Haute Route, jedna z najznámejších skialpinistických trás na svete, vedie cez Waliské (Penninské) Alpy z francúzskeho Chamonix do švajčiarskeho Zermattu. Považuje sa za jedno z najnáročnejších a najikonickejších dobrodružstiev, ktoré môžu skúsení skialpinisti absolvovať.

Trasa Haute Route je dlhá približne 90 km a jej zdolanie zvyčajne trvá 6 dní, pričom trasa vedie v pomerne vysokej nadmorskej výške (2500 – 3800 mnm), okrem jedného úseku po celú dobu v horskom prostredí plného ľadovcov, sediel, priesmykov a údolí. Na trase panuje premenlivé počasie a premenlivé snehové podmienky. Počas expedície musíte byť schopní zvládnuť konfrontáciu všetkého okolo s vlastnou fyzickou a psychickou vitalitou.

Najlepší čas na prechod je podľa mňa polovica apríla. Chaty su väčšinou otvorené od marca do začiatku mája. Cieľom skialpinistov je dostať sa z Argentière, malého mesta neďaleko Chamonix, do Zermattu. Alebo takisto od Mont Blancu k Matterhornu. Spočiatku som mal pocit, že sú k dispozícii len dve hlavné trasy, ale po dôkladnom preštudovaní trasy a najmä po tom, čo sme už v minulosti zažili na Haute Route, viem, že trás a variantov je oveľa viac. Navyše, každý deň si dá vybrať z rôznych možností a variánt a takisto si môžete voliť každodenný profil trasy. Podľa toho, na čo sa cítite fyzicky a toho, na ktorých chatách si naplánujete prespanie.

Tento rok sme zvolili klasickú 6-dňovú trasu cez chaty Trient, Valsorey, Chanrion, Vignettes a pred posledným útokom na Zermatt sme zahrnuli aj ikonickú chatu Bertol. Vzhľadom na nárast záujmu o skialpinizmus v posledných rokoch, z môjho pohľadu do obludných rozmerov, a vzhľadom na to, že rozširovanie chát a kapacít na chatách tento nárast nereflektuje, je potrebné trasu naplánovať v dostatočnom predstihu. My sme si chaty rezervovali 3 mesiace dopredu a všetko prebehlo v poriadku. Nevýhodou je, že to nenaplánujete podľa počasia.

Na čo sa treba pripraviť

Nechcem vám radiť, či to zvládnete. Každý je iný. Podľa mňa je Haute Route určená pre skúsených skialpinistov, určite nie pre začiatočníkov. Ak máte za sebou 2-3 roky skialpinizmu na Chopku pod lanovkou alebo na Pradedu, Haute Route nie je pre vás. Stredne pokročilý skialpinista, ktorý sa vie pohybovať na ľadovci, nemá problém s exponovaným terénom s lyžami na chrbte, je vo výbornej fyzickej kondícii (zvládne 1500 výškových metrov denne), nemá problém s výškami, by ju mal zvládnuť s horským vodcom.

Je to celkom 90 km na skialpoch (čo sa ani náhodou nerovná dvom dňom na zjazdovkách po 45 km). Ste dosť vysoko. Každých 1000 m nadmorskej výšky vám uberie 10 % energie – takže idete na dvojtretinový výkon, ale v hlave máte, že idete na 100 percent. Je to súvislá šesťdňová záležitosť, nie tri víkendy s oddychom medzi.

Každý deň vstávate najneskôr o piatej ráno. Toto odporúčam nacvičiť si dopredu, aby ste si zmenili biorytmus a prirodzene nebojovali na trase s nedostatkom spánku. Kaloricky do brucha ste na tom podpriemerne – jedla je málo. Naopak, z hľadiska kalorických výdajov ste na tom veľmi dobre – každý deň ľahko urobíte +3000 kcal nad bazálnym metabolizmom. Jednoducho, toto je Haute Route, jedna z najnáročnejších a najikonickejších skialpinistických výprav, akú môžete absolvovať.

