Ráno si dávate načas. Ty sa nevieš vykopať z postele, plus sa musíte povenovať kadejakým zvieratkám, nakŕmiť, vypustiť, vyvenčiť a preto vám načasovanie nevychádza podľa predstáv. To sa nakoniec ukáže ako výhoda, keďže sa máte stretnúť s parťákom a ten dobieha za vami. Presnejšie dobicykluje. Nič nenechávate na náhodu a jednoznačne volíte overenú metódu bike & hike & climb.

Ráno v klasickom čase vybicyklujete na neobľúbený Sliezsky dom. Cestou vás teda dobieha parťák s batohom na riadidlách. Vonku je teplo a to bicyklovanie do kopca dá zabrať. Na Sliezskom dome dopĺňate tekutiny a len gúľaš očami nad osobami, ktoré sa už stihli vrátiť z Gerlachu. Je desať hodín ráno.

Následne sa snažíš presvedčiť svoje nohy, aby spolupracovali pri chôdzi do kopca. Trvá im to pomerne dlho a za chlapmi miestami zaostávaš. Tí počas chôdze horlivo riešia horolezeckú metodiku a si prekvapená, že vôbec stihnú odbočiť z turistického chodníka.

Metodiku rozoberajú aj cestou pomedzi Opálových Mníchov a čím dlhšie rozprávajú, tým viac si presvedčená o tom, že by ste už nikdy nemali liezť. Cestičkou pomedzi veže si vychutnávaš prostredie. Neopozeraná oblasť a príjemné výhľady sú to, čo naozaj môžeš.

Nástup je dlhý a hraničí so serióznou turistikou. Priemerným tempom, pri ktorom stále oddychuješ, vám to od Velického plesa trvá takmer dve hodiny. Konečne ste pod stenou. Je tu teplo. Kŕmiš sa roztopenými Marvami a ako správny milovník čokolády prstom doluješ z obalu každý kúsok roztopenej hmoty. Po skončení procesu vyzeráš akoby si práve vyšla zo škôlky.

Medzičasom sa horolezec s parťákom nastroja. Ty s ústami plnými čokolády sedíš pod skalou a čakáš na správny moment, aby si na seba dala sedák. Prvolezcom sa stáva parťák. Pomaly sa nastrojuješ. Batoh zostáva plný oblečenia. Je skutočne teplo.

Keď máš naliezť do steny, pozorne si ju obzeráš. Toto sa ti zdá nejaké strmé. Žiadna položená stena. Seriózne lezenie. Tvári sa to ako pevná skala, napriek tomu ti v ruke dvakrát zostáva kúsok kameňa, keď sa snažíš urobiť krok vyššie.

Horolezec je pod tebou, čo ti vytvára vrásky na čele. Lezieš pomaly. Obchytkávaš skalu. Okrem toho, že na teba horolezcova prítomnosť na jednej strane pôsobí stresujúco, aby si mu niečo nespustila na hlavu, na druhú stranu ti pomáha jeho prítomnosť a lezie sa ti lepšie. Je to príjemná morálna podpora.

Prvú dĺžku dávaš. Do druhej nevieš z pohodlného štandu ani naliezť. Mrmleš si popod nos a so zatajeným dychom dúfaš v pevnú skalu. Priania sa ti plnia. Prvé dve dĺžky označili chlapi ako poctivé lezenie na celej dĺžke. Stotožňuješ sa s tým. Bolo to ťažké.

Tretiu a štvrtú dĺžku chcel pôvodne liezť horolezec. Ten sa však rozhodne zostať s tebou na štande, takže bez zbytočného preväzovania lán pokračuje parťák v ťahaní.

Tretiu dĺžku tvrdí, že obišiel z druhej strany, ako kreslí topo. Ty netušíš ako si to liezla, v každom prípade však bola táto dĺžka príjemnejšia a ľahšia než predošlé dve. Štand je na parádnej polici, kde sa na trávičkách usadíš a nechávaš slnko, aby ti pripekalo už i tak opečené ruky.

Počas štvrtej dĺžky sa príjemnou obtiažnosťou dostávate pod hrebeň. Čaká vás krátky dolez do ľahkého terénu. Balíte veci a ty si medzitým fascinovane obzeráš vežičky. Pri horšej viditeľnosti sa medzi vežami človek ľahko stratí. Hádate, že to nad vami je Opálová veža. Okupuje ju veľký čierny vták. Vežu obchádzate a ľahkým terénom sa dostávate na neveľký vrchol.

Tam si dávate pauzu a obzeráte okolie a cestu nadol. Musíte sa napojiť na chodník z Bradavice. Dobre vieš, že to bude pekelne nekonečný zostup. Sám o sebe by nebol taký hrozný. Do žľabu však svieti slnko natoľko, že máte pocit, že sa roztečiete v okamihu. Dokonca aj ty, zamrznutá v každom ročnom období, nechápeš tieto klimatické pomery. Liezť len v krátkom tričku? To sa ti stáva raz za sezónu, ak vôbec.

V spodnej časti žľabu už fakt nevládzeš. Voda ti došla už dávno. Ledva prepletáš nohami a najradšej by si zostala v žľabe. Horolezec ťa však donúti hýbať sa. Na turistický chodník prichádzate v rovnakom momente ako tieň. Pomaly kráčaš. Miestami ťa horolezec vedie za ruku. Až na Sliezskom dome ťa z tranzu preberá studené pivo. Tu na seba obliekaš mikinu a zjazduješ pomedzi hmyz a jamy do civilizácie. Ešteže si sa s tým bicyklom konečne skamarátila.

Horolezec: Južný pilier (V): Pekná cesta na Opálovú vežu (2250 m). Cesta vedie v pevnej skale. Na štandoch je po jednom nite, ku ktorému nie je problém doplniť vlastné istenie. V ceste je možné občas nájsť skobu ako postupové istenie. Cesta nevedie priamo po pilieri, ale obchádza ho sprava alebo zľava. Zostup z Opálovej veže do štrbiny pod Opálovou vežou a daľej ako zostup z Bradavice alebo zlanením cez cestu Francouzský polibek.

• Všetky diely seriálu So ženou na lane od Deny

Fotogaléria