Trasa z Planice do Kotovho sedla je klasická skialpová túra v jednej z najkrajších dolín Júlskych Álp. Na sto percent ju nájdeš v každom pokuse o skialpový toplist Slovinska. Neprekvapí na nej žiadny technický či orientačný problém, ani expozícia príliš nepreverí morál. Ale priprav sa na výdatnú porciu kilometrov a výškových metrov.

Ide sa síce „len“ do sedla a s veľkou pravdepodobnosťou nebudeš potrebovať mačky ani cepín, no Kotovo sedlo nie je začiatočnícka túra. Stredne zdatný a dostatočne skúsený skialpinista ju určite zvládne. Zjazd hornou časťou doliny Tamar je lahôdka. Vzhľadom na prevažujúcu severnú orientáciu svahov ide o obľúbenú jarnú destináciu. V prípade dostatku stabilného snehu sa využíva celosezónne.

Geografia

Dolina Tamar sa nachádza nad svetoznámym centrom severského lyžovania Planica. Ide o severozápadný okraj Júlskych Álp, pričom hrebeň na západnej strane doliny je taliansko-slovinskou hranicou. Záveru doliny dominuje masív Jalovca (2645 m) – štítu, ktorý si do znaku zvolil Slovinský horolezecký zväz. Takže je to celkom ikonická hora. Pri pohľad na jej strmé steny sa prestaneš čudovať, prečo sa v Júlskych Alpách tak málo lyžuje z vrcholov.

Kotovo sedlo (2138 m) leží na hrebeni, ktorý oddeľuje dolinu Loška Koritnica na juhu a dolinu Tamar na severe. Nachádza sa tu rozvodie. Vody na južnej strane sa cez rieku Soča vlievajú do Jadranského mora, severné toky cez Sávu a Dunaj napájajú Čierne more.

Trasa: Dĺžka 19 km, nastúpaných 1350 výškových metrov (do Kotovho sedla nám chýbalo asi 100 vm), celkový čas 4:30 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Prístup

Do Planice je to po rakúskych diaľniciach z Bratislavy približne 450 kilometrov, čo znamená minimálne 5 hodín sedenia v aute. Na jednodňový výlet rozhodne priveľa, v blízkom okolí sa však nachádza množstvo atrakcií schopných naplniť program dlhšieho pobytu. Okrem slovinských destinácií ako Kranjska Gora či Bled ide aj ro akúske (Villach, Nassfeld…) a talianske (Tarvisio, Sella Nevea…), keďže do oboch menovaných krajín sa z Planice dostaneš rýchlejšie ako zo Štrbského Plesa do Popradu.

Náročnosť a riziko

Do doliny Tamar sme sa vybrali koncom januára, dva dni po perióde výdatného sneženia a v treťom stupni lavínového rizika, pričom vo varovaní sa spomínali najmä severné – teda naše – svahy. Na chate Tamar sme sa snažili zistiť názor lokálnych znalcov na aktuálnu situáciu. Žiaľ, nenachádzal sa tam žiadny dôveryhodný expert. Odporúčanie anonymného kuchára, že sa máme zbaliť a vrátiť o pár dní, sme sa rozhodli nebrať úplne vážne.

Zrejme to myslel dobre, ale nebavil sa s nami osobne, len poslal odkaz po čašníkovi. Možno toho vedel o lavínach menej ako my. A keby aj vedel viac, verili sme si, že máme dostatok skúseností, aby sme reálne podmienky zvážili vyššie v doline. A v prípade, že to bude smrdieť, sa včas otočili.