Čo od Haute Route nečakajte

Nečakajte extrémne zjazdy a extrémne stúpania, ktoré môžete zažiť aj v Tatrách. Ide o traverz. Prechod z bodu A do bodu B. Ak chcete jednodňový/dvojdňový extrém, takých výletov je v Alpách či Tatrách nespočetne veľa. Ale táto cesta to nie je. Nebudete lyžovať sklony viac ako 40 stupňov. Nebudete vystupovať v sklone viac ako 50 stupňov. Môže to byť strmé, ale nie je to extrém.

Nečakajte, že to bude ľahké. Áno, po vojne je každý generál a ja som si niekoľkokrát povedal, že je to ľahké. Ale stále premýšľam o slovách a najmä o význame slov ako rešpekt, pokora, risk mitigation, safety. Hory neutečú. Ani tento rok, ani budúci rok.

Takisto nečakajte, že vás nezlomia emócie. Zlomia vás. Budete sa cítiť šťastní, keď zostúpite z Tete Blanche. A je jedno, či je to váš prvý alebo tretí prechod. Etapa z ikonickej Bertolky, cez Tete Blanche pod Matterhorn, vás nenechá chladnými. Budete plní lietajúcich motýlikov, budete mať úsmev okolo celej hlavy, a budete výskať radosťou pri tom, ako sa prašan za vami víri každým oblúčikom pod Matterhornom, budete v nemom úžase pri všetkých výhľadoch po celej trase, budete nechápavo krútiť hlavou, budete si chcieť uchovať v hlave každú sekundu posledných šiestich dní a takisto budete radi, že to máte za sebou.

Deň 0

Začali sme autom a postupne sme sa všetci stretli na trase Poprad – Opava – Praha – Norimberg – Karlsruhe – Bazel – Chamonix/Argenitiere. Cesta autom zaberie naozaj celý deň – z Prahy 11 hodín, z Opavy 15, z Popradu 18 hodín našou trasou. My sme si vybrali ubytovanie priamo pri stanici lanovky Grands Montets v Argentière, čo je podľa mňa najlepšia možnosť, keďže ste priamo pri lanovke a tiež priamo na vlakovej stanici pri ceste späť.

Za noc v apartmáne sme zaplatili 220 €, sú to klasické malé francúzske apartmány v škaredých panelákoch. Ale na tú jednu noc uprednostňujeme lokalitu pred niečím lepším. Priamo pri ubytovaní je parkovisko v uzavretom areáli, ktoré sme počas našej Haute Route využili na parking. Alternatívou je nechať auto na verejnom otvorenom parkovisku pri lanovke Grands Montets.

Cestu je dobré naplánovať tak, aby ste si deň predtým mohli nakúpiť v supermarkete. Posledná reálna možnosť je v Martigny, kde nájdete veľký supermarket COOP (Cristal) hneď pri prvom vjazde z diaľnice do Martigny. Rozmyslite si dopredu, čo si nakúpite. Nakupovať na trase je viac-menej nemožné, na chatách majú na cestu nanajvýš tyčinku snickers. A ďalšia vec, celé jedlo budete nosiť od začiatku do konca.

Raňajky na chatách nie sú veľmi bohaté, väčšinou je to čaj, káva, 1-2 krajce chleba, 2-3 plátky syra, kúsok masla a ovsené vločky s mliekom. Na večeru zvyčajne dostanete polievku, cestoviny s mäsom a nejaký dezert. Vo väčšine chát dostanete na večeru dupľu, pokiaľ si požiadate. Na niektorých aj na raňajky, aspoň suchý chlieb. Ja už mám zistené z minulosti, koľko jedla potrebujem na každý deň a väčšinou si nosím 1 flapjack (pomalá energia) a 1 ďatlovú raw tyčinku (rýchla energia) na každý deň, čo mi dodá nejakých 600-800 kcal energie. Chlapci boli na vysočine a gothaji ;-)

