Skialp Vysoké Tatry: Rysy, Čierny stav a návrat cez Hincovu vežu

Krátky dlhý deň v Tatrách. V čistom krčmovom štýle, krčma – kopec – krčma. Stretávka s Bresťom o 22.15 v krčme Drevená dedina pod hlavnou stanicou v hlavnej dedine. Drevená dedina už spí, pivo nám čapujú u susedov.

Výdatný trojhodinový spánok v nočnom vlaku a ráno 4:30 nás už v Poprade očakáva Štefan so svojím dostavníkom. O piatej už derieme ligotavý asfalt na Popradské pleso.

V Mengusovskej poriadne tvrdo, smerom na Rysy najskôr na pešo, potom na pásoch, pridávame haršajzne a v skratke západnou stenou sa dostávajú k slovu aj mačky a cepíny. Zjazd z Rysov je čistý betón rozrýpaný tesne pred stvrdnutím, lyžovačka veľmi opatrná ba až trasľavá. Dedo hovorieval, vytrasený ako detva. Na Čiernom stave konečne chápem čo to znamená.

Ďalší kopec v poradí, Východný Mengusovský štít. Pohodlne na vrcholový hrebeň Kazalnice Mengusovskej. Ostrý snehový hrebienok nás privedie priamo do ľavého vhĺbenia, krásne mixové lezenie, zmrznuté trávy, tvrdý firn alpského charakteru, cepíny s radosťou vŕzgajú. Tento sen zimného lezenia je spontánne striedaný nočnou morou, nafúkané nestabilné vankúše s vyhnitým snehom.

Toto je šport, nie po hrádzi v teniskách, ritky obdivovať
Bresťo

Spod seba počujem Bresťovo hundranie „toto je šport, nie po hrádzi v teniskách, ritky obdivovať“, „jaj ako sa teším že som tu, už mi to chýbalo“, „toto som potreboval, cepíny v rukách, mačky na nohách“. Teší sa chalanisko, zuby cerí.

Na vrchole sa zhodujeme, že sme na výlete a nie sme v práci, plašiť sa nebudeme a ďalšie kopce čo boli na pláne si necháme nabudúce. Navyše, večer musíme byť doma, zajtra do práce a cestovný poriadok ZSSK ťažko prekabátiš.

Ľavým vhĺbením zuby cerí. Viac foto v galérii

Krátky to deň, ešte sme ani nezačali a už treba dole do doliny. Miesto do Mengusovského sedla lezieme po hlavnom hrebeni smer Hincova veža. Z Východného Mengusovského dve dĺžky skalného lezenia za III. a potom už len lyžovanie z Volieho chrbta dole na pivo.

Vlak do Prešporku stíhame natesno. Opäť pomohol Štefan, ďakujeme. Tatranskú jednodňovku ukončujeme tak, ako sme začali, pivom. Krčmu supluje reštaurák. Krásny krátky dlhý deň za nami.

(udialo sa 28. 3. 2017)