Výlet karavanom som chcel skúsiť dávnejšie, a predpokladám, že rovnako aj mnohí z vás. Patrilo to do šuflíka s nápisom Niekedy. Niekedy, keď bude tá správna konštelácia. No a konštelácia nastala, keď nás zavolal Rišo. Ale aby som príliš nekecal, dohodli sa vlastne naše manželky.
Nikdy som karavanom nešiel, takže som netušil, aký karavan mám v požičovni objednať a čo by mal mať. Rišo je znalec – Tento si objednaj, ideálne tu a bolo. Asi dva mesiace pred oným predĺženým víkendom. Objednal som – ááá vypadlo mi to tak trochu z hlavy. Každopádne som uvažoval, že pôjdeme niekam do Rakúz. Týždeň pred výletom Rišo prišiel s jasným itinerárom – smer Čechy. Keď to má vymyslené, nebudem to predsa kaziť.
Omylom navigácie sme si vyskúšali, ako sa jazdí karavanom po mačacích hlavách v uličkách starého mesta, so šírkou vhodnou tak na detský kočík
V piatok si idem po karavan, a rozmýšlam, ako tú kravu budem riadiť. Také veľké auto som ešťe nešoféroval. Detstvo prežité na dedine vedľa poľa mi prinieslo priestor na vozenie sa od traktora cez kombajn až po asfaltovač. Ten som si v jednu krásnu nedeľu skúsil aj naštartovať. Podarilo sa a ja som bol patrične odmenený. Stopovanie niekedy na VŠ a asi ešte aj trocha po nej mi ukázalo život kamionistov zblízka. Raz som išiel s jedným kamionistom dve noci a jeden deň. Kamión, to je už dosť veľké auto. Takže teoreticky som pripravený. Či to bude stačiť, to uvidíme.
Na moje počudovanie, inštruktáž bola rýchla. Sadám do 7 metrov dlhého a 3 metre vysokého auta a idem. Šoférovanie je úplne v pohode a cúvanie s kamerkou je fajn. Balime do auta z heslom čím menej, tým lepšie. Samozrejme, polovicu vecí ani nevyberieme.
Ochádzame na Moravu, po D2 smer Brno. Za Brnom opúšťame diaľnicu. Prvú noc strávime niekde v lese v stredných Čechách. Prijemná bola.
Kutná Hora
Omylom navigácie sme si vyskúšali, ako sa jazdí karavanom po mačacích hlavách v uličkách starého mesta, so šírkou vhodnou tak na detský kočík. Parkujeme niekde medzi rodinnými domami nad starým mestom. Nádherné starobylé banské mesto je zapísané od roku 1995 na zozname svetového dedičstva UNESCO. V stredoveku sa tu ťažilo striebro.
Dávame si prechádzku mestom, nie je veľa turistov, ale aj tak v čase obeda ťažko hľadáme voľné miesta. Prehliadku začíname na Vlašskom dvore, kde sa hneď necháme zlákať na expozíciu vhodnú pre deti. Múzeum kutnohorských povestí, duchov a strašidiel patrí do skupiny D – to, čo určite nemusíš vidieť, my sme to už videli za Vás.
Kutná Hora je niečo ako naša Banská Štiavnica, ale v podstatne lepšom stave.
Nekazí nám to náladu, cez Bauerove sady sa pomaly presúvame k Jezuitskému internátu a hneď za ním prichádza koláčik na torte – Chrám Sv. Barbory, krásne zrekonštuovaný neskorogotický chrám, ktorý si pozrieme len zvonku. Kutná Hora je naozaj nádherné mesto. Má genius loci, ktorý je citeľný na každom kroku. Niečo ako naša Banská Štiavnica, ale v podstatne lepšom stave.
Čakajú nás vyše dve hodiny cesty do Teplice nad Metují, preto už ďalšie pamiatky ani slávnu Kostnicu nestíhame. Už za tmy prichádzame do kempu pár minút od vchodu do Adršpašsko-teplických skál. Je máj, v noci klesne teplota pod 10 C.