Na cestu si každé ráno zoberiete z chaty marsch-tee do vlastnej termosky – cca 1 liter. Pokiaľ si chcete ráno urobiť sendvič na cestu, tak verte, že moc nie je z čoho, ale niektorých chatách vám urobia sendvič, cena je cca 15 EUR/CHF. Ceny na chatách sa líšia plus mínus pár eur, podľa mojich skúseností to vyzerá tak, že ak ak si dáte 1 pivo, pohár vína, trochu vody a čaj, tak vám sa s Alpenvereinom väčšinou zmestíte do 100 EUR na osobu a noc. Ak chce nejaké jedlo alebo polievku navyše, treba pripočítať 30 – 50 EUR naviac. Ak nemáte Alpenverein, tak pripočítajte nejakých 20 EUR v priemere.

Deň 1

Ráno sme sa vydali na cestu prvou lanovkou na Bochard. Začína to tam v 8:00. Cena na Bochard (2 lanovky) je približne 35 EUR na osobu. Ráno tak ušetríme niekoľko sto výškových metrov. Alebo sa na to môžete pozrieť tak, že si zaplatíte pekný zjazd z ľadovca Rognons, ktorý za to stojí. Ak lanovku nepoužijete, vystúpate z údolia na ľadovec Argentière až k výšvihu do sedla Passon alebo Chardonnet.

My sme si vybrali trasu cez Col du Passon a Col du Tour na chatu Trient. Druhý variant vedie k chate Trient cez sedlo Chardonnet a ďalej cez sedlo Saleina. Pri vystúpení z lanovky na Bochard uvidíte vľavo malý domček na hrebeni a to je váš cieľ. Teda prvý malý cieľ. Výstup je pomerne jednoduchý, záver trošku strmší. Môžete si ho pozrieť na videu. Práve tam sa začína ľadovec Rognons.

Rognons je rozvrásnený ľadovec, jedna trhlina za druhou, musíte sa držať na ľavej strane kvôli trhlinám a smerovať okolo skalných úsekov. Potom traverzujte cez položený ľadovec Argentière a držíte sa jeho pravej strany, až kým sa nedostanete k strmému výstupu (cca 50 -70 vm), ktorý vás vtiahne do širokého pekného údolia, odkiaľ môžete vystúpiť na Col du Passon. Posledných 150 vm žľabu sa ide na mačkách, sklon odhadom 45 – 50 stupňov.

Z Col du Passon vedie pomerne krátka lyžiarska trasa na ľadovec du Tour. Po zjazde na Glacier du Tour nasleduje pekný prechod cez ľadovec a pohodový výstup do sedla Superieur du Tour (posledných cca 50 vm bez lyží). Odtiaľ je to opäť pohodová jazda na lyžiach až pod chatu Trient, kde je posledný výstup na chatu. V zime sa na chatu chodí zľava od chaty. V lete vedie cesta sprava. Nepomýľte si to v prípade, že nemáte stopu, alebo je biela tma. V mapách je značená len cesta letná, vy potrebujete nájsť neskalnatý variant, aby ste na chatu dorazili na lyžiach a nebojovali v strmom skalnom teréne.

Prvý deň je dlhý. Ak nežijete vo výške 2000 m, tak bude telo trošku zápasiť so šokom, že zrazu máte nastúpať 1600 vm v nadmorskej výške 2500 – 3100 metrov nad morom, naviac prejsť 15 km. Prvá noc na chate Trient vo výške 3100 mnm je problematická v tom, že telo neregeneruje, väčšinou sa nevyspíte. My sme vedeli, že to takto bude, a ono to znovu takto bolo. Každou ďalšou nocou je to lepšie a lepšie.

