V polovici septembra 2021 sme mali v pláne navštíviť Chamonix a vystúpiť na Mont Blanc. Avšak kvôli zmene počasia sme sa rozhodli pre výstup na Dufourspitze (4634 m), najvyšší vrchol Švajčiarska a zároveň druhý najvyšší bod Európy západne od Kaukazu.

Náročný výstup sa podaril v perfektných podmienkach. V tomto článku zhrniem užitočné informácie z nášho alpského dobrodružstva. Je to trochu paralelný príbeh ako výstup na Piz Bernina cez Biancograt o rok skôr.

Dufourspitze (po francúzsky Pointe Dufour, taliansky Punta Dufour) sa nachádza tesne pri hranici Talianska a Švajčiarska v Peninských Alpách, masív Monte Rosa. V tejto horskej skupine je až osem štvortisícoviek a zároveň viacero horských chát, čo poskytuje široké možnosti na vysokohorské túry.

Na Dufourspitze vedú dve hlavné trasy – „normálky“, a to švajčiarska a talianska. Rozhodli sme sa pre taliansku, ktorá je technicky aj vytrvalostne náročnejšia. Obtiažnosť sa uvádza ako AD (z franc. Assez Difficile), teda „dosť ťažké“. V porovnaní so švajčiarskym ide o komplexnejší variant, najmä horolezecky pestrejší.

Počas výstupu sme absolvovali klasickú turistiku, ľadovcovú turistiku, lezenie v mixovom teréne aj v skale. Náročnosť umocňuje najmä fakt, že celá trasa leží v nadmorskej výške, kde cítiť akútnu výškovú chorobu. Preto by som odporúčal aspoň deň aklimatizácie na vysokohorskej chate, napríklad Capanna Gnifetti (3611 m). Aj my sme tam strávili jednu noc.

Z údolia na chatu Gnifetti

Východiskom našej túry bolo Val de Gresoney, krásne údolie v severnom Taliansku na úpätí masívu Monte Rosa. V závere doliny je veľké parkovisko pri dolnej stanici kabínovej lanovky. Z parkoviska (1800 m) na chatu Gnifetti to je vcelku dlhý výstup. Vzhľadom na pokročilý čas sme využili lanovku. Od jej hornej stanice vedie na chatu chodník v skalnom a ľadovom teréne. Cestou uľahčujú fixné laná a rebríky. Trvalo nám to približne dve hodiny. Bolo cítiť aj nadmorskú výšku.

Útok na vrchol

Z Gnifetti vyrážame pred šiestou ráno. Síce medzi poslednými, ale cestou k cieľu sme všetkých predbehli. Mnoho družstiev ide s vodcami a my ako jediná dvojka pokračujeme až na Dufourspitze. Naša trasa vedie priamo cez vrchoľ Zumsteinspitze (4562 m) a Grenzgipfel (4618 m).

Výstup z chaty Gnifetti na Dufourspitze: Dĺžka 5 km, stúpanie 1080 m, klesanie 165 m. Zostupová trasa bola prakticky identická. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Hneď za hrebeňom, na ktorom stojí Rifugio Gnifetti, sa začína ľadovcové pole, preto je vhodné ísť už z chaty nastrojený v ľadovcovom výstroji. Hoci cez ľadovec ideme po prešliapanom chodníku, riziko pádu do trhliny je zrejmé. Mnohé trhliny prekračujeme po úzkych pásoch snehu.

Ľadovec sa výrazne mení so vzrastajúcou teplotou počas dňa. Cestou späť sme sa vyhýbali ešte viac trhlinám. Túto pasáž považujeme za najrizikovejšiu. Vo výške okolo 4000 m už je ľadovec konzistentný a bezpečnejší na postup. Prechádzame aj popod najvyššie položenou chatou v Európe La Capanna Regina Margherita (4554 m).

Vrchol Zumsteinspitze dosahujeme klasickou chôdzou na mačkách s cepínom. Ďalej už má výstup horolezecký charakter. Zlaňujeme na exponovaný hrebeň smerom na Grenzgipfel. Ďalej postupujeme naviazaní lezeckým terénom (cca UIAA III) až na hrebeň, z ktorého dosahujeme vrchol.

V ceste sem-tam nachádzame nity alebo iné istenia. Lezenie nie je náročné, ale expozícia a nevoľnosť z nadmorskej výšky dáva zabrať. Keďže sme prevažne v skalnatom teréne, lezieme voľne, bez použitia cepínov a mačiek.

Vrchol dosahujeme približne po šiestich hodinách od začiatku výstupu. Dosť dlhá doba vzhľadom na krátku vzdialenosť, ale tu každý krok trvá dlhšie – či už kvôli náročnosti terénu alebo pocitov z nadmorskej výšky.

Dlhý zostup do doliny

Náš zostup je identický s výstupovou trasou. Aj keď sme sa pohrávali s myšlienkou zastaviť sa na chate Margherita, upúšťame od nej, nakoľko plánujeme zísť až k autu do údolia. To znamená ešte dlhý deň. Prichádza únava a dehydratácia z celého dňa. Pri návrate cez ľadovec ku Gnifetti musíme byť obzvlášť opatrí, keďže pod vplyvom slnka sa povrch ľadovca topí a zvyšuje sa riziko pádu do trhliny.

Zostup z chaty Gnifetti do Val de Gresoney: Dĺžka 19 km, stúpanie 190 m, klesanie 2100 m. Výstupová trasa bola prakticky identická, ale pomohli sme si lanovkou. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Okolo piatej poobede, čiže po jedenástich hodinách od začiatku, sme opäť na chate Gnifetti a po krátkej pauze pokračujeme do údolia Gresoney. Tento zostup je už nad rámec plánu, ale nechceme ho nechávať na ďalší deň. Cesta k autu trvá ešte približne tri hodiny. S klesajúcou nadmorskou výškou sa postupne zotavujeme. K autu prichádzame potme, vcelku unavení, ale s pocitom skvelej akcie.

Praktické tipy na záver

• Obdobie. Polovica septembra sa opäť osvedčila ako ideálny čas. Stabilné počasie a menej ľudí. Každopádne treba byť pripravený na všetko. V údolí sa začína v letnom režime a hore je to naplno v zimnom.
• Obtiažnosť. Obtiažnosť AD je primeraná. Nie je potrebná lezecká výkonnosť, skôr celková vytrvalosť a znalosti z vysokohorského prostredia. Veľmi dá zabrať nadmorská výška. Obaja sme pociťovali tento efekt po celý čas.
• Výstroj. Výstup je viac VHT ako lezenie, a teda postačia aj turistické mačky a cepín. Ideálne je mať ľahšie lezecké mačky a univerzálny cepín. Najvýraznejšie lezenie sa odohráva v skale, kde sme šli bez zbraní. Lano sme použili 50-metrové, ale stačilo by aj kratšie. Materiálu na istenie veľa netreba, zakladačky sme ani nepoužili. Stačí pár slučiek a karabín. Potrebná je ľadovcová výbava. Chaty sú dobre vybavené a teda netreba brať veci na spanie a prípravu jedla.

Fotogaléria