Španielsky ostrov známy lezením na útesoch štýlom deep water solo nás začiatkom apríla privítal dvanástimi stupňami. To nebolo úplne vhodné na sólovanie bez istenia nad morom. Zato sme si pekne a najmä nerušene zaliezli v lokalitách, ktoré nám boli vzácne svojou jedinečnosťou. Vyskúšali sme vnútorozemské viacdĺžky, skalky, aj tie útesy.
Malorka je malý ostrov rozmerov približne 70 x 70 km v subtropickom klimatickom pásme. Po obvode ho obkolesujú najmä skalnaté útesy. Pláže sú vzácne. V severovýchodnej časti je Malorka hornatá, kde sa nachádza aj najvyšší vrchol Puig Major (1436 m). Zvyšok ostrova tvoria vinice, lúky a olivové háje. Infraštruktúra je dobre rozvinutá, a teda počas výletu nič nechýba. Výhodou je rýchla dostupnosť lezeckých oblastí. Všetko je relatívne blízko, a teda nie je problém stuhnúť za jeden deň preliezť jednu lokalitu a zároveň sa presunúť do druhej.
Na Malorku treba íst liezť, bicyklovať alebo na turistiku. My sme sa na túru vybrali až vtedy, keď nás už boleli prsty alebo bolo nevhodné počasie na skaly. Možnosti na turistiku sú veľmi pestré. Na bicykel bolo ešte chladno, ale rád by som sa ešte vrátil pojazdiť pekné cesty Malorky.
V čase, keď sme ostrov navštívili, nebola turistická sezóna, a teda aj kempy boli ešte zavreté. Kempovanie na divoko je obmedzené vzhľadom na súkromné pozemky a hustú zastavanosť ostrova. Ceny služieb sú primerané popularite ostrova a hlavne početnej nemeckej klientele. Teda úplná lacnota to nie je.
Na Malorke sa lezie predovšetkým športovo. Cesty sú približne 20 metrov dlhé a dobre odistené. Klasifikácia je tiež športová, teda francúzska. Nakoľko cesty na skalách nie sú označené, bez sprievodcu je orientácia nemožná. Ideálne je zohnať si knihu Spain: Mallorca, Sport Climbing and Deep Water Soloing. My sme použili zdroje z internetu, dobrá je aj Aplikácia 27Crags. využili sme tiež info od pár lezcov, ktorých sme stretli.
Navštívili sme štyri lokality. Dve vnútorzemské, a to Puig de Garrafa a viacdĺžkovú lokalitu Sa Gubia. Ďaľšie dve, Tijuana a Cala Magraner, boli prímorské.
Puig de Garrafa
Športová lokalita s peknými farebnými a kvalitnými vápencami pri mestečku Andratx. Nachádza sa na vrchole kopca s výhľadmi na more. Cesty sú približne 20 m dlhé a je ich tu vyše 130.
Južný sektor Solarium je podľa informácií zo sprievodcov momentálne uzatvorený. Zvyšné majú západnú orientáciu. Výber ciest je pestrý a na svoje si prídu aj skutoční borci.
Sa Gubia
Táto lokalita má viac horský charakter. Je to kaňon s vysokými vápencovými stenami, kde sa lezú prevažne viacdĺžky. Skala je ostrá s dierkami a inými štruktúrami. Teda zaujímavá na lezenie. Parkuje sa pri ceste blízko ranča a prístup pod skalu trvá približne pol hodinu.
Počasie nám neprialo a tak sme stihli len pár ciest. Boli to však cesty odporúčané miestnymi lezcami a stáli za to. Liezli sme v sektore Paret dels Coloms. Punto G (5c) je jedinečná dvojdĺžková cesta, ktorá sa končí na vrchole jaskyne. Skutočne zážitkové lezenie po krasových štruktúrach, ktoré si treba vyskúšať. Medzi názvom cesty a tvarom jaskyne je evidentná súvislosť.
Cala Magraner
Cala Magraner je krásna lezenie v blízkosti mora. Jeden sektor sa nachádza priamo nad vlnami, ďalšie hlbšie v kaňone medzi vegetáciou. Najkrajšia časť je priamo na pláži. Útes je vápencový s perfektným trením, výška asi 20 metrov. Ciest je vyše 70 a v pestrej obtiažnosti.
Parkuje sa pri ceste, nástup zaberie približne pol hodinu cez olivové háje. Atmosféra je skvelá. Pri lezení počuť vlny a cítiť morské riasy. Odporúčam cestu Nautilus (6a+). Ale v zásade každá cesta, ktorú sme šli, bola veľmi pekná.
Tijuana
Lezenie v tejto oblasti bolo opäť jedinečné. Kolmé útesy nad vlnami garantujú silný zážitok. Prístup je ideálny, od auta je to záležitosť na pár minút. Útesy majú výšku okolo 20 metrov a nastupuje sa z veľkej skalnej police, ktorá sa končí strmými zrázmi do mora.
Cesty sú tu prevažne ťažšie. V tejto lokalite je aj viac možností na deep water solo. Nachádza sa tu tiež legendárna skala Es Pontas, ktorá je taktiež vhodná na deep water solo, avšak nie je každého. Preliezol to Chris Sharma a je z toho pekné video. Za mňa bola najkrajšia cesta Trencaclosques (6a+) v sektore En Jaume. Zaraďujem ju medzi najkrajšie športové cesty, ktoré som doposiaľ preliezol.
Samozrejme, možností na lezenie na Malorke je oveľa viac. A nielen na lezenie. My sme okrem štyroch spomenutých oblastí stihli ešte dve túry. Jedna bola v deň odletu na Puig de Galatzó (1027 m) neďaleko hlavného mesta.
Dostupnosť ostrova je fajn. Z Viedne sa dajú nájsť letenky za rozumnú cenu do Palmy de Mallorca. Treba si už len zarezervovať auto, zobrať 50-metrové lano, 10 expresiek, peňaženku a vybehnúť za prímorským lezením.