Deň 2

Ráno vstávačka klasicky o 5:00, na raňajky bez prekvapenia dva plátky chleba, syr a ovsené vločky. Čaj. Káva. Trasa vedie po ľadovci pod sedlo Écandies, vystúpate do sedla na mačkách (asi 100 vm, sklon 40 – 45°) a následne nádherná dlhá lyžovačka do Champexu. Vzhľadom k tomu, že idete z vysokých hôr až do jarného údolia, tak snehové podmienky čakajte všetky, aké poznáte. V každej nadmorskej výške iné.

Zo Champexu taxíkom pod nástup na Valsorey. Číslo na taxi nájdete pri lanovke, my sme mali číslo pripravené dopredu, dá sa nájsť na internete. Taxi stojí flat fee na dodávku, takže ak sa s niekým spojíte, budete to mať na osobu lacnejšie. Je to 150 EUR/CHF (nerobia v tom rozdiel, dá sa všade platiť aj-aj) a dovezie vás do Bourg-Saint-Pierre, a po dohode čo najvyššie.

Vďaka čistej ceste nás odviezol až miesto, ktoré sa volá Cordonna – ďalej to už fakt nejde. Tam sme ale stretli sprievodcu, ktorý sa vracal so svojou skupinkou z Valsorey a hovoril, že strmý úsek nad chatou  sa nedá prejsť, resp. v rámci lavínového risk managementu si to nikto netrúfol posledné 3 dni.

Takže riešime, čo ďalej, a aj vzhľadom k tomu, že napadlo ďalších 20 cm snehu, meníme trasu, vymieňame chatu Valsorey a Chanrion za chaty Praflueri a Dix. Vďaka zlému počasiu majú voľno. Ak by bolo pekne, tak si myslím, že nemáme šancu a náš trip by skončil presne v tomto mieste… Možno by sme sa dostali na Valsoreyku a na druhý deň dole.

A znova taxík z Bourg-Saint-Pierre do Verbieru. Cena rovnaká, ďalších 150 EUR. Odtiaľ si to dávame cez sedlo Chaux a Momin až na chatu Praflueri. Sme dosť rozbití po predchádzajúcom dni a prebdenej noci. Prichádzame na chatu ako poslední, aj v dôsledku zbytočného vozenia sa taxíkmi. Nabudúce by som asi volil overenie si Valsoreyky deň dopredu. Verili sme však, že to bude OK. Následne sme vyhodnotili informácie od inej skupiny tak, že sme išli na istotu prejsť Haute Route a netrúfli sme si ísť do rizikového úseku Valsorey.

Variant Haute Route s chatou Praflueri a Dix je jednoduchší, bezpečnejší, ale na druhej strane masový. Chaty sú veľké a stretnete veľké množstvo ľudí. Takisto sa dá urobiť kombinácia chát Mont Fort – Dix alebo Mont Fort – Praflueri – Dix, avšak voľte to podľa fyzickej kondície. Náš deň bol dlhý, náročný, pretože sme si vybrali variantu prechodu z Verbieru na Praflueri. Dá sa to tiež trošku skrátiť lanovkou.

Ak budete voliť prespanie na Mont Fort, tak ten druhý deň z Trientky budete mať naopak veľmi krátky a potom ak chcete prejsť na Dix, tak je to zase strašne dlhý deň. Tých variantov je naozaj veľa, takisto trás je veľa, stredne skúsený skialpinista by asi mal voliť Trient – Praflueri – Dix. Lepší skialpinisti variantu Trient – Valsorey – Chanrion. Menej skúsení alebo menej fyzicky zdatní asi o deň navyše a Trient – Mont Fort – Praflueri – Dix.