Adršpašsko-teplické skaly
Adršpašsko-teplické skaly sú skalné mestá plné pieskovcových vežičiek rozprávkových tvarov. Nachádzajú sa v Broumovskej vysočine na severe Čiech, hraničia s Poľskom. Je to turistický a horolezecký raj. Samozrejme sa platí za vstup, rodinná vstupenka cca 12 €. Navyše sa platí aj za parkovanie. Z druhej strany, od Ádru, sa za parking neplatí, sranda.
Začíname pri vstupe do Teplických skál. Vnárame sa do lesa, mokradí a pieskovcov. Vlčou roklinou prechádzame do Adršpachu. Zastavujeme sa na až pri loďkách v Adršpašskom jazierku, kde si kupujeme vstupenky a čakáme na loďku, že vraj v menšom rade ako štandardne. Ak nemáš rád výklad v rovine vtípkov o vodníkoch a iných bytostiach, ktoré sú popri jazierku umelo nainštalované, tak to určite vynechaj.
Tiene stromov, zapadajúce slnko, vôňa lesa, hlasy vtákov a rozhovor s osemročným synátorom o problémoch sveta. Tomuto ja hovorím relax.
Určite je lepšie zobrať si loďku v druhom a väčšom jazere Pískovna. V Adršpachu je výrazne viac turistov, je to chvíľami až turistická autostráda.
Knedlovepřozelo v miestnej reštaurácii a šup späť do Teplických skál v princípe tou istou cestou, i keď sa dajú urobiť aj variácie. Cestou späť ideme až po štvrtej hodine a mám pocit, že sme sami. Vtedy je les skutočne rozprávkový. Tiene stromov, zapadajúce slnko, vôňa lesa, hlasy vtákov a rozhovor s osemročným synátorom o problémoch sveta. Tomuto ja hovorím relax.
Križák
Na další deň si ideme zaliezť s deťmi na Križák. Je to kopec oproti Adršpašským skalám. Asi 10 minút do kopca pod skaly. Bez sprievodcu ani nechoď, stratíš sa.
Sprievodcu sme nemali. Niečo veľmi ľahké som natiahol. Potom som si nechal poradiť od miestnych niečo krajšie a ľahké. Odporučili mi cestu za 3, samozrejme bez istenia, že je v ceste veľa hodiniek na odistenie. Po 15 metroch sólovania za 5 nič nenachádzam a potupne zliezam. Na dnes stačilo. Prechádzka na vrchol Križáku je za odmenu, krásne výhľady na Adršpašské skaly stoja za to.
Broumov
Hľadáme priestor na nedeľnú omšu. Podvečer je v neďalekom Broumove, v miestnom klaštore. Nachádzame krásne zrekonštruovaný kláštor, ktorý rozhodne stojí za návštevu.
Litomyšl
Ráno balíme vercajch, smer Litomyšl. Zámok zo 16. storočia je od roku 1999 zapísaný na zoznam UNESCO. Samotná prehliadka zámku bola pomerne rýchla a neprišla mi mimoriadne zaujímavá. Klasický zámok. Zaujímavejšie je okolie zámku. Chrám Nalezení sv. Kríže je krásne a moderne zrekonštruovaný kostol, ktorý má za sebou pochmúrnu historiu a dnes už neslúži svojmu pôvodnému účelu. Je tam veľa edukačných hier pre deti.
V areáli zámku je aj rodný byt Bedřicha Smetanu. Super zábavu pre deti ponúka aj zámocká jazdiareň. Čo je zaujímavé, tak spoplatnený vstup je len do samotného zámku a do bytu B. Smetanu. Krásny výletík za nami, ďalší pred nami.
Mali sme prenajatý karavan od Karavany PK. Môžem len odporúčať.
