Je takmer posledný deň letných prázdnin a my si to šijeme rakúskou diaľnicou, smer dôverne známy Hohe Wand. Dva statní oteckovia a dvaja ešte statnejší 13-roční synovia. Doma som nelenil a urobil si teoretickú prípravu na dlhší ferratový deň. Tu je návod ako v rámci jedného výletu preliezť tri ferraty v ľavej (západnej ) časti skalného masívu: Gebirgsverein (D), Steierspur (C) a na záver si dať, ako čerešničku na narodeninovej torte, ferratu Wildenauersteig (obtiažnosť D, 1+).

Príprava

Masív Hohe Wandu je juhovýchodne orientovaný, preto môže byť nielen v lete v stene veľmi horúco. V prípade zamračenej oblohy sa samozrejme dá liezť aj v lete. Západný koniec je samozrejme rovnako na slnku ako východný (kde sme prednedávnom s Dušanom preliezli štyri ferraty za deň). Okrem zaistených ciest sa aj na západnom konci tu nachádzajú viaceré viacdĺžkové horolezecké cesty a športové lezecké sektory.

Ferrata Gebirgsverein je vo voľné dni často lezená, tak ako všetky ferraty blízko Viedne. Postavili ju v roku 2013 a hlavným lákadlom je visutý lanový most, ktorý je ale len pár metrov nad zemou. Ááále, to som asi nemal prezradiť :(

Príjazd

Hohe Wand je náhorná plošina a prírodný park na juhozápad od Viedne. Najvyšší bod leží necelých 1100 metrov nad morom. Z juhovýchodnej strany ho ohraničuje vyše päť kilometrov dlhý vápencový masív, ktorý dobre vidno z diaľnice Viedeň – Graz po pravej strane.

Cestná vzdialenosť z Bratislavy do dediny Grünbach am Schneeberg je cca 150 km. Za hodinku a 40 minút si tam po diaľnici. Bez diaľnice je cesta o 20 minút dlhšia, ale dá sa. Z diaľnice je značená odbočka so smerovníkom „Naturpark Hohe Wand“. V Grünbachu pôjdeš smerom k reštaurácii Seiser Toni, ktorá je už za dedinou, priamo pod masívom Hohe Wandu. Parkujeme po pravej strane cesty (GPS poloha parkoviska) vo výške cca 700 metrov m n. m. Priamo pred hostincom je možnosť zaparkovať tiež, parkovisko je však platené a ušetríš iba pár metrov po rovinke.

Ferrata Gebirgsverein

Na začiatok vyberám papierovo najťažšiu ferratu Gebirgsverein (obtiažnosť D, topo). Od reštaurácie pôjdeš po turistickej značke (modrá a žltá) na západ. Po kilometri zmeníš značku za žltú (kolmý výstup na sever), tou vystúpaš pod skaly. Traverzom pod skalami prídeš po ďalšom kilometri na začiatok ferraty. Celkový čas nástupu je 30 minút.

Začiatok ferraty je jasne označený tabuľou. Začiatok je ľahký, na zahriatie. Zo začiatku ideš čiastočne aj v tieni stromov. Po 200 metroch prichádza podľa môjho názoru najťažšie miesto (úsek obtiažnosti D). Je to kolmá, žltá, asi 50-metrová stena, prekonávame ju bez ťažkostí. Záver v obtiažnosti C je veľmi fotogenický.

Po tomto úseku vyliezame na hrebienok, kde môžeš nájsť kúsok tieňa pod korunami stromov. Z hrebienku zlezieš k lanovému mostu, ktorý meria asi 30 metrov. V maximálke je nad zemou 5 metrov. Nasleduje oceľový rebrík, z ktorého vyliezaš do ťažšieho miesta za C/D. Má len pár metrov. Po tomto úseku je možnosť odísť z ferraty chodníkom na náhornú plošinu. Určite by to však bola škoda.

