvakrát zlaniť do mora. Určite sa však odtiaľ nedá dostať suchou nohou na breh. Cesta je dobre športovo odistená nitmi, občas sa nájdu hodinky, netreba mať vlastné istiace pomôcky. Nad morom vie nit pomerne rýchlo degradovať, radšej si skontroluj, čo cvakáš.

Lano odporúčam dvojité 60-metrové a minimálne 12 expresiek, k tomu nejaké šlingne a samozrejmosťou je helma. Obtiažnosť podľa sprievodcu sedí. Kvalita skaly je, až na pár miest, výborná. Štandovacie istenia sú dve a sú prepojené. Podľa sprievodcu je 3 minút na nástup a 20 minút na zostup. Celkový čas nášho lezenia aj s nástupom a zostupom je 4 hodiny a 15 minút.

Keby sa ti málilo, z druhej strany útesu vedie na vrchol trocha ťažšia cesta s názvom Sambene Sardu no Cheret Meres za pekných 6b+ francúzskych.

Zostup

Od konca cesty pôjdeš doprava cez kríky. Prídeš na hranu steny, pár metrov je exponovaný zostup v ľahkom teréne. Cesta je značená mužíkmi, ale nie je až taká zreteľná. Nasleduje traverz skoro na druhú stranu útesu, kde sa nachádza zlaňovací kruh. My sme tú asi 7-metrovú stienku zliezli. Spod stienky už dobre viditeľným chodníkom prídeš na parkovisko.

Fotogaléria