Lezecké oblasti v okolí rieky Schwarza na severovýchodnej strane pohoria Raxalpe máme radi. Pre nás ako obyvateľov hlavného mesta sú to najbližšie steny vysokohorského charakteru. Po necelých dvoch hodinách sedenia v aute a krátkom pešom nástupe si tu môžeš strihnúť hoci desaťdĺžku. Ak si rýchly, tak aj dve.

Cesta King Kong Karl (6+ UIAA, topo nájdeš na Bergsteigene) patrí medzi najľahšie v lokalite Blechmauer – prvej stene na ľavej strane scénického údolia Grosse Höllental, keď stojíš na jeho dolnom konci a pozeráš sa smerom hore. Skalný masív sa smerom k záveru doliny postupne dvíha, a King Kong Karl sa nachádza na jeho začiatku. So siedmimi dĺžkami na 130 metroch je jednou z najkratších v stene. Cesty sú tu inak väčšinou dvesto- až tristometrové, viď napríklad Blechmauernpogo (7+) s 260 metrami.

Ak sa ti podarí chytiť miesto na miniparkovisku tesne pred začiatkom tunela chrániaceho hradskú pred zosuvmi, k začiatku lezeckej cesty sa dostaneš za štvrť hodiny. Takmer priamo oproti parkovisku sa totiž začína turistický chodník Schönbrunnersteig, ktorý ťa po dlhom oceľovom schodisku expresne zavedie pod stenu.

Alternatívna možnosť na zaparkovanie je asi dvesto metrov pred tunelom (viď priložená trasa), alebo pri chate Weichtalhaus zhruba kilometer pred začiatkom Schönbrunnersteigu. Ak po lezení plánuješ ísť na pivo alebo tak ako my opáčiť klettergarten pri chate (je určený skôr pre úplných začiatočníkov a deti), môže to byť najlepšia voľba.

Trasa: Záznam je oproti realite na mape posunutý, prístup pod stenu v skutočnosti vedie po žltej turistickej značke (Schönbrunnersteig). GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Hneď za oceľovými schodmi zaboč doľava, hore pod stenu. Nástupný bod sa nachádza len pár desiatok metrov nad turistickým chodníkom. Hľadaj pokrútený stromček a pri ňom štandovacie istenia. Jedno z prvých postupových istení tvorí slučka prevlečená dierkou v skale, tzv. sanduhr.

Rozbité úseky sa na vápenci nájdu vždy, ale Blechmauer je na miestne pomery pevná skala. Prvú dĺžku King Konga (4) nerátam, sú to trávnaté platne. Pri poslednom postupovom istení úvodnej dĺžky sa dá odbočiť doprava do paralelnej cesty Rosenhochzeit (6+), čo môže byť alternatíva pre prípad, že v King Kongovi je už niekto nalezený a tebe sa nechce dlho čakať.

Druhá dĺžka je vyrovnané lezenie od 5- do 6+. Končí sa na rímse, po ktorej treba do tretej dĺžky (6+) vytraverzovať kúsok doľava. Potom nasledujú podľa Martina „pekné bouldrové kroky“, ktoré mňa trochu potrápia. Štvorka (5+) vedie okolo stromu a je rovnako ako trojka krátka, obe majú po 15 metrov. No spájať ich sa vzhľadom na terén a vedenie cesty neoplatí, hrozilo by silné trenie lana.

Piata dĺžka (6) sa končí ľahkým trávnatým dolezom do štandu, v ktorom sa King Kong križuje s cestou Jarasim – Neuer Jarabekweg (5-), asi najľahšou v tejto stene. Teda ak nerátam Blechmauernsteig (1+), čo už je vyslovene choďák využívajúci na prechod prirodzené „slabé miesta“ steny.

Za krátkou šiestou dĺžkou (6) prichádza ešte jedna križovatka s Jarabekom a nasleduje záverečná sedmička (6+). Dominuje jej ťažšia platňa, v ktorej treba hľadať chyty. Ide o najdlhšiu a podľa mňa aj najkrajšiu dĺžku z celej cesty. V nej už na nás svieti slnko, dovtedy sme vďaka západnej orientácii liezli v v tieni.

Sprievodca uvádza čas lezenia dve hodiny, nám to samozrejme trvalo dlhšie. Zaistenie cesty je solídne. Vlastné zakladačky sme nepoužili, hoci v niektorých štandoch bol len jeden istiaci bod. Druhý sme dorábali o najbližší strom alebo istenie zo susednej cesty. Zídu sa preto dlhšie slučky. Lano sme použili jednoduché 60-metrové, stačila by aj 40-ka.

Zostupová trasa vedie v borovicovom lesíku nad stenou. Sú tam vychodené chodníčky, po ktorých treba najskôr ešte kúsok vystúpať, potom zabočiť doľava, a o chvíľu si turistickom chodníku Wachthüttelkamm. V exponovaných miestach je zaistený oceľovým lanom a bezpečne ťa dovedie nazad ku hradskej a rieke. Celý zostup trvá približne pol hodiny.

Pravdupovediac, od King Kong Karla sme na základe popisu sľubujúceho „fantasticky odistenú plezírovú klasiku“ mali vyššie očakávania. V ceste sme stretli trochu viac trávy ako nám bolo milé, čo zatienilo zážitok z pekných lezeckých úsekov. Jednoducho, nemaj prehnané očakávania – v rámci lokality patrí táto cesta skôr do priemeru ako ku špičke.

Fotogaléria