Nasleduje úsek v obtiažnosti C/D, ktorý sme ani veľmi nezaregistrovali. Troška vyšmýkaný traverz ťa dovedie pod posledný výšvih v obtiažnosti D. S úsmevom preliezame aj ten. Ferrata sa končí v lese. Náš čas je niečo pod hodinu a pol v pohodovom tempe. Ferrata mi prišla troška ľahšia, dovolil by som si jej klasifikáciu znížiť na C/D.

Kúsok od konca ferraty nájdeš turistický chodník. Ním sa cestou na západ (1 kilometer) dostaneš na chatu Hubertus, predsa je len trocha teplo a chladený drink dodá silu hlavne juniorom.

Ferrata Steierspur

Druhá ferrata v dnešnom programe je Steierspur (obtiažnosť C, topo). Od chaty Hubertus zostúpiš po turistickom chodníku, resp. ľahučkej ferrate Springlessteig. Po 10 minútach hľadaj po ľavej strane vychodený chodník, ktorý ťa po 50 metroch dovedie na začiatok ferraty. Ide o krátku zaistenú cestu, pre sólo skalp ktorej by si sem asi nemeral cestu.

Na začiatku pôjdeš 200 metrov v ľahkom traverze, ktorý ťa privedie pod previs. Tu sa ferrata rozdeľuje, doľava ide kratší, ale ťažší variant C. Doprava ide variant v obtiažnosti B/C. Vyberáme ľavý variant, vedie vyšmýkaným bruškom popri lezeckých cestách. Po bruchu je možnosť úniku do lesa, alebo pokračuješ kolmo hore 5 metrov. Z konca ferraty je to na chatu Hubertus len kúsok. Celkový čas – pol hodinka. Ponuku na občerstvenie tentoraz nevyužívame.

Ferrata Wildenauersteig

Pokračujeme ďalej k miestnej lahôdke menom Wildenauersteig (obtiažnosť D, 1+, topo). Od chaty Hubertus schádzame opäť po Springlessteigu. Tentoraz odbočíme troška nižšie a doprava na chodník Turmsteigzusteig. Z tejto strany je slabo značený červenými bodmi na skale. Cestou sa prejdeš sa pod nádhernými lezeckými sektormi na Hochfallwande.

Začiatok ferraty nemôžeš minúť, aj keď je označená plechovou tabulou až na začiatku starého nástupu. Ferrata bola postavená už v roku 1919 a v roku 2010 ju predĺžili smerom nadol asi o 40 metrov lezenia. Meno má po rakúskom rímskokatolíckom farárovi. Dr. Alois Wildenauer bol objaviteľom a priekopníkom lezenia na Hohe Wande.

Každopádne Wildenauersteig je krásna klasika. Tvoria ju len železné kramle, je úplne bez oceľového lana. Nájde sa aj úsek, kde sú od seba kramle vzdialené tak ďaleko, že sa nedokážeš precvaknúť z jednej na druhú. Takže lezieš meter, niekde aj dva metre voľne, bez istenia. To môže byť pre niekoho dosť zásadný problém. My si deti doisťujeme lanom, takže prekonávame tieto nástrahy s úsmevom na tvári.

Čerešničkou na torte je lezenie v 10-metrovom skalnom okne, ktoré sa na konci zužuje. S batohom na chrbte som sa tam len-len vošiel, čo vyvolalo široké úškrny na tvári môjho syna. Až na jeden zeleninový úsek je ferrata pomerne kolmá a vlastne aj relatívne krátka. Pohodovým a bezpečným tempom ju dávame za trištvrte hodinku. Myslím, že na dnes stačilo.

Zostup

Od horného konca Wildenauersteigu pôjdeš pár metrov na turistický chodník. Po červenej značke doľava je to kilometer ku chate Wilhelm Eichert Hütte, kde sa dá občerstviť. Za chatou odbočíš doľava a po červenej (Grafenbergweg) prídeš rovno na parkovisko, ku autu.

Fotogaléria