Tip na nenáročný výlet z kategórie „pod lampou býva tma“. Atraktívna zrúcanina na kremencovom brale, kúsok od cesty medzi Hornou Nitrou a Zlatými Moravcami. Často tadiaľ jazdím a roky som matne tušil, že sa tam nejaký hrad nachádza. Vídal som tiež autá návštevníkov parkujúce na zdanlivo nezmyselnom mieste pri ceste. Myšlienka, že by bolo fajn zistiť dôvod, síce prichádzala, ale až doteraz sa nikdy nezrealizovala.

Na tohtoročné dušičkové dni sme si logistiku pri cestách za rodinnými záležitosťami konečne naplánovali aj so zastávkou na Hrušovskom hrade. Zistili sme, že zrúcanina hradu nad Topoľčiankami je dobre udržiavaná a prechádzka ku nej bohatá na fotogenické obrazy aj historické zaujímavosti. Veľmi odporúčam ako aktivitu pre rodiny s deťmi. Malo mi to napadnúť pred dvadsiatimi rokmi ;)

Poloha

Zrúcanina gotického hradu stojí v nadmorskej výške 488 m na kremencovej skale v pohorí Tribeč. Ide vlastne o jeden z vrcholov kopca menom Skalka (489 m). Hrušovský hrad patrí do katastrálneho územia obce Hostie, no o niečo bližšie je Skýcov. Najbližšie mesto sú Topoľčianky vzdialené 7 km vzdušnou čiarou. Na hrad vedie červená turistická značka (Ponitrianska magistrála) z cesty medzi Skýcovom a Topoľčiankami. Prechádza cezeň aj zelená značka Skýcov – Topoľčianky.

História

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1253. Jeho hlavnou funkciou bolo strážiť obchodnú cestu medzi Požitavím a Ponitrím. Pustne od roku 1708, kedy ho počas Rákocziho povstania zničili cisárske vojská. Hrad bol obľúbeným výletným miestom T. G. Masaryka počas jeho častých pobytov v Topoľčiankach. Zrúcaninu na podnet prezidenta v rokoch 1928 až 1930 zakonzervovali, čo bola na danú dobu významná a pokroková pamiatkárska akcia. V súčasnosti je v opatere dobrovoľníkov z OZ Leustach. A starajú sa o ňu veľmi dobre.

Náročnosť výletu

Hrad Hrušov je ľahko dostupný. Okrem športovej obuvi a pohodlného oblečenia na tento výlet netreba žiadnu špeciálnu outdoorovú výbavu. Najkratšiu trasu od západu zvládnu deti aj seniori – im sa možno zídu turistické paličky. Výstup od parkoviska pri hlavnej ceste je dlhý len niečo vyše kilometra a prekonáva 140 výškových metrov. To je pohodlne zvládnuteľné za pol hodinky. Strmší začiatok sa dá obísť serpentínami po lesnej ceste so spevneným povrchom.

Naša trasa

Po prehliadke zrúcaniny sa nám ešte málilo jesennej prírody. Preto sme si trasu trochu predĺžili:

Trasa: Dĺžka 7,2 km, nastúpaných 280 m, celkový čas 1:45 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Na začiatku stúpame po červeno značenom turistickom chodníku, pomerne strmo do kopca v listnatom lese. Pri horárni sa vraciame na cestu, ktorá vedie od parkoviska. Na lúke nad cestou sa nachádza zvláštna, osamotená skupina vysokých stromov. Celá lúka je vykosená, no okolo stromov rastie val kríkov, akoby ich mal chrániť. Moje znalosti lesníctva sú blízke nule a niekedy si ani nevšimnem, akým lesom kráčam. No tu mi niečo nesedí. Ibaže neviem čo.

Dodatočne sa dozvedám, že ide o jubilejný háj vysadený v roku 1928 pri príležitosti desiateho výročia vzniku Československa. Vtedajšie pražské ministerstvo pôdohospodárstva nariadilo lesným správam v celej republike vysadiť na vhodných vyvýšených miestach háje zo stromov, ktoré mali byť odlišné ako okolité lesy. V každom háji mal byť osadený aj pamätný kameň s nápisom „RČS 1918 – 1928“. Na výročný deň 28. októbra 1928 sa pri hájoch konali ľudové zhromaždenia a pálili sa slávnostné vatry.

