Začína sa to drsne. Plánovaný budíček o piatej. Poslepiačky venčíš psa a trochu prebudená dávaš raňajky. Neisto sa pozeráš na veľký batoh uložený v kufri. Ani nevieš, či sa môžeš sťažovať.

Smokovec hlási čas pol siedmej. Horolezec berie obe laná a ty musíš odniesť len svoje veci a trochu jedla navyše. Nakladáš si batoh a pomaly kráčaš. Od piatku ste mali každý deň plno športu a aktivít. Dnes je štvrtok. Telo ti už dáva pocítiť, že má za sebou aktívne dni. Ešte si ani nedošla do centra Smokovca a už sa pýtaš, či ste tam.

Dnes to bude kruté. Výstup na Téryho chatu je pomalý, dlhý, ale zároveň veľmi plynulý. Turistov je málo, ešte nie je špička. Sem-tam vás predbehne menšia skupinka. Pravá, ľavá a po niekoľkých hodinách míňate obľúbenú Téryho chatu. Obchádzate ju a niekde medzi piatimi Spišskými plesami zhadzujete prebytočné veci. Veci zostávajú pod kameňom, ktorý sa pre vás na najbližšie dni stane domovom.

Z batohu beriete len nevyhnutné. Sedáky, prilby, vybavenie, laná, vodu a ty samozrejme kopu oblečenia. To, že spomedzi oblakov vykúka slnko je len ilúzia a situáciu netreba podceniť. Pomaly sa kľukatíte pomedzi skaly a hľadáte chodníček vedúci pod juhozápadnú stenu Baraních rohov. Výstup je pomalý. Je jedenásť, keď konečne nastupujete do steny. Horolezec vyberá cestu Lukeš – Syseľ s krásnym názvom Ľavá depresia. Vraj za IV+.

Najradšej by si šla len nejakou výstupovou cestou za II/III, ale IV tiež neznie zle. Dúfaš, že to zvládneš, hoci prvé rozliezanie sezóny na Volej veži nedopadlo úplne podľa tvojich predstáv. Prvá dĺžka vhĺbením je samozrejme mokrá. Horolezec ju oblieza pohodlne po pravej strane. Všade chyty, všade stupy. Bezproblémový nástup. Štandujete na príjemnej trávnatej polici.

V druhej dĺžke začína prituhovať. Skala je kompaktnejšia a tam na konci, kam dovidíš, čaká nejaký previštek. Horolezec medzi rečou prehodí, že sú dve možnosti. Obliezť previštek zľava, alebo ísť rovno. Vraví, pôjdem rovno, keby to bolo ťažké, tak to obleziem. Upokojuješ sa, že previštek je za IV+, tam musia byť všade dobré chyty.

Sleduješ ako horolezec stúpa vyššie a pod previštekom chvíľu postojí. Načahuje sa nad previs a hľadá chyty. A zase hľadá. Začínaš sa desiť.

Tvoje obavy sú naplnené hneď ako doliezaš pod previštek. Nohy by boli, avšak na chyty akosi nevydalo. Obchytávaš skalu a snažíš sa niečo nájsť. Po chvíli panikáriš. Nič tam nie je, neprelezieš to, zahynieš tu. Podobnú situáciu si zažila pred niekoľkými týždňami pri prvom tatranskom tohtoročnom lezení na Volej veži, keď si nedokázala preliezť previštek v takmer najľahšej ceste v stene. A tiež si pripomínaš previsy v ceste Traja kamaráti, ktorá sa nachádza tuto – hneď vedľa.

Po dlhej dobe panikárenia previs vďaka imaginárnemu eskalátoru (interný humor) preliezaš a dostávaš sa do ľahšieho terénu. V tretej dĺžke sa ľahšou platničkou dostávaš na rozbitú rampu ubiehajúcu stredom steny. Presúvate sa po rampe až pod stenu. Štvrtá dĺžka vedie cez obľúbený tatranský kúto-komín a vypľúva vás na ľahšej položenej platničke. A to je pre dnešok koniec lezenia.

Dostávate sa na plató. Jediná cesta dole vedie cez vrchol (aj keď nevedie), takže balíte laná a stúpate nekonečnou suťou až na vrchol. Čas pokročil a na vrchole ste sami. Výhľady sú nádherné.Suťou z Baranieho sedla ledva prepletáš nohami. Ešte hore si plánovala, ako pôjdete večer na pivo na chatu. Teraz budeš rada, ak sa vôbec dogúľaš pod ten správny kameň. Potom optimisticky plánuješ, ako budeš sledovať padanie perzeidov. Niekedy v auguste predsa padajú. Ale ty od únavy padáš do spacáku skôr ako stihne vôbec padnúť tma.

Horolezec: Baranie rohy – Ľavá depresia, Lukeš – Syseľ (IV+). Cesta sa začína vhĺbením sprava vedľa výraznej platne. S výnimkou začiatku prvej dĺžky a krátkeho prechodu cez rampu vedie cesta v pevných kompaktných platniach. V prvej dĺžke je možné zaštandovať na nitoch z cesty Indiánske leto. V ceste je možné nájsť skoby rôzneho veku, zakladanie postupového istenia je miestami obmedzené kompaktnosťou platní. Variant priamo previsom je ťažší ako zvyšok cesty. V prípade zlého počasia je možné ustúpiť zo steny po tretej dĺžke výraznou rampou. Zostup (CH) cez Baranie rohy do Baranieho sedla.

Fotogaléria