Zaistená cesta Winkelturm Nordwand má oficiálnu klasifikáciu D/E a zabaví sa na nej aj ten, kto obvykle lezie s vlastným lanom. Ferrata postavená v severovýchodnej stene Torre Clampil (2078 m) nie je technicky mimoriadne náročná. No viac ako sto metrov dlhý, súvisle kolmý až mierne previsnutý úsek, ti zaručene rozbúcha srdce.

Lokalita

Nassfeld je veľké lyžiarske stredisko v Karnských Alpách. Leží priamo na rakúsko-talianskej hranici okolo rovnomenného sedla (tal. Passo di Pramollo, 1530 m n. m.). Prechádza tadiaľ horská cesta spájajúca mestečká Hermagor a Pontebba. Z južnej strany cesta prekonáva tisíc metrov výškového rozdielu na 13 kilometroch. Ide o demonštráciu majstrovstva talianskych cestárov, kde sa sviatočný šofér zapotí možno viac ako na ferrate. Z rakúskej strany je cesta širšia a menej zaujímavá. Automobilový presun z Bratislavy do Nassfeldu je dlhý necelých 500 km a trvá minimálne 5,5 h.

Keďže biznis musí frčať aj mimo zimnej lyžiarskej  sezóny, rakúski majitelia strediska vybudovali dostatok letných atrakcií pre rodiny s deťmi aj športovcov rôzneho druhu. Lanovkami sa dá vyviezť na začiatok viacerých MTB trailov alebo sa priblížiť k atraktívnym turistickým cieľom. K nim patria aj tri zaistené cesty s obtiažnosťou od B/C po D/E. Jednu natiahli na východnej strane strediska pod vrcholom Gartnerkofel (Däumling, C, report pripravujem) a dve na západnej: Winkelturm Ostgrat (B/C) a Winkelturm Nordwand – Torre Clampil (D/E, predmet tohto reportu).

História

Všetky tri jazykové verzie názvu nassfeldského priesmyku – Nassfeld, Pramollo a slovinský Mokrine –  odkazujú na horské mokrade. Ich zvyšky sú dodnes viditeľné v okolí umelého jazera v najvyššom bode sedla.

Cez Nassfeld prechádzala stredoveká obchodná cesta medzi Korutánskom a Benátskou republikou. Jej význam upadol po dobudovaní cestného a železničného prepojenia cez neďaleké Tarvisio. Za prvej svetovej vojny sa pod Nassfeldom zakopali jednotky rakúsko-uhorskej teritoriálnej obrany Landsturm s úlohou zabrániť možnému talianskemu pokusu o prienik cez Karnské Alpy.

Náročnosť a výbava

Uvádzaná obtiažnosť D/E hovorí jasnou rečou: ide o podnik vyhradený pre skúsených ferratistov, ktorí už preliezli niekoľko D-čok a nemali tam žiadne zásadné problémy. Ferrata je naozaj vzdušná a dlhé lezenie vo vertikále citeľne ťahá za ruky. Na druhej strane ju množstvo použitého železa robí dostupnou aj ľuďom bez lezeckých skúseností. Chyty a stupy netreba hľadať v skale – natiahneš ruku a nejaký kus železa bude v dosahu. Stačí sila a mentálna odolnosť vo výškach.

Trasa: Dĺžka 7 km, nastúpaných 670 m, celkový čas 4:00 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Ak na priblíženie sa k ferrate nepoužiješ lanovku, prirátaj takmer 400 nastúpaných metrov, ktoré budeš musieť aj zísť. Na papieri to ani v takom prípade nebude fyzicky náročný extrém, ale garantujem, že na konci toho budeš mať plné kecky.

Potrebovať budeš kompletnú ferratovú výbavu (lezecký úväz, ferratový set, prilba, rukavice). Ak nemáš úplnú dôveru v silu svojich rúk, vezmi si aj dodatočnú slučku s karabínou na odsadnutie. Vhodná je nízka alebo stredne vysoká obuv s tvrdšou a málo ohybnou podrážkou. Mäkké bežecké tenisky nechaj doma.

Naša trasa

My sme si šetrili kĺby na iné ciele a lanovku na Madritschen (1918 m) sme využili pri výstupe aj zostupe. Rovnako ako o rok skôr pri nástupe na ferratu Winkelturm Ostgrat, aj tentoraz musíme od konca lanovky najskôr zostúpiť asi sto výškových metrov do sedielka nad zasnežovacou nádržou. Tu sa chodníky ku ferrátam rozdeľujú, je to zrozumiteľne označené.

