Cyklotrasa okolo jazera Annecy s lezením nad hlbokou vodou

Francúzske jazero Annecy a rovnomenné mesto na jeho severnom konci sú výborná lokalita na regeneráciu po zaberačke v oblasti Mont Blancu. Do Annecy sa odtiaľ dá dostať za dve hodiny jazdy.

Do 50-tisícového mesta Annecy (čítaj „ansi“) prichádzame v jeden augustový večer po túre pod Mont Blancom strašne hladní. Na francúzskej diaľnici vedúcej z Chamonix majú otrasné odpočívadlá, špinavé pumpy z 80. rokov ponúkajú iba nanuky a keksy. Zachraňuje nás obchodné centrum na okraji mesta. Z gastroprevádzok je otvorený už len McDonald’s, zahadzujeme zásady a sme vďační aj zaň.

V susednom hypermarkete Carrefour dopĺňame zásoby (obchod s neskutočnou ponukou všelijakých bio- a vega- potravín, kiež by sme taký mali na Slovensku) a utekáme hľadať bytík zarezervovaný cez Airbnb. Jeho majiteľ už vypisuje esemesky, že kde toľko trčíme.

Noc je ešte mladá, po ubytovaní ideme objavovať mesto. Pre človeka, ktorý nemá problém s 2- až 3-kilometrovými prechádzkami, je tu všetko v pešom dosahu. Šarmantné historické centrum postavené pri vodných kanáloch (vraj „Benátky Álp“) plynulo prechádza do štvrtí v štýle art nouveau a tie do panelákových komplexov s celkom zaujímavou architektúrou a kopou zelene. Nie sú to žiadne getá.

Ďalšie dni objavujeme aj okolie. Brehy jazera sú husto zastavané, jedna vila krajšia ako druhá, od konca 19. storočia je to obľúbená rekreačná destinácia. Všade čisto, poriadok, komunálne pláže s prijateľným vstupným a priezračnou tyrkysovou vodou.

Pokúšam sa rodinu nahovoriť na lezenie – okolo jazera sa týčia celkom zaujímavé skaly – alebo nejakú turistiku. No volanie vody je silnejšie. Na celodennej bicyklovej túre okolo jazera spojenej s kúpaním sa bez problémov zhodneme všetci. Ja o to ľahšie, že pri jednej z pláží sa dá vyskúšať deep water soloing (DWS) – lezenie bez istenia nad hlbokou vodou.

Odhadujem, že športovým štýlom by sa tých 41 kilometrov okolo jazera dalo na bicykli bez problémov urobiť za menej ako dve hodiny. My sme si to s kúpaním a lezením užívali takmer 7 hodín.

Okolo desiatej si z požičovne berieme bicykle. Obyčajné mestské, jeden za 18 € na deň. Neskôr zisťujeme, že trasa okolo jazera síce nie je úplná rovina, ale vzhľadom na množstvo zavadzajúcich pomalých cyklistov by nám lepšie stroje aj tak boli na nič. Pánko z požičovne odporúča začať na východnej a vrátiť sa po západnej strane jazera. Tak teda dobre.

Štartujeme na nábrežnej promenáde s oddeleným cyklopruhom. Neskôr sa cyklotrasa vzďaľuje od jazera a vedie popri hlavnej ceste stredom malebných dedín. K vode sa nedá dostať hocikedy, veľkú časť brehu obsadili vily boháčov so súkromnými plážami. V Les Choseaux sa spúšťame na nábrežie, sú tam akési trhy, fotogaléria pod holým nebom, krásny starý hotel a davy ľudí. Čaká nás jediné väčšie stúpanie trasy cez lesnatý poloostrov s prírodnou rezerváciou Roc de Chère a za ním Talloires, kde chceme pobudnúť na pláži a potom si hneď vedľa vyskúšať lezenie nad vodou.

V najvyššom bode prechádzame cez základňu paraglidistov. Sú ich tu doslova stovky, obletujú skalnatý masív Pointe Centrale ako muchy. Na lúkach okolo cesty sa začiatočníci učia štartovať a pristávať, potom ich vyvezú do výšky zhruba 1000 m a pustia naostro. Jeden asi inštruktora nepočúval dosť pozorne, skladajú ho aj s krídlom zo stromu vedľa hradskej. Málo chýbalo a mohol pristáť nejakému autu na streche, premávka je tu hustá.

Púšťame sa dolu strmým kopcom do Talloires, na komunálnu pláž otestovanú už v predchádzajúci deň. Po dvoch hodinách leňošenia sa presúvame do susednej zátoky. K lezeckému sektoru Roc de Chère sa dá dostať jediným legálnym spôsobom – po vode. To znamená doniesť si vlastné plavidlo, alebo si v miestnej maríne požičať vodný bicykel a zo 20 minút šliapať do pedálov. Príjemná plavba, ale lezeniu veľa nedávame. Mokré lezky, mokré prsty, žiadne mádžo – je to nezvyk.

Stena má 6-7 metrov kolmo a nad tým sa týči previs, do ktorého sa mi vôbec nechce naliezať. Hlavne preto, že mám pochybnosti, ako by som zvládol dopad do vody po nechcenom vypadnutí. Aj „riadený“ skok z 5-metrovej výšky mi robí menšie morálové problémy :) Bolo to viac kúpanie ako lezenie, ale aspoň už trochu viem, o čom ten deep water soloing je. Lepšie raz zažiť ako stokrát vidieť na YouTube, že.

Presadáme z vodného na cestné bicykle a pokračujeme smerom na juh, ešte sme len v tretine trasy. Už sa neplánujeme nikde zdržiavať a mali by to byť samé rovinaté úseky, takže časovo v pohode. Prechádzame okolo južného konca jazera s chránenými močiarmi a sme na západnom brehu. Cyklotrasa tu vedie po násype zrušenej železnice vrátane jedného tunela. V okolí sú najmä farmy a autokempy, jazero vidíme len občas. Príjemná nenáročná bicyklovačka až do Annecy.