Atraktívna turistická trasa v Karnských Alpách vedie po starých vojenských chodníkoch z čias prvej svetovej vojny. Hoci obsahuje niekoľko exponovaných traverzov zaistených oceľovým lanom, nie je to ferrata. Chodník Bepi della Schiava má dĺžku 15 km a kumulatívne stúpanie približne 2000 m. Naša neúplná verzia prechodu sa uspokojila so 14 km a 1400 nastúpanými metrami.
Túra sa začína v mestečku Pontebba (600 m n. m.) v doline Val Canale a končí v sedle Passo Pramollo (Nassfeldpass, 1530 m) na taliansko-rakúskej hranici. Chodník pomenovali na pamiatku člena talianskeho alpinistického združenia CAI Giuseppeho Della Schiavu. „Bepi“ je v taliančine familiárna skomolenina mena Giuseppe. Práve z nej pochádza české „Pepa“ pre Josefa.
Poloha a doprava
Mestečko Pontebba leží na južnej strane hlavného hrebeňa Karnských Álp v mieste, kde sa rieka Fella tečúca od Tarvisia stáča na juh a dolina Val Canale sa mení na Canal del Ferro. Pontebba bola kedysi dôležitým logistickým uzlom, dnes je to ospalé mestečko s pár stovkami obyvateľov. Výnimočné asi iba tým, že má krytý zimný štadión (!) a výjazd na diaľnicu E55. Z Bratislavy sa sem po rakúskych diaľniciach a 20-kilometrovom úseku talianskej autostrady dá dôjsť za približne 5 hodín.
Najväčším nedostatkom opisovanej turistickej trasy CAI S5 501 je ťažké vyriešenie problému, ako sa z Nassfeldu dostať späť do Pontebby. Vrátiť sa tou istou trasou by bolo nezáživné a najmä už príliš dlhé pre bežného turistu. My sme rébus vyriešili podobne ako pri túre na neďalekú Cima del Cacciatore – ráno pred túrou sa vyviezli na dvoch autách hore do Nassfeldu, jedno vozidlo tam nechali a druhým sa vrátili dole.
História
Pontebba bola do konca 1. svetovej vojny rozdelená na rakúsku (Pontafel) a taliansku časť, ktoré rozdeľovala riečka stekajúca z Karnských Álp. Chodníky, o ktorých je v tomto článku reč, vybudovali počas 1. svetovej vojny rakúsko-uhorskí vojaci ako spojnice medzi obrannými bodmi na svojej strane hranice. Talianske vojsko bolo zakopané v protiľahlých kopcoch, kde po ňom tiež ostali chodníky a bunkre.
Náročnosť
Oficiálne označenie je sentiero attrezzato, teda zaistený chodník s obtiažnosťou EE (per escursionisti esperti), čo je tretí stupeň zo štvorstupňovej škály CAI. Nečakaj vertikálne lezecké pasáže, no prechod niektorých úsekov si vyžaduje odolnosť voči výškovej expozícii a istý krok. Ide najmä o nezaistené traverzy cez zosunuté svahy. Údržba chodníka totiž prehráva boj s eróziou. Ferratová výbava by tu nepomohla, skôr 30-metrový kus lana a sedacie úväzy na priistenie menej skúsených členov partie.
Naša trasa
Trasa: Dĺžka 14 km, nastúpaných 1430 m, celkový čas 06:30 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Začíname na námestí v Pontebbe. Ulicami sa za desať minút dostávame na začiatok chodníka Sentiero Bepi della Schiava, kde by sa v prípade potreby dalo aj zaparkovať. Na úvod stúpame po miestnej kalvárii ku kaplnke s pekným výhľadom na Pontebbu. Rovnomerné stúpanie pokračuje aj nad kaplnkou. Prvú krátku pauzu si dávame vo výške 925 m v lokalite Ciofnik (veľa miestnych názvov má slovinské korene), čo je pekná lúčka so starou kamennou stodolou.
