Tentoraz nie je veľmi o čom písať, ale Michal K. nám urobil super fotky (vďaka!) z krátkeho výletu za skalami v poslednú júnovú sobotu. Bola by škoda nepodeliť sa o ne.
Blatnicu na okraji Veľkej Fatry pri Turčianskych Tepliciach asi dôverne pozná každý skúsenejší slovenský lezec. Pre mňa, nádejnú teen spolulezkyňu Luciu a nelezca – fotoreportéra Miša to bola premiéra. Oblasť vyniká pohodlným prístupom, len 10 minút chôdze z turistického parkoviska za rovnomennou dedinou. Ak by sa náhodou našiel ešte ďalší blatnický ignorant, je to tu:
Nejaké tie dáta o blatnických cestách nájdeš na climbguide.sk alebo climb.sk, dá sa stiahnuť aj starší sprievodca (Blatnica začína na strane 156). Píše sa v ňom „lezenie je náročné na OS, preto sa môže zdať klasifikácia trochu tvrdšia“ a ja (zahanbene) musím súhlasiť. Štvorkové/päťkové cesty sa mi zdali byť ako šestky. Z jednej som sa dokonca musel nechať spustiť, zanechajúc expresky v isteniach. Natiahol mi ju ochotný chalan z vedľajšieho stanovišťa. Na top rope už nebol problém vyliezť.
Blatnica spolu s platňami v neďalekej Gaderskej doline ponúka vyše 100 ciest. Preliezli sme len niekoľko krátkych a ľahkých v sektoroch A a C. Najtraktívnejšie a najdlhšie cesty v sektore D – prvé, na ktoré narazíš po prejdení potoka – boli stále obsadené a my sme nemali čas čakať. Lezie sa po rozlámanom vápenci, zarastenom, vlhkom a miestami zablatenom (čo už sa v Blatnici dalo čakať). Oblasť ma veľmi neočarila. Ak jej dám druhú šancu, asi sa najskôr pôjdem pozrieť na gaderské platne.
