Z Dobrej Vody mám spolužiaka zo strednej školy. Nie sme v kontakte, stretneme sa len na na vyročných stretnutiach, ktoré organizujeme veľmi sporadicky. V školských časoch sme si dobre rozumeli a, samozrejme, sme sa spolu navystrájali až – až. Tak, ako sa patrí. To síce nepatrí k článku, ale celej mojej dobrovodskej atmosfére.

O Dobrej vode mi toho spolužiak povedal veľa. Že je tam pamätná izba veľkého slovenského dejateľa Janka Hollého, ktorý je pochovaný na miestnom cintoríne. Že dedina leží v takej uzavretej doline, kam vedie len jedna cesta. Že priamo v dedine medzi domami sú pozostatky starej lesnej železnice. Že nad dedinou sa pretínajú trasy lietadiel (na tejto informácii sme sa parádne zabávali, predstava doliny s pár domami, nad ktorou sa križujú lietadla z celého sveta, bola v tom období pre nás nepredstaviteľná).

Na Dobrej Vode fungoval v čase mojej základnej školy krásny pioniersky tábor. Mal som to šťastie stráviť letné chvíle v tomto zariadení, kedy bolo ešte v plnej sile a dokonca v kombinácii s našimi ruskými bratmi a sestrami. S Natašou, alebo ako sa volala, som si ešte dlhé roky precvičoval písanie azbuky. Dnes by som azbukou asi nenapísal ani Natašinu adresu. Krásne spomienky.

Ale späť k meritu článku. Dobrovodský hrad alebo hrad Dobrá Voda je zrúcanina gotického hradu z 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1263, neskôr sa o ňom vie, že bol majetkom Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1762 bol zasiahnutý bleskom. Po tomto zásahu vyhorel a už sa neopravoval.

Zvyšky hradu naďalej slúžili ako väzenie a od polovice 19. storočia začal hrad chátrať. Do dnešného dňa sa zachovalo len pár obvodových múrov a veží, ktoré nám aspoň čiastočne ukazujú veľkosť tohto smutného príbehu jednej z našich kultúrnych pamiatok. Dobrovoľníkov už badať aj na tomto hrade, držím palce, je to záslužná činnosť.

Každopádne návšteva sa rozhodne oplatí aj teraz. Hrad leží vo výške 320 m a zaberá plochu 8467 m². Je súčasťou prírodnej rezervácie Slopy. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw (latinsky), Burg Guttenstein a Burg Gutstein (nemecky).

K zrúcanine hradu Dobrá Voda sa dostaneš najkratšie z obce Dobrá Voda (okres Trnava). Po červenej turistickej značke je to na hrad cca 40 minút, prevýšenie 115 metrov a vzdialenosť dva kilometre. Časť tejto trasy je aj súčasťou diaľkového prechodu Cesta hrdinov SNP. Zaparkuješ pred kostolom narodenia panny Márie.

Prejdeš sa kúsok po dedine, pozrieš, čo je nové u susedov, zistíš, čo varia a v akom stave je záhrada. Na konci dediny sa vnoríš do lesa, chodník začne mierne stúpať a stúpa až na hrad. Cestou prejdeš cez pozostatky starého židovského cintorína. Náhrobky popísané hebrejskými znakmi sú porozhadzované na malej lúčke. Židia ako inoverci nemohli byť pochovávaní na kresťanských cintorínoch, preto je tento cintorín ďalej od dediny. Pár zaujímavých židovských pomníkov je aj na aktuálnom dobrovodskom cintoríne. Po dvoch tretinách cesty sa ocitneš na križovatke, kde sa na hrad treba vybrať smerom doprava, tiež po červenej značke.

Alternatívny prístup z Hradišťa pod Vrátnom (okres Senica) je po zelenej, neskôr modrej značke dolinou, potom do kopca na turistické rázcestie s červenou značkou s názvom Skalie. Odtiaľ po červenej značke cez vrch Slopy k odbočke na hrad. Cesta trvá asi 1,5 hodiny a je to necelých 5 km.

Túra z Chtelnice

Ak by niekomu bolo málo, dávam tip na celodennú túru (s deťmi) z Chtelnice. Tak, ako sa nám podarila na jeseň v medzikoronovom období. Túru začíname neštandartnejšie, z rekreačnej oblasti Výtok (niekde sa uvádza aj Vítek či Výtek) hlboko v malokarpatskej doline (asi 7 km) za dedinou Chtelnica. Máme totiž prenajatú chatu v bývalej pálffyovskej horárni, ktorá sa nachádza rovno nad schátraným loveckým zámočkom. Ten dali postaviť Pálffyovci v prvej polovici 19. storočia v slohu nemeckých poľovníckych domov. Škoda, že je v zlom stave.

Asfaltka vedie od zámočku ešte takmer kilometer a končí sa pri „rekreačnom zariadení Mier“. Odtiaľ pokračujeme po zelenej turistickej značke k rázcestiu pri kostole v Dobrej Vode. Lúkami, poliami, lesmi Dobrovodského krasu, bez asfaltu. Naozaj romantická prechádzka, ďaleko od civilizácie, a predsa tak blizko.

Kúsok nad rekreačným zariadením nachádzame stĺpy osvetlenia v bujnej vegetácii, asi zabudnuté ihrisko. Pod prameňom Vyvieračka pod Bacharkou je zase uprostred lúky krásny asfaltový pás (30 x 30 m), ale nevedie k nemu žiadna asfaltka. Najbližšia je vo vzdialenosti cca 3 km. Asi sa tu očakávalo pristátie Gagarina. V okolí Dobrej Vody sa lezie a práve na tomto asfalte sa donedávna dalo parkovať, ak si šiel liezť. Dnes už musíš parkovať v dedine Dobrá Voda alebo práve v rekreačnej oblasti Výtok, čo ti výrazne predĺži cestu k skalkám.

Túra tam a späť má 14 kilometrov a trvá 4 hodinky turistickym temptom (cez 200 metrov nastúpaných). Na turistike s deťmi máme každý ten svoj prepočet trvania túry, s prestávkami na trhanie trniek a šípiek, cikanie a riešenie psychických zrútení. Tak, aby sme odhadli, koľko bude trvať túra s tými našimi.

Zrúcanina hradu je schovaná v lese, preto je ťažké ho vidieť z väčšej diaľky.  Hrad bol kedysi pomerne rozľahlý a aj dnes je rozpoznateľná vnútorná a vonkajšia časť hradu. Sú tam informačné tabule o histórii hradu. Myslím že za pol hodinku ho máte prezretý na komplet.

Keďže je zrúcanina obklopená korunami stromov, sú výhľady obmedzené, ale zato je tu niekoľko ohnísk aj s lavičkami a stolmi. Krásne miesto na obedný táborák, čo využívame aj my. Cestou späť ideme tou istou trasou. Máme košíky plné bedlí, hrušiek a jabĺk z osamotených stromov, ktoré cestou míňame. Podvečerné zore nás chytajú nad Výtokom, kde je najlepší výhľad na dolinu Dobrovodského krasu. Krásny deň za nami, gróf Pálffy nás už čaká s večerou.

Tipy na doplnenie výletu:

• Kúpalisko Dobrá Voda so vždy studenou vodou vie byť v horúcom lete osviežujúce
• Bývalý kláštor Katarínka zaručene zaujme svojou spirituálnou atmosférou

Fotogaléria