Minulú sezónu som si splnil sen o naozaj ľahkom skialpovom sete. Darmo, roky pribúdajú a výkonnosť sa pri najlepšej vôli darí iba udržiavať. Ak chcem chodiť po horách s mladšími parťákmi, musím si pomôcť technikou.

Koketoval som aj s myšlienkou o vyslovene pretekárskych lyžiach, no keď sa objavila výhodná ponuka na v podstate civilné lyže K2 Wayback 80, rozhodol som sa bleskovo. Hovoriac si, že skokový prechod na race materiál by mohol byť príliš drsný a dúfajúc, že osemdesiatky budú ten správny kompromis.

Aktualizácia február 2022: Lyže z tejto recenzie skončili predčasne v smetiach. V jednej lyži chýbal titanalový plát pod viazaním, vyvŕtané diery sa časom „rozhegali“ a viazanie nedržalo. Jasná výrobná chyba a veľký fail značky K2. Toto nemalo opustiť fabriku a ja môžem byť rád, že som sa na takých lyžiach niekde v žľabe nezabil. Viac v článku Ako som si rozpílil obľúbené lyže.

Lyže K2 Wayback 80

Šírka 80 mm v strede bola ešte okolo roku 2010 medzi lyžami do voľného terénu mainstreamom. Dnes ich verejná mienka považuje za vychrtliny dobré akurát tak na zjazdovkový ski touring. Dovolím si  nesúhlasiť. Poznám borcov, čo lyžujú ako páni náročné tatranské terény na pretekárskych bežkách so šírkou 64 mm v strede. Malú plochu sklznice vedia kompenzovať silou v nohách a dobrou lyžiarskou technikou.

Do tejto kategórie síce nepatrím, no 80-ky predsa len nejakú plochu sklznice majú. Zároveň hmotnosť pod 1 kilo garantuje, že pri výstupe ušetrím oproti širokým lyžiam veľa energie. A tá sa pri zjazde veľmi hodí. Dĺžku som si vybral najkratšiu z troch (163, 170, 177 cm) ponúkaných – obetujúc zjazdové vlastnosti za to, aby mi pri nosení na batohu nebúchali do nôh alebo do skál pri popoliezaní. Od začiatku som vedel, že ich budem využívať na túry s veľa výškovými metrami, najmä dlhé prechody cez viacero sediel.

Dizajn na fotkách patrí modelu 2019/2020, na túto sezónu má Wayback 80 novú grafiku (podľa mňa škaredšiu). Okrem vizuálu sa muselo zmeniť aj niečo vnútri, súdiac podľa hmotnosti vyššej o citeľných 93 g na lyžu. Vykrojenie ostalo rovnaké. Škoda, že zrušili pretekársky výrez na uchytenie pásov na špičke. Každopádne, vlaňajší model má ešte dosť predajcov na sklade a predávajú ho lacnejšie ako horúcu novinku.

Ako sa na úzkych waybackoch jazdí? Najskôr si na ne treba zvyknúť a prispôsobiť techniku tomu, aké sú lyže krátke a – napriek hi-tech výstužiam – pocitovo mäkké. Akonáhle som sa do toho dostal, začal som si užívať točivosť, hravosť a predvídateľnosť nového náradia. Najmä sa hladkom tvrdom snehu, firne, ale napríklad aj v 20 cm čerstvého prašanu. Samozrejme, jazdím pomalšie a kratšími oblúkmi ako na lyžiach normálnej veľkosti.

Slabšie chvíle krátkych osemdesiatok prichádzajú na rozrytom povrchu, v kruste a ťažkom mokrom snehu. Fyziku neoklameš a vtedy sa z lyžovania na K2 Wayback 80 stáva prozaická doprava z bodu A do bodu B s cieľom minimalizovať straty na materiáli a zdraví. Zvládnu to, ale jazdec sa musí prispôsobiť. Z tohto dôvodu lyže neodporúčam pre začiatočníka.

S priamymi konkurentmi ako Salomon MTN Summit 79, Dynafit Blacklight 80 alebo Völkl Rise Up 82 žiaľ waybacky neviem porovnať. Ale na lyžiach len o málo väčších (šírka okolo 85 mm, dĺžka 170 cm a hmotnosť tesne nad 1 kg) mám odjazdené veľa. Trúfam si povedať, že zhoršenie zjazdových vlastností je priamo úmerné rozdielu v hmotnosti a rozmeroch, teda malé. Resp. že zhoršenie je menšie ako som čakal.

Ak vieš, čo od takýchto lyží môžeš očakávať, prípadne ak podobne ako ja hľadáš ľahkú dvojičku k páru väčších dosiek, tak podľa mňa voľbu K2 Wayback 80 neoľutuješ. S podmienkou, že nevážiš výrazne nad 80 kg.

