Divé veže sú lezecká oblasť nad dedinou Hrádok v pohorí Považský Inovec, pod hradom Tematín a zároveň aj pod lyžiarskym strediskom Bezovec.

Na Bezovci som sa učil lyžovať. Zo dva roky som aj trénoval v piešťanskom lyžiarskom klube. Každovíkendové skoré vstávanie počas sezóny mi pomerne rýchlo a jasne povedalo, že zo mňa Pirmin Zurbriggen ani Ivica Kostelič nebude. A pred 30 rokmi trvala lyžiarská sezóna aj na Bezovci (742 m) aspoň štyri mesiace.

Ešte dnes mám úplne jasnú predstavu zimného víkendového rána v danom období života. Bezovec sme mali asi hodinku z môjho rodného domu. Tmavozelená Škoda 110L to zo štartovacích -10 stupňov po pol hodine vytiahla na príjemných +5 stupňov. Na streche sa blyšťali drahé a nezohnateľné lyže značky Sulov, za pásom namotaná kotva na vlek. To je niečo pre pamätníkov.

Prvú pol hodinu cesty mi bolo zle z motorového smradu, druhú pol hodinu z ťažkého klobásového chleba. V čase môjho raného dospievania to bola kalorická bomba číslo jedna. Vydržal si aj celý deň s maximálnym nasadením.

Na rázcestí medzi dedinami Dolná a Horná Lehota, pod odbočkou k LS Bezovec, sme sa podľa stavu vozovky rozhodovali, či budeme parkovať už na rázcestí a pôjdeme asi kilometer v plnej poľnej k lyžiarskym vlekom pešo, alebo to skúsime autom až na parkovisko pod vlekom. S modlitbami na klobásových perách sme to občas zvládli. Ale často sme si pri tom urobili rozcvičku pri vykopávaní škodovky zo snehu a tlačení.

Žiadny skutočne traumatický zážitok z tohto obdobia nemám, ale v ranej puberte aj vyššie popísané útrapy stačili na koniec sľubnej lyžiarskej kariéry. Kde som mohol byť, keby sa mi trocha viac chcelo…

Rozťahaným úvodom som chcel poukázať na dôverný vzťah autora k lokalite, o ktorej bude reč. Už naozaj posledné odbočenie: vedel/a si, že meno vrchu Bezovec nesie aj planétka objavená v roku 1975? Ja veru nie.

História Divých veží

Lezecká oblasť Divé veže sa nachádza v juhozápadnej časti Považského Inovca. V geomorfologickom podcelku Nízky Inovec, kataster obce Lúka. Skaly tvorí šesť vápencových útvarov v nadmorskej výške 500 m. Sú zoradené v poloblúku, akoby zalesnenom amfiteátri. V strednej skale je jaskyňa s ohniskom, kam sa dá schovať v prípade potreby. Ak budeš dobre hľadať, v jaskyni nájdeš schovaného sprievodcu.

Aktuálne je tu podľa fb stránky oblasti 33 ciest a variantov od 4+ UIAA v neodistenej ceste “Janova” či odistenej “Za štyri” po obtiažnosť  9- UIAA v ceste “Masáčik”. Do úrovne 6+ UIAA je v oblasti 20 ciest. Skoro všetky cesty na Divých vežiach sú z dielne piešťanského rodáka, horolezca Vlada Plulíka, ktorý zomrel na himalájskej osemtisícovke Broad Peak, a jeho lezeckého partáka Jana Markecha.

Oblasť som prvýkrát navštívil, keď sa tu liezlo po všeličom, tak ako aj v iných oblastiach pred 15 rokmi. V roku 2015 sa partia piešťanských horolezcov pustila do preisťovania. Výsledok je viac ako uspokojivý, good job. V oblasti sú predovšetkým nové istenia, no občas sú ponechané aj staré. Je to športovo odistená oblasť, žiadne dlhé morálové odlezy. Zlaňáky sú v dvoch istiacich bodoch, spojené reťazou.

Skaly sú v tieni stromov, takže si zalezieš aj v lete. Väčšina ciest je označená na skale. Informácia o obtiažnosti je občas doplnená aj názvom cesty. Orientácia je jednoduchá. Klasifikácia ciest je dobrá, nič ustrelené – ani hore, ani dole.

Na Divých vežiach vieš stráviť pekný lezecký deň len s parťákom a vlastným vnútrom. Oblasť patrí skôr k tým samotárskym, ani cez víkend nebudeš stáť v rade na cestu. Potenciál na nové zmysluplné cesty tu už nie je.

Prístup

Ak zvolíš odporúčaný prístup z lyžiarskeho strediska, užiješ si nádherné výhľady na Považský Inovec a lúky Tematínskej lesostepi. Prekvapujúco sme tu našli aj kravičky. Pri ceste späť k autu nás zastihla scéna ako z dobrého balkánskeho filmu. Nádherný západ slnka, kravičky lenivo prekračujú z nohy na nohu, občas zazvoní zvonec na krku hoviadka. Bača hrá pri ohníku na harmoniku, s láskou, falošne. Mal som veľké nutkanie sa k nemu pridať, ideálne s gitarou, tiež s láskou a falošne. Našťastie som ju zabudol doma.

