Túžba vydriapať sa na Sveti Jure bola hlavným dôvodom, prečo som na dovolenku pri mori bral bicykel. Pretože stred leta na Makarskej riviére nie je práve top cyklosezóna a na presuny po pobrežných promenádach by stačil aj šrot z požičovne.
Kvôli kultovému výšľapu som prekonal komplikácie vyplývajúce z nutnosti čiastočnej demontáže dvoch bicyklov, aby sa zmestili do auta. Na mieste som sa musel zmieriť s tým, že bicykle budú celý čas odparkované pred penziónom na verejne dostupnom mieste. A v deň D bolo treba vstať o piatej ráno, aby som hlavné stúpanie absolvoval ešte za prijateľnej teploty.
Keď človek zdolá všetky vyššie spomenuté ťažkosti, samotné pedálovanie na tretí najvyšší kopec Chorvátska je už za odmenu.
Moja odpoveď na otázku, či sa to oplatilo, je jednoznačné ÁNO. Zdolať vlastnými silami 1762 výškových metrov od mora až na najvyšší bod pohoria Biokovo, ktorého skalné steny si predtým obdivoval(a) hojdajúc sa na nafukovačke, je zážitok s veľkým Z. Fotky v galérii hovoria samé za seba.
Trasa na mape
Môj GPX záznam je nekvalitný, mal som nastavený príliš dlhý časový interval medzi zaznamenanými bodmi a výsledkom sú priamky naprieč serpentínami pri zjazde. Ale predstava sa z neho dá urobiť:
Trasa: dĺžka 48,5 km, nastúpaných 1830 m, celkový čas 5:05 h. Na Mapy.cz nájdeš ďalšie podrobnosti: výškový profil aj GPX na stiahnutie.
Vizualizácia trasy
Praktické tipy
» Sveti Jure sa týči priamo nad Makarskou, ale vstup do prírodného parku Biokovo sa nachádza o pár kilometrov južnejšie, niekde medzi Tučepi a Podgorou. Mýtnica na začiatku horskej cesty je bez problémov dostupná na bicykli zo všetkých troch letovísk. Nemalo by to trvať viac ako hodinu. „Ulaz za osobu na biciklu“ stojí 25 kuna (cca 3,50 €).
» Od mora sa ku vstupu do prírodného parku dostaneš buď v bežnej premávke, alebo sa tak ako ja môžeš pokúsiť využiť miestnu sieť MTB cyklotrás. Sú ako-tak vyznačené v teréne a nájdeš ich v lepších mapových aplikáciách, napríklad v Locuse. No rátaj s tým, že kamenisté cestičky cez strmé olivové háje sú viac o tlačení ako jazdení.
» Biokovská cesta má 23 km (podľa kilometrovníkov 25 km) a nie je vyhradená len pre cyklistov a pešiakov. Autá a motorky turistov, ktorí sa chcú pozrieť na Makarsku zhora, budú v letnej sezóne v obrovskej presile. Cesta je väčšinou taká úzka, že auto nedokáže bezpečne predbehnúť cyklistu. Buď si počká na rozšírený úsek, alebo zastavíš a pustíš ho.
» Autá často čakajú, kým prejde opačný smer. Alebo na voľne žijúce kone, ktoré sa rozhodli poprechádzať sa po asfalte. Takže v konečnom dôsledku sú autá len o málo rýchlejšie ako fučiaci cyklista.
» Zmiešaná premávka lezie na nervy, ale jazdí sa pomaly a dá sa to zniesť. Približne vo výške 1300 m je vybudovaná vyhliadková plošina so sklenenou podlahou (skywalk), pri ktorej to väčšina šoférov vzdá. Služba pri vstupe do parku pravdepodobne reguluje počet áut, ktoré v ňom naraz môžu byť.
» Stúpanie v juhozápadne orientovaných svahoch Biokova je v lete zhruba do 10:00 v tieni. Potom sa začína peklo. Do desiatej treba byť aspoň pri reštaurácii Vrata Biokova na ôsmom kilometri, čo je výška tesne pod 1000 m. Vyššie je už stúpanie miernejšie a vzduch chladnejší.
» Voda sa dá kúpiť buď v reštaurácii Vrata Biokova, alebo v niekoľkých sezónnych stánkoch pri ceste. Ja som doplniť zásoby nepotreboval, 0,7 l jonťáku v bidóne a 2 litre čistej vody vo vodnom vaku bolo tak akurát na celý výlet. Vzhľadom na výdaj energie treba mať aj niečo do žalúdka.
» Pri zjazde príde vhod dodatočná vrstva oblečenia, a to aj v prípade, že dole na pobreží vládnu tridsiatky. Mne stačila softshellová vesta a na spotenú hlavu pod prilbu som pre istotu navliekol čelenku.
» Sveti Jure sa dá absolvovať na cesťáku aj horskom bicykli. Zjazd bude vzhľadom na kvalitu asfaltu pohodlnejší aj bezpečnejší na MTB. Hlavne aby to malo dobré brzdy.
» Celý výlet mi trval 5 hodín, z toho výstup po platenej horskej ceste bol asi 2 h. Síce som dosť veľa fotil, ale nikde dlhšie nestál, a viac predbiehal ako bol predbiehaný. Takže ak sa nevoláš Sagan, nerátaj s oveľa lepším časom.
