Malá, ale milá lezecká oblasť s krásnou lúčkou a Hornádom tečúcim popod skalu. Cesty sú perfektne odistené a prístup od auta netrvá viac ako štvrť hodiny. Keď natrafíš na správneho mýtnika, ani vstupné do Raja nemusíš platiť.

Do dediny Hrabušice prichádzame v podvečer, ešte za svetla a hľadáme si miesto na prespanie v aute . Prevezieme sa cez kemp Podlesok, severovýchodnú vstupnú bránu do Slovenského raja. Sme tu uprostred sezóny, a všetko je ako má byť, ľudoprázdno, zavreté bufety a všade zákazy parkovania, samozrejme okrem plateného parkoviska. Takto má byť, toto sme dotiahli k dokonalosti.

Pozerám sa do sprievodcu a ten nás posiela na parkovisko za dedinou, do poľa. Rýchlo sa  tam presúvame, o chvíľu je tma. Nie je tu parkovisko, len práve zožaté pole. Váhame, ale okoloidúci cyklista nás ukľudní, že spanie je tu ok. Váhame aj tak, no blížiaca sa noc nás definitívne presviedča. Pri západe slnka nám Tatry ponúknu prestavenie ako sa patrí. Lepšie miesto sme nemohli nájsť.

Ráno vyrážame podľa inštrukcií z lezeckého sprievodcu. Od nášho parkoviska pokračujeme po poľnej ceste ďalej smerom na Hrdlo Hornádu, je tu zákaz vjazdu. Prichádzame na trávnatú plochu vedľa schátranej budovy. Tu by sme mali podľa tlačeného sprievodcu parkovať. Akurát, že tu je ten zákaz vjazdu. Samozrejme, že tu parkujú autá.

Prechádzame popod miestny lyžiarsky vlek. Vzhľadom na nadmorskú výšku tu sezóna asi trvá krátko. Každopádne letná príprava je vykonaná, svah krásne pokosený, mám z toho radosť. Prichádzame k “mýtnej stanici” v Hrdle Hornádu, kde sa vyberá vstupné do NP Slovenský raj. V mýtnici sedí vedúci, prehodíme s ním pár slov, ideme platiť, v tom zbadá naše veľké batohy s vytŕčajúcimi lanami.

— Kam s tým chcete ísť?
— Liezť.
— Nooo tak nemusíte platiť, je to len tuto za rohom.

Vedúci nás púšťa bez platenia, s informáciou, že pri lezení sa neplatí vstupné. OK. Za mostom cez Hornád odbáčame doľava, pod už viditeľnú skalku. Pod skalkou je trávnik v kvalite, ktorá by zniesla aj tréning miestneho FK Hrabušice. Je pravda, že s ohľadom na veľkosť plochy by sa tu mohli maximálne odfotiť do kroniky, ale fotky by boli parádne. Trávnik vykosený na 5 cm láka rozprestrieť si deku, čo po chvíli využíva aj jeden ocko so svojou ratolesťou.

Skaly sú orientované južne, v nadmorskej výške len 550 mnm. Navyše Hrdlo Hornádu vytvára dolinu, v ktorej asi často nefúka. Výsledkom je, že v lete je tu skutočne peklíčko. Skaly sú úplne na slnku a aj na trávičke by si sa uvaril aj na tvrdo. My prichádzame skoro ráno, takže zo začiatku je lezenie do pohody, postupom času stúpa teplota a lezenie už také pohodové nie je. Nevadí, treba všetko pekne preliezť.

Oblasť tvorí asi 25 m široký a do 15 metrov vysoký kamenný múr. Aktuálne je tu 17 ciest a variantov v obtiažnosti od 4 UIAA v ceste Hrana po 8- UIAA v ceste Bany. Do stupňa 6 UIAA vrátane je tu 9 ciest. Priestor na nové cesty v oblasti Hrdlo Hornádu je už vyčerpaný.

Orientácia v oblasti je podľa sprievodcu jednoduchá. Bez sprievodcu nie, keďže cesty na skale nemajú označenie. Oblasť je športovo odistená borhákmi. Zlaňovacie prasiatka sú kotvené vždy v dvoch bodoch a ukážkovo spojené reťazou. Prekvapilo ma, že skala javí len malé znaky vyšmýkania. Stena je kolmá, miestami mierne položená. Cesty sú krátke a väčšina má bouldrový problém, ktorý treba vyriešiť využitím sily aj citu.

Prístup

Vzdialenosť z Bratislavy do dediny Hrabušice je 350 kilometrov a cesta trvá 3,5 hodiny. Z Košíc je to 100 km a hodinka cesty. Z Popradu trvá cesta 15 minút a prejdeš 15 kilometrov. Z ktorejkoľvek strany prídeš do dediny Hrabušice, východiskom je kostol. Pri kostole odbočíš z hlavnej cesty na ulicu Hviezdoslavova, smerom na miestne roľnícke družstvo. Pred areálom družstva odbočíš doprava. Touto cestou, najskôr asfaltovou, neskôr poľnou, prídeš na parkovisko v poli (GPS poloha parkoviska). Čas prístupu od auta pod stenu (GPS poloha skalky) je 15 minút vychádzkovým tempom, po rovine.

Aktuálne je v tejto oblasti povolené liezť celoročne. Pred návštevou je vhodné overiť si aktuálne obmedzenia na webe Jamesu.

Odporúčané cesty v strednej obtiažnosti

• Modrá noha (6-): prvá cesta zľava, v jej strede cesty musíš vymyslieť boulder medzi dobrými chytmi
• Jackovič (7-):  položená cesta po malých chytoch
• Tretia cesta (5+): ľahšia cesta, ale nie zadarmo, boulder až pred výlezom do zlaňáka
• Sivý výlom (6): v hornej časti cesty sa nachádza výrazný výlom, v ňom je aj kľúč k prelezeniu cesty
• Tenká špára (7-): presne ako hovorí názov
• Októbrový pilier (4): rozlezová cesta, pri lezení využiješ aj kút po ľavej strane
• Kútik (6+): ceste nejde kútom, ale pilierom, bouldrový problém ťa čaká pod zlaňákom

Moje hodnotenie oblasti

• Množstvo a rozmanitosť ciest: 2 body z 5
• Kvalita skaly: 2 body z 5
• Istenie: 5 body z 5
• Deti: 5 bodov z 5 (pod sektorom je trávnatá rovina ako z časopisu Záhrada)
• Prístup od parkoviska: 4 body z 5
• Dostupnosť autom a parkovanie: 4 body z 5
• Prístup bez auta: 3 body z 5 (z dediny Hrabušice je to 2 km ku skalám, do dediny ide vlak aj bus)
• Prístup na bicykli: 5 bodov z 5

Praktické info

• Orientácia: južná a juhovýchodná orientácia skál
• Materiál skaly: vápenec
• Výška ciest: do 15 metrov, väčšina ciest má 10-12 metrov
• Voda: rovno pod skalou tečie Hornád (v žiadnom prípade nepiť)
• Stanovanie: nie
• Sprievodca: Skalky východného Slovenska od Petra Šimkanina

Tip na doplnenie výletu

Slovenský raj ponúka všetko, po čom srdiečko turistu baží. Napríklad ferratu Kyseľ.

• Všetky články zo seriálu Slovenské skalky

Fotogaléria