K začiatku ferraty Winkelturm Nordwand – Torre Clampil prichádzane asi za 40 minút od vystúpenia z lanovky. Orientačným bodom je malé snehové pole pod stenou, ktoré tu často vydrží do neskorého leta. Ferrata sa začína priamo pri ňom. Kvalita zaistenia je tamer dokonalá, chýbajú iba tlmiče nárazov pred kotviacimi bodmi oceľového lana.

Na začiatok lezieme cez strmé vápencové stupne (C), za ktorým nasleduje ľahšia pasáž cez trávnaté police. Na poslednej chvíľu oddychujeme, keďže v ďalšom úseku (D) pôjdeme kolmo hore. Súdiac podľa podľa potreby zalomenia krku pri pohľade nahor, je to dokonca mierne previsnuté. Pri lezení si  s parťákmi vymieňame pohľady a uznanlivo kývame hlavami, že táto ferrata má grády.

Na konci strmého úseku ďalšia polica, tentoraz už čistá skala. Sme pod dlhým záverečnými úsekom s vyrovnanou D-čkovou obtiažnosťou, v ktorom sa nachádza aj kľúčová platňa za D/E. Celé je to v jemne previsnutej a miestami hladkej skale. Síce všade kramle, ale fakt je to do kopca. Tu už si pohľady nevymieňame, nefotíme, každý sa sústreďuje na lezenie. V momentoch, keď musím chvíľu počkať na odlezenie parťáka predo mnou, sa radšej na nič nehrám a cvakám si odsedku.

Za platňami prichádza záverečný komín (D). Je citeľne ľahší, no zároveň sa v ňom prejavuje únava z prelezenia kľúčovej pasáže. Z chodeckého terénu nad komínom mierne roztrasený fotím chalanov, ktorí z neho práve vyliezajú. Sú zadýchaní rovnako ako ja.

Prelezenie ferraty nám trvalo niečo vyše hodiny. Za päť minút chôdze od jej konca dosahujeme vrchol Torre Clampil (2078 m). Máme z neho kruhový výhľad na celé okolie vrátane  efektnej vežičky, cez ktorú prechádza susedná ferrata Winkelturm Ostgrat. Debatujeme o tom, ktorú verziu návratovej trasy si vyberieme. Odrádzam partiu od najkratšieho zostupu cez žľab Contin Scharte, s ktorým sme mali tú česť minule s Jarkou. Som rád, že súhlasia s panoramatickou obchádzkou cez Rosskofel/Monte Cavallo di Pontebba (2239 m) a sedlo Rudnigsattel (1945 m).

Sedáky si zatiaľ nechávame na sebe, pretože smerom na Rosskofel ešte hrozí nejaké zaistené popoliezanie. V literatúre je chodník vedený ako ferrata Enrico Contin (A/B) a ide pokračovanie obojsmernej trasy cez Contin Scharte. Výstroj nakoniec nevyužívame, pre nás to je choďák. Nie každý však musí mať rovnaký pocit.

Žiaľ, obloha sa zaťahuje a z panoramatickej vychádzky sa stáva pochod v občas roztrhanej hmle. Až v nižších polohách nad sedlom si môžeme vychutnať čiastočné výhľady na stolovú horu Trogkofel/Creta di Aip (2279 m, viď úvodné foto článku). Dominanta tejto časti hrebeňa Karnských Álp ešte čaká zapísaná v mojom osobnom bucket liste.

Pri sedle Rudnigsattel/Sella di Aip nazeráme do udržiavaného červeného bivaku Ernesto Lomasti a zostupujeme smerom k lanovke. Chodík je dobre značený, no miestami strmý a s nestabilným povrchom. Pozor na úraz pri zostupe, unavené nohy už nefungujú stopercentne.

Praktické info

• Topo ferraty nájdeš na spoľahlivom Bergsteigene.
• Obojsmerný lístok na lanovku Madritschen stojí 18 € (leto 2024). V hlavnej letnej sezóne sedačka premáva denne od deviatej do piatej.
• Občerstvenie sa dá kúpiť v okolí oboch koncových staníc lanovky.

Doplnkové tipy

• Priaznivci horskej cyklistiky sa v Nassfelde môžu okrem lanovkových downhill trailov a ciest medzi horskými farmami vyblázniť aj na starom vojenskom chodníku Malurch Supertrail. Unikátny singletrack už nemá veľa spoločného s bežnými bicyklovaním, ale hardcore jazdec bude nadšený. Pre lepšiu predstavu pozri Alexov záznam na Strave.
• Lesy nad Pontebbou skrývajú zvyšky rozsiahlej vojenskej infraštruktúry z 1. svetovej vojny. Miestni nadšenci ju sprístupnili formou open-air múzea.

Fotogaléria