Z Bratislavy je to do LS Bezovec v okrese Piešťany 100 km a 1:15 h cesty autom. Zo Žiliny je to skoro rovnaká vzdialenosť, 116 km a 1:20 h.

Prístup z lyžiarskeho strediska Bezovec: Parkuješ pri lyžiarskych vlekoch (GPS poloha parkoviska). Dalo by sa ísť aj ďalej, ku chate Šport, ale je to cesta už len pre 4×4 a nijako zásadne si to neskrátiš. Od vlekov pôjdeš po modrej turistickej značke. Prídeš pod zrúcaninu hradu Tematín, odkiaľ pokračuješ miernym klesaním smerom na dedinu Lúka. Asi po 500 metroch od hradu prídeš do sedla, kde modrá značka odbáča doľava o 90 stupňov a cyklotrasa pokračuje rovno. Ty odbočíš o 90 stupňov doprava. Prejdeš asi 250 metrov po vrstevnici a dostaneš sa pod skalu (GPS poloha skaly). Prístup z Bezovca trvá 1 a pol hodiny, vzdialenosť je 4,8 km. Na trase viac-menej vyklesávaš, takže mierne do kopca to bude cestou späť (prevýšenie 250 m). Prístup z Bezovca je najpohodlnejší.

Prístup z dediny Lúka: Parkuješ na konci dediny smerom na hrebeň Inovca, pod vodojemom. Po modrej turistickej značke sa za hodinu a pol dostaneš do sedla, kde sa modrá značka točí o 90° doprava. Ty však pôjdeš rovno po vrstevnici a po 250 m si pod skalou. Celkové trvanie 1:45 h,  prejdeš skoro 5 km a prevýšenie je 315 metrov.

Prístup z dediny Hrádok: Z dediny prejdeš do Hrádockej doliny a ak tam nájdeš parking (GPS poloha), tak to je pod skalu pomerne blizko. Ale do kopca. Celkové trvanie 1:15 h, dĺžka 2,6 km a prevýšenie 265 m. Trasa vedie z rázcestia Dolina po žltej turistickej značke, smer hrad Tematín. Pod hradom hľadáš odbočku doprava po vrstevnici.

Lezecká oblasť má aktuálne celoročné povolenie na lezenie. Pred návštevou si je dobré overiť si dočasné lezecké obmedzenia na stránke Jamesu.

Odporúčané cesty v strednej obtiažnosti

• Echo (7): problém po prvom borháku stačí dobre vyriešiť, ideálne bez použitia veľkého množstva sily
• Cez podstatu veci (6+): kratšia cesta cez skalné okno, treba vymyslieť výlez z okna
• Lojzova (6+): cesta v previse nad jaskyňou, na OS určite ťažšia ako 6+
• Švagrova (5): cesta do previsu, pustí, ale zabaví riadne
• Na východe kľud (7): jediný problém, ale zato výživný, je boulder nad posledným istením; problém sa dá obliezť (v sprievodcovi sa píše „nestúpať na ľavú stienku“)
• Stredná (5+): rozlezová cesta, krásne lezenie, skoro ako Paklenica
• Ultimátum (6+): najkrajšia, vyrovnaná cesta, problém je prelez cez bruško v hornej časti; pomôže ti dvojprstová dierka.

Moje hodnotenie oblasti

• Množstvo a rozmanitosť ciest: 2 body z 5
• Kvalita skaly: 3 body z 5
• Istenie: 4 body z 5
• Deti: 2 body z 5 (rovina je len v jaskyni)
• Prístup od parkoviska: 2 body z 5
• Dostupnosť autom a parkovanie: 4 body z 5 (na Bezovci je veľké parkovisko)
• Prístup bez auta: 2 body z 5 (do alternatívnych východiskových bodov sa dá dostať busom)
• Prístup na bicykli: 2 body z 5

Praktické info

• Orientácia: sever, niektoré cesty sú v tieni celý deň
• Materiál skaly: vápenec
• Výška ciest: do 17 metrov
• Voda: pod skalou nie voda, cestou môžeš nabrať v studničke
• Stanovanie: nie
• Sprievodca: tlačený sprievodca k oblasti neexistuje. Kompletný fotosprievodca sa dá nájsť na fb stránke oblasti (fotonákresy ciest stiahnuté odtiaľ nájdeš aj vo fotogalérii nižšie).

Tipy na doplnenie výletu

• Jednoznačne návšteva hradu Tematín, o ktorý sa starajú dobrovoľníci
• V blízkosti sú aj upravené MTB traily, možnosť kombinácie lezenia a biku.

• Všetky články zo seriálu Slovenské skalky

Fotogaléria