Neskorá jeseň a skorá jar sú typické obdobia, keď lezci v Strednej Európe riešia otázku kam vyraziť za prívetivejším počasím a hlavne suchou skalou. Platí to aj pre mňa s Michalom. Tip na ostrov Malta som dostal od kamarátky, ktorá tam bola liezť v decembri. My sme si síce vybrali aprílový termín, no pokojne by som si na Maltu zaletel znova aj teraz na jeseň.
Počasie a sezóna
Optimálne podmienky na lezenie sú na Malte od začiatku októbra do decembra a potom od marca do mája. Priemerné teploty sa vtedy pohybujú v rozmedzí 12 – 20 stupňov. Január a február bývajú daždivé. V lete je lezenie obmedzené na tienisté sektory vystavené sviežemu vetru od mora. Nám bolo už v apríli niekedy príliš teplo. Mali sme tiež pár veľmi veterných dní (jeseň býva z hľadiska vetra priaznivejšia) a jeden deň slabého dažďa. Vtedy sme využili lezenie v jaskyniach.
Ostrov je veľmi skalnatý. Pobrežie tvoria prevažne vysoké útesy, na ktoré narážajú obrovské vlny, a prístupné pláže sú skôr výnimkou.
Doprava a ubytovanie
Z Bratislavy na Maltu lieta pravidelne Ryanair. Alternatívne by sa dal využiť trajekt z 80 kilometrov vzdialenej Sicílie. Ostrov je rozlohou malý, na požičanom aute nie je problém ho celý prebrázdiť. Oplatí sa navštíviť aj susedný ostrov Gozo, kam z Malty premáva pravidelný trajekt.
Ubytovanie sme riešili “nadivoko”, čo však nie je úplne jednoduché, keďže ostrov je husto osídlený. Ale dali sa nájsť fajn miesta na táborenie. Pri kempovaní nadivoko sme mali viac obavy z poľovníkov, ktorých je na Malte skutočne veľa, ako z divej zveri.
Trad climbing sme radšej nechali na Angličanov, tí sú na to experti.
Lezecké oblasti
To, že možností na lezenie bude veľa, sme očakávali. Na naše prekvapenie boli lezecké možnosti aj pestré a kvalitné. Z lokalít, ktoré sme navštívili, vyberám len to, čo skutočne stojí za návštevu. Niekedy sme prišli pod skaly a zhodnotili, že to nemá cenu liezť.
Vo všeobecnosti platí, že treba navštíviť lokality, kde je veľa ciest – aby bolo z čoho vyberať. Na orientáciu je vhodné použiť web The Crag, kde sú dobre popísané sektory a dokonca aj jednotlivé cesty. Rovnako kvalitná je aj navigácia v mapách k jednotlivým sektorom. Vďaka tomuto webu sme ani nepotrebovali knižného sprievodcu.
Najviac ma na Malte očarili jaskyne a Champagne Walls na ostrove Gozo. Je to jedinečné lezenie, ktoré sa len tak hocikde nenájde.
Ghar Lapsi (Malta)
Oblasť Ghar Lapsi tvorí vápencový útes s južnou orientáciou v peknom prostredí pri mori. V lokalite sa nachádzajú kolmé, previsnuté aj položené cesty a k tomu výrazné jaskyne s možnosťou lezenia stropov. Cesty sú športové aj tradičné. Liezli sme v sektoroch Twin Caves a Corona Wall.
Twin Caves je pekné lezenie, ale dosť navštevované a populárne cesty sú už oblezené. Čo sa týka tradičného lezenia po vlastnom, nemali sme naň dosť odvahy. Istenia sa robia najmä slučkami okolo ojedinelých skalných štruktúr a neprišlo nám to úplne bezpečné. Trad climbing sme radšej nechali na Angličanov, tí sú na to experti. Mnoho trad ciest je tu práve od lezcov z UK.
Corona Wall je nový sektor so športovými cestami v ostrom vápenci. Liezli sme obtiažnosti okolo 6b a cesty boli pekné.
Garden of Eden (Malta)
Garden of Eden je lokalita s viacerými krásnymi jaskyňami na južnom pobreží. Lezie sa výlučne v previsoch, stropoch v jaskyniach. Dokonca je možné liezť aj za dažďa. Obťažnosťou je to asi od 6b vyššie, teda lokalita pre silných lezcov. Cesty sú pekné, odistené, niektoré aj nacvakané s expreskami. Liezli sme v jaskyni Għar Il-Barbaġann. Z nej pochádza aj úvodné foto článkiu – ide o cestu Tufa Fis Sod (6b) s nástupom cez skalné okno.
Victoria Lines (Malta)
Z viacerých jaskýň v lokalite Victoria Lines sme si vybrali Crucifix Cave, kde sme našli kvalitné lezenie s prevažne previsnutými cestami s dobrými chytmi. Samozrejme, záleží od obťažnosti. Cesty sú dobre preistené. Dajú sa tu zaliezť veľké previsy s relatívne dobrými chytmi. Liezli sme cesty okolo 6b a všetky boli veľmi pekné.
San Blas (Gozo)
Lokalitu San Blas na ostrove Gozo tvorí veľký vápencový útes s výškou asi 30 m. Lezie sa prevažne na slnku a nám tu bolo v apríli až príliš teplo. Unikátom je Tower of Power – samostatne stojaca veža s výškou asi 20 m. Všetky cesty na nej sú veľmi pekné. Liezli sme aj vedľajšiu stenu Sopu Tower Cliffs, ale Veža sily sa nám páčila viac.
Mġarr ix-Xini (Gozo)
Oblasť s nevysloviteľným názvom sa nachádza v rozsiahlom kaňone na južnej strane ostrova. Kaňon ústi do pekného morského zálivu, kde sa dá okúpať, požičať si kajak alebo zájsť do lokálnej reštaurácie. Champagne Walls je iba jedným z mnohých sektorov, ktoré sa v obrovskom kaňone nachádzajú.
Prístup je trochu komplikovaný, no netreba sa nechať odradiť. Kaňon je zarastený vegetáciou a treba sa predrať cez stromy, skaly a bambusy. Prístup nám trval asi 40 minút, no napokon sme dorazili pod krásne steny. Tvorí ich super kompaktný vápenec s množstvom dier – ako bubliniek v šampanskom. Úžasné lezenie v kompaktnej skale s dobrým istením a cestami do 30 m. Liezli sme cesty od 6a do 6b+ a všetky boli prekrásne.
Po lezení
Pobrežie Malty je vačšinou skalnaté, drsné a veterné. Niektoré z vysokých útesov sa sice aj lezú, ale neviem si to dosť dobre predstaviť – videli sme aj 20-metrové vlny. Nad útesmi často vedú chodníčky s peknými výhľadmi. Prístupné pláže sú skôr výnimkou.
Oplatí sa navštíviť aj hlavné mesto Valletta. Má jedinečnú architektúru s množstvom pekných budov obložených mramorom. Zaujímavé sú ulice s farebnými arkiermi vystupujúcimi z priečelia budov. Topografia Valletty (pozri mapu) ponúka veľa miesta na kotvenie lodí a turista sa tam do sýtosti nachodí.
Zaujímavosťou je množstvo objektov z druhej svetovej vojny na pobreží. Počas 2. svetovej vojny sa o Maltu zvádzali ťažké boje, keďže mala stragetickú polohu pre ťaženia do Severnej Afriky. Ostrov obsadilo nacistické Nemecko, no spojenci ho po bombardovaní a vylodení znovu dobyli. Pozostatky možno vidieť dodnes.
