Keď sa na dva dni vyberiete do Batizovskej doliny a idete obzrieť steny Gerlachu a Batizovského štítu. Alebo o tom, ako lezieš celý deň, a aj tak nikam nedolezieš…

Deň prvý: Kriššákove platne na Gerlach (údajne V)

Horolezec ťa z tepla postele vyháňa ešte za tmy. Vyzerá to na chladné ráno. O piatej vyrážate z Hágov a mierite k Batizovskému plesu. Naložení ste statočne. Chystáte bivak, aj keď len na jednu noc. Opäť ťa zachraňuje parťák Ondro, ktorý berie lano namiesto teba. Ráno ti už po prvom stúpaní dvíha tlak ťažba uprostred turistického chodníka. Dobre si pamätáš ten príjemný lesík, ktorým sa stúpalo hore. Zostala po ňom akurát tak haluzina rovno na chodníku… Aspoň ťa prebralo.

Vychádzate vyššie, vidíte prvé slnko. Okamžite sa začínate prehrievať. To ranné vstávanie a šliapanie pred východom slnka má svoje čaro. Pri plese si dávate krátku pauzu a všimneš si, že na slnku nie je tak teplo. Ty si to tušila, predpoveď ponúkala cez deň len prvých päť čísel z teplomera a na noc mráz. Potvrdzuje sa to pri vstupe do tieňa, keď obchádzate Batizovské pleso. Námrazu na trávičkách neoklamete.

Prechádzate dolinkou a zase stúpate hore, prechádzate popod Batizovskú próbu a priamo pristupujete ku stene Gerlachu. Stena vyzerá väčšia ako sa na prvý pohľad zdá. Aj je. Máš na sebe všetky vrstvy, čo sa začína spodkami a končí izolačnou páperkou. Ešte ste ani nenaliezli a tebe už mrznú prsty na nohách.

Robíte si mikrodĺžku na štandík v komíniku vedľa platní. Odtiaľ horolezec nalieza hore a doľava cez platne. Postupuje pomaly, istenie je striedmejšie. Hľadá nejakú dvojitú špáru. Zo spodu však žiadnu výraznejšiu nevidíš. Sleduješ túto situáciu zdola a sústredíš sa skôr na to, aby ti neodmrzli konce končatín. Keď konečne naliezate vy s parťákom, absolútne si necítiš prsty na rukách. Netušíš, či tú skalku a mikrochyty držíš alebo nie.

Prsty na nohách plačú krvou. Bolesť je reálna. Skala je ľadová. Zuby ti našťastie nedrkocú. Lezieš v páperke a napriek tomu, že stupy a chyty za veľa nestoja, a je potrebná istá dávka sily, vôbec sa nepotíš. Asi bude zima. Cez platňu vedie jemný traverzík vľavo a doliezaš k horolezcovi. Postavíš sa na najlepšie miesto v štande a hľadáš stratené prsty na nohách.

Chlapi hľadajú cestu ďalej a spomínajú, kto bol Kriššák. Zisťuješ, že borec, ktorý s prstom v nose liezol všetko od VII nižšie a ani nespozoroval rozdiel. Ďalšia dĺžka je o niečo jednoduchšia. Možno. Smeruje dohora. Tam horolezec prichádza na slnko, kde urobí štand a doberie vás, aby ste mohli rozmrznúť.

Vtedy si konečne dovolíš liezť bez páperky. Cesta pokračuje hore a potom popod previs traverzuje doprava. Keď vidíš ten traverz, prichádza ti zle. Spomenieš si na cestu Šádek – Zlatník na Kolový štít a z diaľky vidíš, že tu je istenie omnoho, omnoho, omnoho striedmejšie. Tvoje lano ide viac zhora, parťákove viac zdola. A tak lezieš dohora, rušíš istenie, jemne traverzuješ doprava až prichádzaš k friendu, v ktorom zostávaš. Minútu, dve, päť, desať. Po pravej strane hľadáš chyty, stupy. Nikde nič. Slabší bočák na ľavú ruku. Medzitým ťa parťák obíde a chce ti doplniť nejaké istenie. Nie je však kde a tebe množstvo metrov do ďalšieho istenia nevychádza.

Nakoniec naberieš na dve sekundy odvahu, zrušíš friend, zlezieš o pár centimetrov nižšie, avšak po nenájdení ničoho ho zakladáš do jedinej špáry široko ďaleko. Trvá to dlho. Minúty bežia. Tentokrát nemáš žiadne nápady. Fantázia ti odišla. Ty však musíš odísť tiež. A tak po dlhých minútach dávaš nohy na trenie, rukami chytáš nič, prechádzaš krok za krokom, až sa v poslednom úseku chytáš slučky a dostávaš sa na pohodový štand. Dobre vieš, že ťa čaká ešte mnoho dĺžok a koniec je v nedohľade. A kým horolezec vytiahne ďalšiu ľahkú trojkovú dĺžku, dáš sa trochu dokopy.

Jednoducho doľava a potom zase hore a hore. Komínikom. Nejakým. Jedným z tých mnohých, ktoré sú v stene. Každý z vás študuje topo. Ty miestami už vôbec netušíš, kde si, a zjavne ani chlapi si nie sú stopercentne istí. Ani jeden komínik nie je výraznejší než tie ostatné. A tak na náhodu idete hore. Čas plynie. Viditeľnosť je však výborná. Hľadáte nejaký kotol. Toto je kotol? Čas stále plynie. Podarí sa vám vyjsť na hrebeň, ktorý sa začína vzdušným krokom. Horolezec čosi spomína, že podobne ako na Vidláku. Nesúhlasíš. Vidlák s prstom v nose aj na dvakrát, toto je celkom iné.

