V lete sme sa cestou do „veľkých“ Dolomitov zastavili vo Forni di Sopra, horskom stredisku medzi pohoriami Dolomiti Friulane na juhu a Karnskými Alpami na severe. Ide o atraktívnu a nepreľudnenú horskú lokalitu. Rozdiel oproti turistickému kolotoču pod Tre Cime, kde sme strávili nasledujúci deň, bol markantný.
Forni di Sopra leží na hornom toku rieky Tagliamento v nadmorskej výške 907 m. Miestne lyžiarske stredisko disponuje tromi lanovkami s výškovým maximom 2073 m. V lete funguje ako cyklistický gravity park, bicykle vozia do 1758 m. Práve to nás sem prilákalo. Hoci tomuto druhu zábavy obvykle neholdujeme, nemali sme veľa času a chceli stráviť pár hodín na horskom vzduchu bez veľkých športových výkonov. Preto lanovka. Stav našich kĺbov neprial pešej turistike, preto s bicyklami.
Už si nepamätám, koľko stál vývoz lanovkou s bicyklom, no nebola to horibilná suma. Zo sedačky je dobrý výhľad na ferratu Varmost vybudovanú vo výraznej južnej stene vrchu Clap Varmost (1751 m). Najkratší prístup k začiatku ferraty (cca 15 min) je z medzistanice, kde sme prestupovali na druhú lanovku. Ide o zaistenú cestu francúzskeho typu, tzn. s veľkým množstvom kramlí. Oceľové lano sa na takejto ferrate používa prakticky výlučne len na istenie a skaly sa možno ani nedotkneš. Oficiálna obtiažnosť je D.
Druhá lanovka sa končí v lokalite zvanej Malga Varmost. Chvíľu sa tam kocháme výhľadom na protiľahlé štíty Furlánskych Dolomitov (niekedy sa označujú aj ako Dolomiti d’Oltre Piave, viď úvodné foto). Najvyšší z nich, Cima dei Preti, siaha do 2703 m. Okolo neho sa rozprestiera Parco Naturale delle Dolomiti Friulane – vraj najväčší prírodný park v Európe, v ktorom neexistujú žiadne obývané osady a nevedú cezeň žiadne verejné cesty.
Trasa: Dĺžka 14 km, nastúpaných 271 m, celkový čas 2:15 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Náš plán je prejsť od konca lanovky na chatu Malga Tartoi, ktorá stojí v závere vedľajšej doliny, zhruba štyri kilometre na východ. Nadmorská výška chaty je len o 50 metrov nižšia ako naša súčasná poloha, takže by to malo byť do pohody – v podstate traverz. Odtiaľ sa spustíme späť do Forni di Sopra po zvážniciach, ktoré sú na mape strediska označené ako trasa pre ebiky.
Pre istotu ešte kontrolujem smerovník pri stanici lanovky. Všetko jasné, driapeme sa s bicyklami na turistický chodník vedúci vo svahu pár metrov nad nami. Periférnym videním si všímam prudko gestikulujúceho lanovkára. Zdá sa, že nám chce čosi povedať. Správa znie, že chodník, ktorý sme si vybrali, nie je vhodný pre bicykle. Máme zísť o sto výškových metrov nižšie, kde sa začína druhý chodník na Malga Tartoi.
S ťažkým srdcom sa vzdávame vidiny panoramatickej jazdy po vrstevnici. Úvodný zjazd po rozbitej kamenistej lanovkárskej ceste je všetko, len nie príjemný. Jarka miestami radšej ide pešo. Našťastie odbočka nie je ďaleko. Ani lanovkárom odporúčaný chodník síce nie je oficiálna cyklotrasa, ale je takmer celý zjazdný a miestami aj celkom zábavný – pozri video vyššie. Má charakter lesného vrstevnicového single tracku a stretávame na ňom len zopár peších turistov. Pod chatou sa les mení na spásané lúky a my začíname tušiť, že Malga Tratoi bude skôr salaš než horská chata.
Typická aróma naše tušenie onedlho potvrdzuje. Vidíme pár kraviek pod kamenným prístreškom a veľkú slnečnú terasu s desiatkami stolov. Okrem nás a hoviadok ani živej duše. Z chaty o chvíľu vychádza sympatický chalan, ponúka nápoje a perfektnou angličtinou (to v Taliansku ani u mladých vôbec nie je pravidlo) vysvetľuje účel šišiek, ktoré sa vo veľkých sklenených pohároch v akomsi náleve macerujú na slnku. Vraj sú to šišky z endemického druhu borovice a bude z nich sirup – domáci liek na všetko. V zime si ho dávajú do čaju alebo pálenky.
Miestne kamenné salaše majú zvláštnu architektúru. Sú postavené do tvaru uzavretého alebo polouzavretého viachranu, kde jednu hranu pôdorysu tvoria budovy pre ľudí a ostatné strany sú maštale. V centre tak vzniká priestor chránený pred drsným horským vetrom. Súdiac podľa rozmerov maštalí, na Malga Tratoi mohli kedysi chovať aj sto kráv. Dnes je to veľmi príjemné miesto pre smädného či hladného turistu.
O desaťkilometrovom zjazde do Forni di Sopra nie je veľmi čo povedať. Bol dlhý a okrem dobrých bŕzd a silných prstov nekládol žiadne špeciálne nároky na jazdca ani na bicykel. Za zmienku ale stojí Pizzeria Alle Alpi dole vo Forni di Sopra. Tamojší pizzaiolo mieša chutné cesto, vie ho akurátne upiecť a vymýšľa inovatívne kombinácie prísad. Ak sa u nich niekedy zastavíš, objednaj si pizzu zo špeciálnej dennej ponuky. Informácii od čašníčky sme veľmi nerozumeli, ale riskli sme to a boli veľmi spokojní.
Z Forni di Sopra je to zhruba 20 km do údolia rieky Piava (tam, kde za cisára pána prelievali krv naši prapradedovia) a ďalších 20 kilometrov do Misuriny. To znamená, že atrakcie ako Tre Cime sú dostupné asi za hodinu jazdy autom. To je veľké lákadlo, ale my sme si predsavzali, že nabudúce odoláme a ostaneme objavovať okolie Forni di Sopra. Radi by sme spoznali divočinu Furlánskych Dolomitov, kým je to ešte divočina. Okrem už spomenutých lanoviek a ferraty tu majú aj krytú verejnú plaváreň a v zime 18 kilometrov upravených bežkárskych tratí.