Deň 3

Vstávame znova skoro ráno, smer sedlo Roux, ktoré si dávame od chaty dvakrát, pretože som si zabudol na chate bundu a zistil som to až v sedle. Ale nevadí, tretia etapa je pomerne jednoduchá. Je komplikovaná z pohľadu podmienok, pretože sa robí pomerne dlhý traverz na východnom svahu, kam sa hneď zrána môže opierať slniečko, preto treba zvážiť varianty. Traverz vám urýchli trasu, pretože ak sa zlyžuje rovno k jazeru Dix, tak vás čaká dlhá cesta okolo zamrznutého jazera po rovine. Traverzom si cestu skrátite o cca polovičku jazera (čo nie je pri jeho veľkosti zanedbateľné). Následne je to severným svahom a bezproblémovým údolím až na chatu Dix.

Z chaty Praflueri nie je veľa variantov trasy, ale kto chce a má na to, môže pokračovať až na chatu Vignettes. Podľa mňa je to zrealizovateľné za chladných podmienok úplne bez problémov. Musíte ale zvládnuť 1800 – 2000 vm za deň. My sme to ale plánovali na 5 nocí / 6 dní, takže máme pohodu na chate.

Pokiaľ by ste tretí deň plánovali z Mont Fort až na Dix, tak je to takisto dlhý deň, pomerne náročný a hlavne bacha na teplotu a orientáciu svahov. Z Mont Fort chaty to ide rovnako na Chaux, Momin, a potom sa chata Praflueri dá obísť cez Rosablanche a zlyžovaním rovno k jazeru Dix. Zvažujte ale podmienky veľmi opatrne. Sú to všetko východné a juhovýchodné svahy, ktoré v dobe, keď tam budete, môžu byť už v zlom stave.

Chata Dix je parádna v tom, že má vonkajší relaxačný stan, kde môžete oddychovať a čerpať energiu na ďalší deň v príjemnom prostredí.

Deň 4

Klasické ranné vstávanie o piatej, tak aby sme si dali pred rozvidnením raňajky, a akonáhle je vidieť, vyrazili z chaty. Nemuseli sme vstávať ešte skôr, pretože sme mali chladné noci, rána i dni. Treba ale stále zvažovať kedy vyraziť a kedy byť kde, a za akých teplôt. Toto si myslím že je jedna z podstatných vecí na Haute Route.

Počas nášho prechodu vládla nízka oblačnosť v kombinácii s dennými teplotami -5° až -20° celý týždeň, čo nám umožnilo vyrážať z chát pomerne neskoro. Pokiaľ by boli jarné teploty, tak 5:30 je asi najneskorší čas na štart.

Dnes nás čakal výstup na Pigne d’Arolla. Vzdialenostne krátky, avšak výškové metre tam boli. Tisícka na 4 km úseku. Výstup na Pigne d’Arolla a následne nádherná lyžovačka na Vignettes je asi to najkrajšie, čo na trase zažijete. Je to úplná pecka. Výhľady od vidím do nevidím, fantastický sneh, nádherné scenérie pri výstupe, nádherné pri lyžovaní. Jednoducho dokonalosť.

Posledný úsek k Vignettes, cca 150 vm nad chatou, je náročný na orientáciu. Je tam potrebné trafiť priechod, takže buď sledujte stopy, alebo v hmle máte niekoho, kto sa tam vyzná, alebo aspoň zaznamenaný GPX v hodinkách. Pred pár rokmi na tomto úseku, 100 metrov od chaty ukončili svoju životnú cestu siedmi skialpinisti. Nevedeli trafiť na chatu v zlých podmienkach a rána sa nedožili.

Pigne d’Arolla sa dá takisto obísť inou, ľahšou variantou cez sedlo Pas de Chevres, zlyžovaním do lyžiarskeho centra nad mestom Arolla a nasledujúcim výstupom na chatu Vignettes. Je to ale škoda a volil by som to len ako únikovú variantu za zlého počasia.

