Po exkurzii na Vltavskej a Dunajskej žule sa presúvame do Rakúska, regiónu Salzkammergut alebo po slovensky Soľnej komory, ako mi preložila moja dobrá kamarátka, znalkyňa to rakúskych obyčajov. V tých Rakúsoch presne vedia, čo športový lezec pachtiaci sa po letnom chrumkavom bigwalle chce. Šutrov, skaliek, skál, kopcov, hôr a šnicľov je u našich susedov toľko ako u nás krčmových politikov.
Stenu Falkensteinwand mám už dlhšie na muške. Dvestometrová stena nad krásnym modrým jazerom Wolfgangsee. Nástup 20 minút, najskôr zlaníš až na hladinu jazera a potom začínaš liezť. Na parádu. Tip na cestu mám z môjho obľúbeného sprievodcu Genussklettern Österreich Mitte.
Z Bratislavy je cesta celkom v pohode. Do dedinky St. Gilgen je to 370 km, z Viedne smer na Mondsee a Salzburg. V St. Gilgen, cez osadu Winkl, smer pláž na brehu jazera – Waldbad Furberg. Vstup na parkovisko je platený, spať sa tam nemôže, ani sme neskúšali (GPS súradnice parkoviska sú 47.766797, 13.390679).
Veľmi dobrý detail steny nám urobil ujo Gúgeľ. Chvíľu som sa tam hľadal, či práve neleziem :) Približné GPS súradnice zlaňáku sú 47.758667, 13.397114. K nástupu sa nezlaňuje lezeckou cestou a ani sa to nedá – nie je priama. Sprievodca píše, že sa dá zlaniť aj s jedným 60 m lanom. My sme mali 60 m dvojičky. Vyšlo to parádne, začiatok zlaňovania je naozaj vzdušný.
Cesta Seenot (podľa sprievodcu 6+ UIAA) má sedem dĺžok. Najťažšia je podľa mňa aj podľa knižného sprievodcu predposledná, ktorá by mohla byť aj za 7-. V holej asi 20-metrovej platni je navŕtaných zo tridsať umelých chytov. Niektoré sa samozrejme točia, ale lístok s ceruzkou na zapísanie problému s chytom nečakaj. Nabudúce do steny aj s imbusákom. Ak si dobrý, dáš to OS aj s dotiahnutím chytov. Také malé prekvapenie.
Okrem spomínanej predposlednej dĺžky je to cesta typu Crème de la Crème. Na Bergsteigene ju píšu za 7-, pričom najťažšie miesto uvádzajú v úplne inej dĺžke. Knižný sprievodca je autentickejší.
Stena má južnú orientáciu, v lete si treba zobrať viac vody. Je výborne odistená, nič na doistenie nie je treba. Super štandy, v dobrých flekoch a krásne výhľady na jazero. Cestu treba doliezť, ale v prípadne problémov sa dá doplávať na nejaký breh. Bonus: Každú chvíľu vám opaľujúce sa slečny mávajú z lode, surfu alebo nejakého iného plavidla. Boli dosť ďaleko, ale stavil by som sa, že jedna nám mávala vrchným dielom plaviek. Neveríš, že?
Tip na prespanie v aute na peknom parkovisku: GPS 47.789290, 13.392205. Sú tam koše, nenechajte tam pls bordel, lebo to zakážu. Restday si tak ako my môžete užiť s dôchodcami v kúpeľoch v meste Bad Ischl.
Autor odporúča
- Ako sa dá natiahnuť jedenásť dĺžok v stometrovej stene
- Tip na zastávku pri Wolfgangsee – Plombergstein
- Superdiagonálou cez stenu Kampermaueru
- Rakúske skalky: Johannesbachklamm v predhorí Hohe Wandu
- Rakúske skalky: Lezecká oblasť Roter Ofen pri Viedni
- Höllentálska klasika okorenená dvomi dĺžkami zo susednej cesty