Na hrebeni si už priam strašidelne hladná. Z hrebeňa však už vidíte veže (veža James), vďaka čomu sa viete celkom slušne zorientovať. Čaká vás niekoľko dĺžok po exponovanom hrebeni, kde ty stíhaš nejaké jedlo a konečne unikáte do žľabu, kde zbalíte jedno lano a následne prejdete do Batizovskej priehyby, kde balíte aj druhé. Je šesť preč. Hore už nejdete. Sklamanie na tvojej strane. Treba vám nejaký čas na zostup a nájsť nejaký bivak.

Zostup je rýchly, cez próbu dva zlaňáky, kde dobiehate posledných gerlachistov s rozpadnutými topánkami. Zhadzujete sedáky, parťák vás opúšťa a vy si nakladáte na plecia obrovské batohy a šliapete do kopca. Prvý bivak vyzerá byť veľký a parádny. Nechávate pri ňom batohy a idete hore k plieskam hľadať vodu. Tam okrem nej narazíte na ešte parádnejší bivak, tak hľadáte poslednú energiu a sťahujete sa o poschodie vyššie. Je už tma, keď sa konečne dostávate k teplému jedlu a pri večernom čaji vám už klesajú viečka.

Horolezec: Gerlachovský štít, Kriššákove platne (V). Milan Kriššák bol popredný slovenský horolezec a tak jeho päťkovú obtiažnosť cesty by som skôr hodnotil na VI-/VI. Cesta vedie kompaktnými platňami a traverzom popod veľký previs a končí v kotlíku, kde sa spája s ďalšími cestami a pokračuje hrebeňom ešte niekoľko dĺžok do Vyšného Gerlachovského priechodu. V ceste sa nachádzajú skoby rôzneho veku, zakladanie istenia v platniach je občas trochu problematické. Z Vyšného Gerlachovského priechodu je možné pokračovať viacerými cestami na vrchol Veľkej Gerlachovskej strážnice a následne na samotný vrchol Gerlachovského štítu, alebo zostúpiť ľahkým terénom cez priechod do Batizovskej próby.

Deň druhý: Batizovský štít cestou Roland – Kubín (V)

Ráno si dovoľujete dlhšie pospať a zo spacáku sa vytrepete až po raňajkách, keď na bivak zasvieti prvé slnko. Potom to už má celkom rýchly spád. Vystrojujete sa a mierite pod Batizák. K stene prichádzate zhora a vôbec sa vám nechce schádzať, preto rovno traverzujete na trávnatú policu, čím sa ukracujete o jednu päťkovú dĺžku. Ale po včerajšku vám to vôbec neprekáža. Aj teplota je o pekných pár stupňov vyššia než deň predtým. Traverzujete jemne doľava a už mierite pod previsy.

Platničky sú milé a položené. Jedna platnička, druhá platnička. Cestou sa ti vybila vysielačka, tak na seba musíte kričať. Ty viac preferuješ komunikáciu vysielačkami, aj keď sa do toho sem tam pripletú rôzne zaujímavé správy, recepty a iné informácie.

Za druhou platňou je potrebné odbočiť doprava. Zdola sa ti to zdá nejaké jemne previsnuté, na dvoch metroch sa nachádzajú hádam tri skoby. Taká je i skutočnosť, trochu previs, ale nič veľmi dramatické. Horolezec ťa doberá tak, že si nevieš ani prehodiť lano. Kričíš, aby ťa povolil. Tak sa ti podarí prehupnúť na správnu stranu a si v ľahkom. Terén sa mení na trávnato-kamenistý. Nič lezecky zaujímavé.

Ďalšia dĺžka, ktorá pripomína naukladané lego, vás nasmeruje priamo na vrchol. Trochu zvláštny pocit, liezť po strmých naukladaných balvanoch. Je to však posledná dĺžka a ste priamo na západnom vrchole, kde si tentokrát užívate narodeninové výhľady, jemný vietor a jedlo.

Potom trochu zliezania a zlaňák do Batizovskej štrbiny, odtiaľ jemne hore na východný vrchol a opäť zlaňák. Následne ďalšia trocha zliezania a schádzania a ste v žľabe, ktorým zídete nižšie. V žľabe dáte ešte jeden zlaňák a ste dole. Už vás čaká len zostup k bivaku, pobalenie, kde dostávaš na batoh lano a následne dlhý, priam nekonečný zostup do Vyšných Hágov. Opäť sa potvrdzuje, že dole ti to v poslednej dobe trvá rovnako dlho ako hore.

Horolezec: Batizovský štít, Roland - Kubín (V). Cesta vedie vedľa Čihulovho piliera, čo je výrazný pilier v spádnici západného vrcholu. Tiahne sa platňami popri previsoch a v logickom mieste ich prekonáva. Následne sa stena pokladá a pokračuje rebrami a žľabmi prekonávajúc trávnaté police na vrchol. Zostup zlanením 1x10m do Vyšnej Batizovskej štrbiny, výstup na východný vrchol, krátky zostup a zlanenie 1x30m do južného úbočia, kde sa po mužíkoch dostaneme až do žľabu, ktorý sa končí pod stenou.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria