Je dušičkový víkend a namiesto chodenia po cintorínoch stojíme s Luckou v rade na povinné testovanie. Počas dvoch hodín čakania stíham v mobile prečítať polovicu internetu. Okrem iného aj správu, že Rakúsko od utorka zatvára lanovky a hotely. Dovtedy neurčitý plán ísť sa pred sezónou na pár dní rozlyžovať na ľadovec dostáva nečakaný impulz.
V nedeľu ráno štartujem auto tak, aby sme presun na hranicu stihli do piatej. V noci je pohyb povolený, čiže neporušíme zákaz vychádzania. Zákaz síce platí aj v nedeľu, test-netest, ale to budeme v Rakúsku. V pondelok pri návrate už zákaz platiť nebude. Nesnažím sa v tom hľadať logiku. Človek si musí nájsť cestičku prežitia v týchto bláznivých časoch.
Mierime do horského mestečka Kaprun, čo z Bratislavy znamená 485 km a 5 hodín plus nejaké drobné času. Kto si naozaj privstane, môže po ceste autom ešte stihnúť takmer celodennú lyžovačku. Ak nerátam Dachstein, ktorý má len pár vlekov, je Kaprun – Kitzsteinhorn (Salzbursko) jedno z dvojice pre nás najbližších ľadovcových lyžiarskych stredísk. Druhé je južnejšie položený a slovenskými majiteľmi ovládaný Mölltal (Korutánsko).
Cesta sa nám trochu naťahuje, raňajky a tak. Sediac na káve v mekáči pri diaľnici zisťujeme, že ak sa nebudeme veľmi ponáhľať, prídeme na miesto s ideálnym timingom na využitie zľavneného lístka za 45 €, ktorý platí od 11:30 h. Za ušetrené eurá si dávame ešte koláčik.
Prvý (pol)deň lyžovačky si vyhrievame zadky na sedačkách, brúsime zjazdovky a obzeráme terén na zajtrajší skialpový výšľap. Sme svedkami niekoľkých bizarných situácií. Napríklad keď obsluha lanovky zastaví motor a vykrikuje do reproduktora, aby si človek sediaci sám na celej šesťsedačke zakryl tvár. Alebo keď sa skupina mladíkov snaží rozprúdiť zábavu na terase pred zatvoreným après-ski barom. Jeden s pivom v ruke vyskočí na stôl, dupe po ňom v lyžiarkach a huláka, druhý ho zdola podporuje. Keďže sa nik nepridáva, po 30 sekundách je koniec predstavenia.
Inak sa chýry o príliš uvoľnenej atmosfére v rakúskych strediskách nepotvrdzujú, drvivá väčšina ľudí dodržiava odstupy a zakrýva si tvár. My sme vďační za športové rúška, ktoré nás takmer neobmedzujú.
Medzi klientelou strediska dominujú rodiny s deťmi, nádejní zjazdoví pretekári z celej Európy, a kupodivu je tu veľa mladých Britov – akési školské zájazdy. Ľutujeme ich, určite tu sú minimálne na týždeň a v utorok sa im lyžovačka predčasne skončí.
Stredisko je v hlavnej sezóne dostupné aj priamo z mestečka sústavou lanoviek. V tomto jesennom čase sa musíme 3-4 kilometre priblížiť autom. V pondelok ráno je v súlade s očakávaniami pod Kitzsteinhornom oveľa voľnejšie ako v nedeľu. Parkujeme pár metrov od dolnej stanice lanovky. Včera to bolo asi pol kilometra.
Kupujeme si jednorazové lístky do prvej stanice po 25 €. V cenníku je síce napísané, že sú určené len pre turistov bez lyží, ale ski turisti majú výnimku. V stanici Langwied (1976 m) sa začína oficiálna „Jesenná“ ski touringová trasa, ktorá vedie po okraji zjazdoviek do stanice Alpincenter (2450 m) a potom ku vleku Maurerlift (2875 m). Od jeho konca sa dá vyšliapať ešte asi 100 výškových metrov vyššie ku vrcholu Maurerkogel (2995 m).
Trasa: dĺžka 11 km, nastúpaných 1200 vm, celkový čas 6 h aj so zastávkami na obed a potom kávu. Na Mapy.cz nájdeš aj výškový profil a GPX na stiahnutie.
Na informačnej tabuli v Langwiede síce vidíme oznam Gesperrt, nik si však z toho nerobí ťažkú hlavu, tak ani my. Pohodovým tempom vyšliapeme dolnú časť trasy. V Alpincentre si doprajeme pauzu na ľahký obed a pokračujeme vyššie po oficiálnej touringovej trase. Horný úsek pod nepremávajúcim vlekom Maurerlift si s pasiou dávam dvakrát.
Na skialpové účely by sa asi dala využiť aj niektorá z piatich freeridových trás strediska. My sme však mali k dispozícii takmer prázdne zjazdovky a snehové podmienky po dosť silnom odmäku neboli ideálne. Takže nebola chuť experimentovať.
Keby sme so sebou mali mačky, asi by sme nevynechali krátky výšľap na vrchol Kitzsteihornu (3203 m). Od posledných lanoviek je to tak na pol hodinku. Za lepších snehových podmienok než aké panovali na začiatku novembra by som určite rád vyskúšal trasu z Langwiedu na Tristkogel (2642 m), ktorá vedie do oblasti mimo lanoviek na západ od strediska. Dá sa stihnúť za tri hodiny a teda aj skombinovať s niektorou z vyššie uvedených strediskových trás.
Ľadovec nad Kaprunom je na môj vkus príliš „urbanizované“ horské stredisko. No chápem, že na nabratie tréningových výškových metrov pred sezónou je to pre mnohých skimo nadšencov obľúbená voľba. Jasné a bezpečné trasy požehnané vrchnosťou, všetok komfort civilizácie poruke. Šlapačov na pásoch sme stretli desiatky, šprintérov v elasťákoch aj pohodových turistov nášho typu.
Výhoda strediska, najmä z pohľadu rodinnej lyžovačky, je kompaktnosť. Nech robíš čo chceš, v Alpincentre sa vždy spoľahlivo stretneš s ostatnými, ani sa na tom netreba dohovárať.