Pásy Pomoca Race Pro Grip

K lyžiam som dostal aj fajnové hebké plyšáky v značkovom vrecku K2. Vnútri sa však skrývali pásy Pomoca Race Pro Grip s predným uchytením pretekárskeho typu. Ide o mohérové pásy so zvýšeným (na pretekárske pomery) gripom. Podľa výrobcu  sú určené na súťaže s prevahou strmých primrznutých svahov, alebo na tréning, keďže majú aj lepšiu trvanlivosť ako typické pretekové pásy. Pre nepretekára je to dobre trafený kompromis medzi sklzom a gripom.

Jedinú výhradu mám k tomu, že na špičke sa pod pás pravidelne dostáva sneh. Pomoca je v tom asi nevinne, podozrievam skôr málo zdvihnutú špičku lyže ako aj tvar pásov. Kvôli istote v traverzoch ich nemám zastrihnuté rovno, ale súbežne s hranami – carvingovo. Na špičke je potom pás široký a sneh má viac možností ako sa podeň natlačiť.

Zatiaľ som kvôli tomu v teréne nemal problémy ani pri viacnásobnom nalepovaní pásov, takže to považujem za kozmetickú vadu a neriešim. Čo sa týka päty, tam pás bez zadného uchytenia, len zastrihnutý do oblúka, drží ako priklincovaný a nič sa podeň nedostane.

Viazanie ATK SLR Release

Pre minimalistické lyže som musel vybrať zodpovedajúce viazanie. Vzdať sa bŕzd bolo ťažké rozhodnutie, no ak som sa chcel dostať pod 200 g, inej cesty nebolo. Vybral som celokovový model ATK SLR Release, čo je vyššia verzia známejšieho ATK Trofeo. Rozdiel je v nastaviteľnosti bočnej vypínacej sily na päte. Klasická pružina v tvare U pri SLR Release určuje len vertikálnu silu. Horizontálne vypnutie definuje prítlak kovovej guličky na základňu viazania, kde je pre ňu vysústružená dráha so štyrmi fixačnými jamkami. Gulička vyskočí z jamky, päta sa otočí a viazanie vypne.

Prítlak pružiny pôsobiacej na guličku sa dá regulovať skrutkou s vyznačenou stupnicou od 5 do 10. Osobne presnosti takého nastavenia veľmi neverím, najmä ak si predstavím, čo všetko môže počas túry ovplyvniť trenie guličky o nechránenú základňu.

V teréne som však s viazaním nemal žiadny vážny problém. Vážim čosi nad 70 kg, pri U pružine som zvolil variant 6 (dostupné možnosti sú 4, 6, 8 a 10) a bočnú silu mám nastavenú na 7. Viazanie dvakrát vyplo keď malo a zatiaľ ani raz keď nemalo. Špičku pri zjazde nikdy nezamykám. Ak by ti niekto hovoril opak, radím nepočúvať ho.

Čo sa týka novej konštrukcie špičky ATK, kde sú pružiny len na jednej strane, nezaznamenal som ani prínosy, ani nedostatky. Jednoducho funguje podľa očakávaní. Pri šliapaní na pásoch mi trochu liezla na nervy päta – občas sa samovoľne otočila. Stávalo sa to najmä v traverzoch a pri najvyššej stúpacej opore, keď som lyžu silno dupal. Tomuto energeticky neefektívnemu zlozvyku som sa odnaučil a problém zmizol.

ATK SLR Release v turistickej verzii s nastavovacou platničkou pod pätou, slotom na haršajzne a poistným lankom váži 200 g /kus aj so skrutkami. Vynechaním platničky a poistného lanka sa dá dostať na 165 g. Viazanie má aj základnú (nulovú) polohu, pre mňa veľmi dôležitú, a k tomu dve rôzne výšky stúpacej opory. Žiaľ, do a zo strednej polohy sa dá prepínať len otočením päty rukou. A to je spojené s nepopulárnym zohýbacím úkonom. Komfort zhynul na obetnom oltári hmotnosti.

Viazanie ATK SLR Release sa už nevyrába. Zrejme aj výrobca pochopil, že nastaviteľná bočná vypínacia sila v danej forme síce neurazí, ale nie je to ani veľká výhoda. Vo výrobnom programe ho od sezóny 2021/22 nahradil model Kuluar vo verzii bez bŕzd, ktoré síce nie je celé z kovu, ale má sofistikovanejšie bočné vypínanie. Ďalšia alternatíva z kategórie speed touringových viazaní bez brzdy je už spomenuté Trofeo.

Záver

Kombinácia lyží K2 Wayback 80 s pásmi Pomoca Race Grip a minimalistickým viazaním ATK je nástroj na veľké horské túry, ktorý ťa za bežných snehových podmienok nepripraví o radosť zo zjazdu.

Fotogaléria