Na Hochschwab sme sa chystali už dlhšie, vzhľadom na viaceré odporúčania od kamošov lezcov. Začiatkom septembra sme sa tam konečne vybrali, s cieľom vyliezť na najvyšší vrchol pohoria južnou stenou Südwand. Po prelezení dvoch krásnych ciest vo skvelých podmienkach budeme tieto odporúčania ďalej šíriť.

Poďme sa na to ale pozrieť detailnejšie. Hochschwab je samostatné vápencové pohorie vzdialené približne 250 km od Bratislavy. Najvyšší vrchol Hochschwab má 2277 m. Lokalita s krasovým charakterom ponúka skvelé podmienky na lezenie a turistiku, v zime aj na skialp.

My sme si na lezenie vybrali impozantnú južnú stenu Südwand s výškou cca 400 m. Stena je položená a kompaktná, čo tvorí výborné podmienky na platňové lezenie. Okrem platní však možno nájsť aj kúty a komíny, ktoré spestrujú lezecké cesty. Výhodou je aj vyššia poloha steny, vďaka čomu v cestách nie je zbytočná vegetácia. Na konci článku nájdeš aj Michalovo reportážne video.

Prístup pod stenu Südwand

Prístup ku stene od parkoviska patrí do kategórie vzdialené. Je to približne 10 km s prevýšením okolo 1000 m, ale za kvalitou sa oplatí niečo nastúpať. Prístup je možný z dvoch strán. Z juhu, z dediny Sankt Ilgen, sa dostaneme na parkovisko pri penzióne Bodenbauer, kde je aj múzeum. Odtiaľto je nástup kratší a strmší a odporúča by som ho lezcom, ktorí sa chcú po lezení vrátiť k autu.

Druhý variant je nástup od výhodu z dediny Seewiesen, ktorý je dlhší, ale zato menej strmý. V dedine treba odbočiť na poľnú cestu, ktorá vedie až pod les, kde sa parkuje. Na trase zo Seewiesen sa nachádza krásna moderná chatka Voisthaler Hütte, ktorá je ideálnym východiskom na lezecké aktivity. Kedysi dávno Jaro s Robom a Alenou nocovali v jej winterraume pri jarnom skialpovom výlete, ale to bola ešte predchodkyňa súčasnej, z gruntu nanovo postavenej chaty.

Z chaty Voisthaler je to pod Südwand asi hodina, avšak v okolí chaty sú ešte iné, kratšie cesty. My sme nemali šťastie na nocľah kvôli obsadenosti, preto sme spali dolu v údolí. Aspoň sme mohli zmapovať oba prístupy, ktorú sú zároveň peknou túrou.

Keď už teda vieme, ako sa dostať pod stenu a kde ideálne nocovať, poďme si priblížiť lezenie.
Vybrali sme si dve cesty, a to Lufthammer (6-) a Güntherweg (5). V oboch prípadoch platí, že stena má veľmi dobré trenie a treba len veriť nohám. Drží to dobre. Istenie je redšie a možnosti založiť aj niečo vlastné sú obmedzené.

Lufthammer (6-)

Lufthammer je veľmi populárna cesta s dĺžkou cca 265 m. Charakterom je to prevažne platňové lezenie, ktoré v posledných dĺžkach ponúka povestné wasserrillen – žliabky vytvorené stekajúcou vodou, ktorá rozpúšťa vápenec. Táto 8-dĺžková cesta je odistená nitmi s dobrými štandami. Na zakladačky to moc nie je, pretože aj pri dlhšom odleze nie sú podmienky na zakladanie vlastného istenia.

Prvé dve dĺžky sa nám zdali najťažšie, keďže vedú cez hladkú platňu. Zhodli sme sa, že na klasifikáciu 6- dosť náročné. Ďalej cesta vedie stienkami a kútmi až na platne pod vrcholom. Záverečná dĺžka za 6- cez výrazný žľab je skutočný skvost. Dobré topo k ceste je dostupné na webe Bergsteigen. Cestu sme vyliezli za 5 hodín a obaja sme si ju veľmi pochvaľovali.

Na Lufthammer sme nastupovali z južného ausgangspunktu – parkoviska pri penzióne Bodenbauer. Výhodou je, že zostup vedie do sedla, ktoré je na trase k parkovisku.

Güntherweg (5)

Güntherweg s dĺžkou 330 m bola ľahšia cesta na druhý deň. Má 11 dĺžok a je podobne odistená ako predchádzajúca cesta. Aj keď je ľahšia, nie je to vôbec nuda. Charakterom je pestrejšia ako Lufthammer a rozhodne by som ju nezavrhoval.

Najzaujímavejšia časť je komín v tretej dĺžke. Výšku má asi 20 m a je dokonale kolmý. Ďalej ide cesta peknými platňami a žľabmi až na vrchol. Tiež sa v nej nachádzajú wasserrillen. Cestu sme vyliezli za 3,5 h a bola to skôr oddychovka. Dobré topo je rovnako na Bergsteigene.

Zostup vedie okolo chaty Schiestlhaus pekným chodníkom späť na trasu ku chate Voisthaler a do Seewiesenu. Takže rovnako ako pri lezení predošlej cesty sme si spravili peknú okružnú túru.

Záverečný súhrn

Po tomto lezeckom výjazde považujem Hochschwab za špičkovú lokalitu na lezenie viacdĺžok. Človek sa za nimi síce nachodí, ale zaručene to stojí zato. Skala je kvalitná, cesty pestré a dlhé, neprerušujú ich choďáky a vegetácia. Nejaká tráva miestami je prijateľná. S pobytom na Voisthaler hütte je to ideálny scenár. V neposlednom rade je to relatívne blízko zo západu Slovenska.

A tu je sľúbený videoreport:

Fotogaléria