Každopádne sme do hornej časti doliny vstupovali obozretne. Bolo to len na nás, keďže sme nad chatou väčšinu času išli sami. Až neskôr sa objavili dve ďalšie partie. V reprezentatívnom bode svahu sme vykopali sondu a urobili kompresný test. Ten dopadol nad očakávanie dobre, vrstvy boli úplne stabilné. Martin si pri búchaní do lopaty skoro rameno vykĺbil. Viď úvod videa (NSFW a s deťmi radšej bez zvuku):

Tesne pod Kotovým sedlom, v ústí kuloáru Jalovčev ozebnik, sa však podmienky zmenili. Všade naokolo sa objavili podozrivé snehové vankúše. Výsledok druhej sondy sa dal predvídať, kopať sa nám ju nechcelo. Ani testovať, či sa v širokej doline lavína dobre rozleje. Aj vzhľadom na zámer vyskúšať popoludní ešte miestne bežkárske trate sme sa rozhodli dať otočku. Keď dorazila skupina miestnych, ktorí bohorovne pokračovali do sedla, boli sme už pripravení na zjazd. Dúfam, že sa im nič nestalo.

V každom prípade treba na túto túru ísť kompletne vybavený lavínovým hardvérom a najmä znalosťami umožňujúcimi zhodnotiť mieru rizika. Čo sa týka technickej náročnosti túry, tak niektoré úseky síce majú sklon nad 35 stupňov, ale vďaka veľkorysej šírke svahu netreba mať na zjazd mimoriadne lyžiarske schopnosti. Pri stúpaní, ak je tvrdo, sa môžu zísť haršajzne. My sme pre istotu mali aj mačky a cepíny. V neznámom vysokohorskom teréne ich nosíme vždy. Celkovú náročnosť túry by som prirovnal k výstupu na Svišťový štít zo Smokovca.

Priebeh túry

Štartuje sa v Planici (950 mnm), kde je dostatok parkovísk. Sú spoplatnené približne polovičnou sumou ako parkoviská v Tatrách. Prvé štyri kilometre sa ide vyratrakovanou cestičkou ku chate Tamar, miernym stúpaním a paralelne s bežkárskymi traťami. Na tomto chodníku môže byť veľká premávka peších turistov.

Od chaty pokračuješ po turistickej značke alebo stopách predjazdcov cez zvláštny listnatý lesík. Stále skoro po rovine. Strmina prichádza až nad pásmom lesa. Tam, v doline ohraničenej dramatickými skalnými stenami, nie je kam zablúdiť.

Keď sa už vyššie dolinou nedá pokračovať, stojíš pod stenou Jalovca, kde ústi lyžiarsky atraktívny kuloár Jalovčev ozebnik. Kvôli nemu sa sem plánujeme vrátiť, ale v stabilnejších podmienkach. Výstup do Kotovho sedla pokračuje z pohľadu stúpajúceho doprava, teda na západ, po širokom svahu. Je to ešte asi sto výškových metrov. Ako už bolo povedané, my sme sa v tomto bode kvôli lavínovému riziku a tiež zlej viditeľnosti (sedlo sme vôbec nevideli) otočili.

Alebo bolo pravou príčinou to, že sme sa nevedeli dočkať zjazdu? Urob si vlastný názor podľa videa a fotiek ;) Každopádne išlo o lyžovačku hodnú zápisu do memoárov. Na relatívne čerstvom snehu to bolo za 9 z 10 bodov. Pri lepšej viditeľnosti bez problémov za desať.

Lyžuje sa v smere výstupu a v nižších partiách doliny sa treba pripraviť na nejaké to odrážanie a korčuľovanie.

Alternatívne možnosti

Okrem už spomenutého kuloáru pod Jalovcom sa v doline Tamar veľa ďalšieho skialpového programu vymyslieť nedá. Ak bežkuješ, určite vyskúšaj bežkárske trate v Planici. Ďalšie možnosti na skialpové túry sú v susedných dolinách, napríklad v Krnici. Medzi Planicou a Kranjskou Gorou je niekoľko upravovaných zjazdoviek a kto by mal chuť zašliapať si len tak oddychovo v neupravenom snehu, ale mimo lavínového terénu, nájde tu aj dve nevyužívané zjazdovky. Ďalšie možnosti na na výšľap sú v blízkom Tarvisiu.

Fotogaléria