Možno som si mal v tejto ceste odpykať lezecké hriechy, aby som sa dostal po rebríku až do neba. Že by nedolezené cesty, zlozvyky pri práci s lanom? Alebo to, že netrénujem? Zdá sa, že tam hore o žiadnych hriechoch nevedia, pretože Himmelsleiter bol ako za odmenu.

Lezecká oblasť Grossofen sa nachádza v údolí rieky Schwarza oddeľujúcom masívy Schneebergu a Raxu. Celá širšia lokalita je medzi lezcami známa ako Höllental – podľa rovnomennej spektakulárnej doliny, ktorá od Schwarzy vybieha smerom do Raxu.

Grossofen leží na južnej strane Schneebergu, teda na opačnej strane ako „pravý“ Höllental. Podobne ako oblasť Stadelwand, z ktorej sme už písali od cestách Richterkante a Durststrecke. Tunajšie cesty patria k najdlhším v celom širšom Höllentali.

Podobnosť je aj v charaktere steny. Ani Grossofen nie je kompaktná stena, je to sústava stienok a vežičiek s občasnými zeleninovými balkónmi, kde by si si mohol urobiť aj piknik. Malo by to určite svoje čaro.

Príprava

Cesta Himmelsleiter (Nebeský rebrík, 6+ UIAA) má 340 lezeckých metrov rozdelených do 11 dĺžok. Z toho 6 dĺžok je v šiestom stupni UIAA. Nástup trvá 45 minút, zostup 30 minút.

V tlačenom sprievodcovi od Thomasa Behma sa uvádza 11 dĺžok, kým online sprievodca na Bergsteigene píše o dvanástich. Išli sme podľa tlačeného sprievodcu a všetko sedelo. Faktom je, že toto je typ cesty, kde si vieš urobiť štand aj na inom strome. Atraktívnosť cesty je hodnotená 4 hviezdičkami z piatich možných, čo môžem potvrdiť. Odporúčal by som ju aj lezcom, ktorí sa chcú zoznámiť s lezením vo veľkých stenách.

Južná orientácia volá do steny hlavne na jar a na jeseň. V prípade dobrej konštelácie (zamračené), alebo istej dávky sadomasochismu sa samozrejme dá liezť aj v lete.

Cesta je veľmi dobre odistená, nepoužili sme svoje istiace pomôcky, ale zo sebou som ich mal, tak ako vždy. Nikdy nevieš, kde ťa dobrý kamarát podrží. Lano odporúčam dvojité 60-metrové. K tomu dostatok slučiek, aj dlhých, a minimálne 11 expresiek. O nutnosti použitia horolezeckej prilby nediskutujem.

V ľahších úsekoch sú celkom dlhé odlezy bez istenia, v najťažších sú naopak borháky nahusto. Štandovacie istenia nie sú spojené reťazami.

Príjazd

Z Bratislavy je do mestečka Reichenau an der Rax 170 km a cesta autom trvá cca 1:45 h. Z Reichenau  pokračuješ smerom do Höllentalu. Prejdeš okolo lanovky a nového táboriska pod ňou. Ani tento horolezecký free camp už nie je free, ale tak to má byť, lebo nič zadarmo si nevážime.

Asi 500 metrov za táboriskom, ešte pred mostom cez rieku Schwarza, je na pravej strane parkovisko (GPS poloha). Z parkoviska už napešo prejdeš po moste smerom ďalej do Höllentalu a vpravo za mostom sa vnoríš do lesa. Nie je tu turistická značka, ale chodník je dobre prešliapaný.

Pokračuješ po lesnom chodníku, až kým sa nezmení na sutinové pole. Stúpaš ďalej, pričom je výhodnejšie držať sa napravo od sutiny na okraji lesa. Už vidíš stenu – v jej ľavej časti vedie Himmelsleiter. Prídeš z pravej strany celej steny a musíš sa dostať na úplne opačnú stranu. Začiatok cesty je označený červeným nápisom H.L.

Lezenie

Sme tu uprostred leta, hlásia celý deň pod mrakom, čo sa aj plní. Prvé dve dĺžky sú krásne platne, perfektné lezenie. Tretia dĺžka začína z malého balkónu a vedie na vežičku. Štvrtá dĺžka je tiež platňové lezenie, ktoré končí vo väčšom vodnom rigole, kadiaľ tečie voda zo steny.

Odtiaľ musíš traverzovať doprava asi 25 metrov, trochu zostúpiť a pri nápise H.L. pokračuje cesta 6. dĺžkou. Bouldrový nástup je pre mňa kľúčom k celej ceste (6 UIAA). Vieš to ľahšie obliezť sprava za 5+.

Nasledujúce tri dĺžky skvelého platňového lezenia sa končia na veľkom zalesnenom balkóne, kde z terénu asi po desiatich metroch vyrastá prvá vežička. Systémom ďalších vežičiek ešte tri ľahšie dĺžky až na koniec cesty, kým sa neskončí v lese.

Je viacero možnosti ako si cestu nejakou dĺžkou z inej cesty sťažiť alebo naopak vybrať si ľahší variant. Väčšina štandov je na pekných policiach alebo pri stromoch, vždy s viacerým istiacimi bodmi. Kvalita skaly je dobrá.

Sprievodca uvádza čas lezenia 3 hodiny, my sme vo veľmi pohodovom tempe boli hore za 6 hodín. Dnes sa nebolo treba nikam ponáhlať, len si vychutnať Rebrík do neba.

Zostup

Od konca cesty vedie vyšliapaný chodník doľava. Pomaličky ním schádzaš lesom okolo steny. Ak si pod nástupom do cesty nechal ruksak, treba z lesa včas vytraverzovať strmým terénom a cez sutinové pole sa dosať späť k nástupu. Na zostup až k autu bez ruksakovej zachádzky treba rátať asi so 40 minútami.

Fotogaléria