Strmé stúpanie pokračuje do výšky 1200 m, kde sa lesné serpentíny menia na miernu zvážnicu a občas sa otvárajú výhľady na malebné horské usadlosti v dolinách nad Pontebbou. Prichádzame na miesto zvané Stavoli Scalzer. Za ním nasleduje atraktívny úsek po cestičke zasekanej do skaly. Potom opäť kúsok lesa, v ktorom takmer zakopávam o nenápadný hrobový kríž – zdanlivo len tak zasadený v lese. Rozhliadnem sa lepšie a rozoznávam ďalších päť krížov spolu s tabuľkou oznamujúcou, že ide o vojenské hroby príslušníkov dobrovoľnej domobrany zo Salzburgu.
Pri minicintoríne sa nachádza odbočka umožňujúca zísť na asfaltovú cestu z Pontebby do Nassfeldu. Je to asi trojkilometrový, celkom krkolomný chodník cez nestabilné skalnaté svahy. My pokračujeme po hlavnej trase smerom do sedla Brisiach (1422 m). Z neho sa dá odbočiť na vrchol Monte Brizzia (1570 m) s ozrutným krížom, ktorý v noci svieti nad Pontebbou. Chvíľu o ňom uvažujeme, no prevládne pragmatizmus zohľadňujúci aktuálny fyzický stav účastníkov zájazdu a hrozivé mraky na oblohe.
Za sedlom sa začína skutočná zábava. Asi 2,5-kilometrový úsek testuje našu mentálnu odolnosť. Chodník v erodujúcom vápenci je miestami zaistený, no kotveniu lana sa nedá úplne veriť. Občas je veľkoryso dimenzovaný aj pre povoz, a občas neexistuje – zosunul sa niekam do hlbín pod nami. Tam, kde sa človek nemusí naplno sústrediť na vlastné prežitie, je to krásna prechádzka s nezvyčajnými výhľadmi na krajinu ovplyvnenú gigantickými zosuvmi. Vzdialenejšej panoráme dominuje masív Montasio v Júlskych Alpách.
Pri odbočke na chodník Rio degli Uccelli krútime hlavami – vedie strmo dole po sutinovom svahu, ktorý by aj v lete asi bolo ľahšie zlyžovať ako schádzať. Na ďalšej križovatke v lokalite Kraselweg narážame na kvalitnú lesnícku cestu, po ktorej pokračujeme smerom do sedla Pramollo. Cítime úľavu, že nebezpečie pominulo, a zároveň ľútosť za skončenou zábavou.
Pri pohľade na oblohu začína byť jasné, že dažďu sa dnes nevyhneme. Aj preto túru dokončujeme ľahším variantom po chodníku č. 504 namiesto plnej verzie cez Monte Corona (1832 m) a hrebeň nad lyžiarskymi svahmi Nassfeldu. Obliekame si bundy a v miernom daždi kráčame do cieľa cez malebnú krajinu kravičiek a salašov.
Praktické info
- V Pontebbe sa dá zaparkovať v okolí centrálneho námestia aj priamo pod kalváriou, cez ktorú sa nastupuje na túru. V Nassfelde zaparkuj v blízkosti jazera na talianskej strane, je zbytočné zachádzať do Rakúska.
- V Pontebbe na námestí nájdeš obchod s potravinami a niekoľko kaviarní. Na hlavnej ulici smerom do Tarvisia funguje pizzeria akceptovateľnej kvality. V Nassfelde natrafíš na obstojné albergo rovno pri konci chodníka.
Doplnkový tip
Dobrodružnú povahu možno zaujme možnosť odbočiť nad sedlom Barizze na chodník CAI 504 a z neho sa neskôr po neznačených chodníkoch vyštverať na horu Monte Scinauz (1999 m) s opusteným vojenským objektom. Ide o radarovú stanicu leteckých síl NATO z čias studenej vojny, ktorá vraj ako prvá v auguste 1968 zaznamenala inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Pri hlavnej ceste neďaleko Pontebby je stále vidno zvyšky 2,4-kilometrovej lanovky, ktorou sa na základňu dopravovali vojaci a zásoby.