Z chaty Chanrion vedú tri cesty na Vignettes. Jedna po ladovci Serpentine, druhá po ladovci Brenay a tretia po ladovci Otemma. Tá tretia je najmenej záživná, je to dlhý položený ľadovec, ktorý naviac obchádza šperk tejto trasy – Pigne d’Arolla. Vo variante Brenay sú v spodnej časti ľadovca seraky, ktoré je potrebné obísť dostatočne dopredu cez Les Portons a tri sedlá v okolí Pointe des Portons.

Deň 5

Ráno z chaty Vignettes je zjazd na ľadovec k ďalšej ikonickej hore Petit Collon a okolo nej výstup cca 400 vm do sedla Col l’Eveque, kde sa občerstvíme a pokračujeme dlhým zjazdom do výšky 2500 mnm, kde sa začína výstup na chatu Bertol. Pre extrémne dobrých lyžiarov za veľmi dobrých podmienok svetelných je možné zlyžovanie z ľadovca spod chaty Vignettes až na toto miesto, avšak je to varianta, kde hrá prim dobrá orientácia, chyby sa neodpúšťajú a treba veľmi dobré lyžiarske schopnosti v teréne nad 40 stupňov.

My sme to vzali na pohodu cez l’Eveque. Úsek 2600 – 2700 mnm je opäť v tomto úseku kritický z pohľadu lavínovej situácie. Buďte v tomto mieste čo najskôr ráno, za chladných podmienok. Je to krátky traverz, kde ale zlá snehová situácia vás môže poslať do údolia nevedno kam. Teda viem kam. To údolie sa volá údolie Arolly, ale „nemajú tam ani zastávku MHD“, tak čo by ste tam robili.

Následne pohodovým výstupom až po ďalší kritický úsek tesne pod sedlom Bertol, kde po 12:00 v apríli už svieti slnko a je opäť dobré byť v tomto 35-stupňovom svahu čo najskôr. Vždy keď som cez tento úsek šiel, tak som prechádzal minimálne cez jedno spadnuté lavínové pole. Takže majte sa na pozore a využívajte ranné nízke teploty čo najviac.

Toto je jeden z ťažkých aspektov celej Haute Route. Každý deň vstávate o 4:30 alebo o 5:00. Ono sa to dá vydržať deň-dva-tri, podľa toho ako ste zvyknutí, ale 5 – 6 dní v kuse s tým, že ste celý deň následne na nohách a vo výške, robí skoré vstávanie z tejto túry „vyšší dívčí“.

Chata Bertol je podľa mňa jedna z najkrajších chát v Alpách vôbec. Možno najkrajšia. Je to nádherné orlie hniezdo vo výške 3300 mnm, chatár s chatárkou sú veľmi milí ľudia, síce vedia len francúzsky, ale stále sa dohovoríte. Navyše na túto chatu sa dostanete po exponovaných rebríkoch, na ktorých je lepšie sa istiť. Jednak keď na chatu človek stúpa a po celom dni je unavený, ale takisto ráno, keď je ešte tma a je „rozospatý“. Navyše na chate famózne varia. Určite si dajte fondue. My sme sa naň tešili celých 5 dní a znova sme si ho vychutnali s najväčšou parádou.

Deň 6

Posledný deň bol za odmenu. Bol to jediný deň na tohtoročnom prechode, keď sme mali modrú oblohu od rána až do ukončenia túry. Ráno sme zostúpili z chaty a prebehli cez ľadovec až do sedla pod Tête Blanche. Určite, ak je pekne, nevynechajte malú odbočku na Tête Blanche. Je to posledný vrchol celej trasy. Je tam vrcholový kríž, nádherné výhľady a je to také malé predbežné zakončenie celej Haute Route.