Pamätný kameň v háji pod Hrušovským hradom bez podrobného pátrania nevidno. Možno je zarastený vegetáciou. Zhodou okolností sa na mieste nachádzame deň po 105. výročí vzniku prvej čs. republiky. Ak by sme si kameň všimli, urobili by sme si pri háji malé súkromné spomienkové zhromaždenie.

Vynahradiť si to môžeme o tristo metrov ďalej na lúke, ktorá je pre zmenu obkolesená alejou z gaštanov. Ich vysadenie vraj inicioval T. G. Masaryk. V strede lúky stojí kamenný pamätník s jeho podobizňou a venovaním „osloboditeľovi“.

Ku hradu je to už len na skok. Akonáhle sa otvorí prvý výhľad na kremencovú skalu so zvyškami veží, zažívame nefalšovaný wow efekt. Čakali sme zarastenú zrúcaninu skrytú v poraste. Namiesto toho vidíme vzorne vyčistený zelený pahorok a na ňom pomerne veľký hrad z bieleho kameňa.

Zastavujeme sa ešte pri milej bylinkovej záhradke a ponáhľame sa ku vchodu do hradu dúfajúc, že nebude uzavretý. Všetko je tu až podozrivo civilizované a organizované, čo ak má zrúcanina vymedzený návštevný čas len počas prítomnosti správcov? Obavy sa ukazujú byť neopodstatnené. Uzavreté sú iba menšie časti hradného areálu. Dá so v ňom bez problémov stráviť pol hodina, pri poctivom čítaní všetkých infotabúľ aj viac. Využívam zverejnený QR kód a vďačne posielam príspevok na údržbu hradu.

Po prehliadke sa vraciame na lúku pod hradom. Je krásny jesenný deň a nechce sa nám končiť. Nachádzame turistický smerovník a vydávame sa na dodatočný, asi štvorkilometrový okruh popod východnú stranu hradného kopca. Časť z neho vedie po turisticky pomerne nezáživnej lesnej asfaltke (ako cyklotrasa je však úplne super).

Neľutujeme, pretože po odbočení na zelenú značku naspäť ku hradu stúpame v nádhernom dubovom lese, akých je už na Slovensku málo. Mierne prekvapení zisťujeme, že ozajstné dubové žalude vyzerajú presne rovnako ako tie na sedmových kartách. Ach, tí ľudia z mesta :)

Praktické info

• Odbočka ku hradu je z hlavnej cesty označená pomerne nenápadnou tabuľkou. Po odbočení stačí prejsť pár desiatok metrov po lesnej asfaltke. Pred zákazom vjazdu je pripravené parkovisko asi pre 10 áut. V prípade jeho zaplnenia sa parkuje aj na kraji prístupovej cesty.
• V sedle pod hradom sa nachádza mimoriadne veľký piknikový prístrešok, v ktorom sa v prípade potreby dá skryť pred dažďom. V blízkom lese sú dve drevené kadibúdky.

Doplnkové tipy

• Popod Hrušovský hrad vedie cyklotrasa do Topoľčianok. Na lúke pod hradom vo voľné dni zvykne stávať príves s horskými bicyklami na požičanie, videli sme tiež reklamu na prenájom kolobežiek. Do Topoľčianok je to od hradu približne 8 kilometrov prakticky súvislého zjazdu po lesnej asfaltke.
• Niekoľko kilometrov pod odbočkou ku hradu smerom na Topoľčianky sa hneď pri ceste nachádza reštaurácia Pstruhový raj. Podnik s vlastnými rybníkmi a detskými atrakciami je očividne veľmi populárny.
• Nás preplnené parkovisko pri pstruhoch odradilo a pokračovali sme hľadať niečo pod zub do Zlatých Moraviec. Podľa Google recenzií sme si vytipovali Pizzeriu Župan v historickom dome na centrálnom námestí. Bola to dobrá voľba, v tomto rodinnom podniku sme dostali úžasný vývar z králika a nadštandardnú pizzu.

Fotogaléria