Odtiaľ už len zjazdujete ľadovcom popod severnú stenu Matterhornu. Znova praktická rada. Zvážte veľmi dobre podmienky. Ak je teplo už hneď zrána, treba makať čo najrýchlejšie dole, pretože údolie je neuveriteľne dlhé a pomerne položené. Na tvrdom snehu to popod Matterhorn do lyžiarskeho strediska ide pomerne dobre. Akonáhle sneh zmäkne a prebárate sa, čaká vás neuveriteľne dlhý pochod pomerne nudným údolím. Za blbých podmienok tam kľudne dve-tri hodiny necháte. Ak trafíte na dobrý sneh, tak to máte z vrcholu Tête Blanche do centra Zermattu za hodinku, možno hodinku a pol.

Dobré je zastaviť sa vo Furi pri lanovkách na jedlo, pivo a pred Zermattským frmolom trošku ešte dovnímať emócie z úspešnej túry. Následne sme sa z Hauptbahnhof presunuli 4 spojmi naspäť do Argentière. Nájdite si spoj dopredu na stránke švajčiarskych železníc. My sme mali spoj s 3 prestupmi, ale tak, že všade bolo len 4 – 5 minút na prestup. Lístok z Zermattu do Argentière stojí 80 EUR na osobu. Veľký taxík 500 EUR, tak si to môžete prepočítať, čo je lepšie podľa počtu osôb.

Deň 7

Už je koniec? Bolo to easy, alebo? Zase sme mali v hlave borcov, ktorí celú trasu dali za 18,5 hodiny na jeden záťah. My? Možno nabudúce ;-)

Sedem vecí, ktoré nám pomohli úspešne prejsť Haute Route

1. Fyzická príprava. Makali sme dlho dopredu. Beh, plávanie, fitko. Aký bol náš cieľ? – byť čo najľahší a čo najsilnejší a čo najvytrvalejší.
2. Technické vybavenie. Zabezpečili sme si vybavenie a oblečenie tak, aby sme ťahali čo najmenej. Užšie a ľahšie lyže, mačky, cepíny. Riešili sme koľko oblečenia, rozdelili sme si horolezecký materiál, zdieľanú lekárničku atď. Aký bol náš cieľ? – mať čo najľahší batoh.
3. Skialp skúsenosti. Trénovali sme ľadovcové prechody, výstupy v žľaboch, strmé zjazdy. Aký bol náš cieľ? – nebáť sa podmienok na mieste. Mať rešpekt, ale nebáť sa čohokoľvek. Navyše, dokonale sme si odskúšali výbavu a techniku jej používania. Nebol to žiaden rýchlokurz, ale priebežná príprava za posledných 20 rokov.
4. Vodca a operatívne plánovanie. Vzali sme si UIAGM guida. Už len pre ten pocit bezpečia. Navyše sme hodne diskutovali s ďalšími guidami a skupinkami. Nebáli sme sa otvoriť pusy pre diskusiu. My sme mali dosť blbé podmienky. Viac-menej stále snežilo, fúkalo, bola hmla, takže sme zvažovali všetky možné varianty aj na mieste. Aký bol náš cieľ? – prejsť trasu v bezpečí.
5. Motivácia. Chceli sme. Nie za každú cenu. Ale každé ráno sme vstávali nie preto, že nám zvonil budík, ale preto, lebo sme sa tešili na ďalší deň. Aký bol náš cieľ? – „prejsť trasu za každú cenu“.
6. Počasie. Jediný faktor, ktorý sme nevedeli ovplyvniť. Bavili sme sa s chatármi, guídes, vyhodnocovali sme podmienky, brali na seba aj riziká, zhodnocovali sme kedy vyraziť atď. Veľmi podstatná časť nášho úspechu. Aj preto, že každý deň nasnežilo 20 cm nového snehu. Aký bol náš cieľ? – maximalizovať bezpečnosť a využiť UV krém na maximum.
7. Dobrá nálada. Ponorka príde skôr či neskôr. My sme sa po trase bavili, robili si srandu, vzájomne sme sa rešpektovali. Vzájomne sme sa vyzývali. Aký bol náš cieľ? Prejsť trasu v rovnakom zložení účastníkov ako sme začali.

Fotogaléria