Keďže v okolí Mikulova a Lednicko-Valtickom areáli sme už skoro všetko pojazdili, pri plánovaní ďalšieho moravského cyklovýletu sa pozerám viac na západ. Krajina okolo Vranova nad Dyjí vyzerá zaujímavo už pri letmom pohľade na mapu. Navyše sa mi s ňou spájajú spomienky z detstva. Kedysi dávno tam jeden blonďatý chlapček vstúpil do stavu rytierskeho, kľačiac na nádvorí hradu Bítov s obrovským mečom na pleci.

Z Bratislavy je to do Vranova nad Dyjí okolo 160 kilometrov a minimálne dve hodiny cesty. V našom prípade takmer tri hodiny, pretože pred diaľnicou uprednostňujeme romantickú jazdu juhomoravským vidiekom so zastávkou na zmrzlinu v Mikulove. To už je dosť veľa na jednodňový výlet, preto sme vybavení aj na improvizovaný nocľah. Celý víkend v Podyjí je zhrnutý aj do videoreportu, takže ak máš dve a pol minúty času a ľúbiš pohyblivé obrázky, pozri si video na konci článku.

Hardegg

Z domova vyrážame až v sobotu po obede, takže na prvý deň je v pláne len krátky výjazd z dedinky Čížov do rakúskeho Hardeggu a späť. Čížov je pekná chalupárska osada s jednou krčmou, ktorá prevádzkuje aj kemp. Chvíľu uvažujeme, či sa opýtame na nocľah, no napokon ostávame pri pláne spať samostatne. Večer sa ukazuje, že to bolo múdre rozhodnutie. Spevy rozjarenej slovenskej partie ku nám z kempu doliehajú na takmer kilometrovú vzdialenosť.

Trasa z Čížova do Hardeggu a späť: Dĺžka 13 km, nastúpaných 280 m, celkový čas 1:40 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Na konci Čížova je pamätník železnej opony s ukážkami hraničného plota a pohraničiarskej pozorovateľne. Odtiaľ až do Hardeggu vedie cez pekný les asfaltová cesta slušnej kvality a so zákazom automobilovej premávky. Takže pre cykloturistu ideálna trasa. S jednou malou chybičkou – ide o celkom strmé klesanie, ktoré bude treba pri ceste nazad vyšliapať.

Námahu nebudeš ľutovať. Cesta sa končí na hraničnom moste cez rieku Dyje. Hneď za ňou leží rakúska dedina Hardegg s romantickými uličkami a tajomne pôsobiacim hradom. Kedysi vraj populárne výletné miesto Viedenčanov je pohľadnicovo zasadené medzi zelenými kopcami a skalnými bralami.

Najlepší výhľad naň je z vyhliadky na moravskej strane, ku ktorej sa určite oplatí odbočiť. Aj za cenu niekoľkých metrov tlačenia bicykla. Z vyhliadky sa už viac-menej po rovine vraciame k autu odstavenému na parkovisku pri vstupe do Národného parku Podyjí. Nachádza sa ešte pred obcou Čížov a má príjemný trávnatý povrch.

Nie je to oficiálny kemp, ale nočné parkovanie sa tu podľa aplikácie park4night toleruje. Okrem nás majú v tú májovú sobotu rovnaký zámer ďalšie tri-štyri partie v campervanoch. My máme iba väčší osobák so spacou úpravou, čo na jedno improvizované prenocovanie bohato stačí. Aspoň dúfam, pretože vyberateľnú medzipodlahu do kufra som zmajstroval len teraz v zime a bude to jej prvý reálny test.

Ranné vyhodnotenie testu sa končí so skóre 75 %. Ja som sa vyspal nad očakávanie dobre, Jarka bude potrebovať teplejší spacák a mäkší matrac. Oboje riešiteľné.

Vranov a hrad Bítov

Pri raňajkách dolaďujeme detaily trasy na nedeľu. Od večera je jasné, že pôjdeme do Vranova nad Dyjí a potom ďalej na hrad Bítov. Padol návrh, aby sme sa do Vranova presunuli autom. V takom prípade by sme však prišli o jediný úsek vedúci priamo pri rieke, ktorá tu inak väčšinou tečie v neprístupných údoliach bez cyklisticky použiteľných komunikácií. Preto nakoniec vyrážame priamo z nocľažiska. Ja musím garantovať, že ak by sa trasa ku koncu dňa ukazovala byť pre partnerku príliš dlhá, tak to nejako vyriešim ;)

Trasa z Čížova na Hrad Bítov a späť: Dĺžka 53 km, nastúpaných 1069 m, celkový čas 7:15 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Značená cyklotrasa nás vedie po hospodárskej asfaltke k telekomunikačnému stožiaru v lokalite Pod Větrníkem. Na stúpanie sa v chladnom ráne nesťažujeme. Nasledujú asi dva kilometre rýchlej jazdy dolu kopcom s vetrom vo vlasoch a potom prudký zjazd po šotoline až ku rieke. Nechávame sa hýčkať naozaj krásnym prostredím lúk okolo Dyje. To není země, to je zahrádka, povedal by klasik.

Škoda, že úsek pri rieke je krátky – má len niečo vyše kilometra. Za ním nasleduje vstup do Vranova (oficiálne ide o městys) s výhľadom na zámok dramaticky posadený na brale nad mestom. Dali by sme si kávu, ale v tomto rannom čase sú podniky ešte zatvorené. Takže pokračujeme nezáživným stúpaním v autopremávke, okreskou do Lančova.

Za Lančovom sa cesta mení na minimálne frekventovanú komunikáciu s peknými výhľadmi do krajiny. Napravo od nás tušíme Dyji, teda vlastne vodnú nádrž Vranov, ktorú postavili za Masaryka a svojho času bola najväčšou priehradou v Československu. Vodná hladina je však spoľahlivo schovaná medzi  husto zalesnenými pahorkami.

Vody nádrže prvý raz vidíme až pri zrúcanine hradu Cornštejn. Stojí na romantickom mieste na výbežku vklínenom medzi zákruty meandrujúcej Dyje. Hrad je však uzavretý a inak tu nie je čo robiť, preto pokračujeme do rekreačnej oblasti v Bítovskej zátoke. V zaspatom autokempe konečne dostávame vytúženú kávu. Síce len instantnú žbrndu, ale sme vďační aj za ňu.

Z Bítovskej zátoky na hrad Bítov vedie pomerne priama trasa. Na asi 200-metrovom úseku sa treba pripraviť na tlačenie bicykla do prudkého kopca. Alternatívou je oficiálna cyklotrasa vedená po hradskej a potom okrajom obce Bitov. Cestou na hrad vstrebávame dojmy z okolia vodného diela. Je úzke, pripomína skôr rieku, a brehy sú doslova posiate chatami. Premávajú tu aj výletné lode. Voda nie je vyslovenie lákavá na kúpanie, prezývka moravský Jadran dosť zveličuje. No s dostatočnou tepelnou motiváciou by sme sa asi premohli.

Na hrade Bítov si kupujeme vstupenky a ja sa márne pokúšam oživiť v pamäti detaily z detskej rytierskej ceremónie. Hradný areál je naozaj pekný, hlavne nádvorie so starými stromami, lavičkami a fontánou. Zaujala nás aj výstava obrazov miestneho maliara, väčšinou krajinky z Podyjí. Škoda, že napriek vyvýšenej polohe v exteriérových častiach hradu nie sú dostupné miesta s výhľadmi do okolia.

Návratovú trasu volíme po opačnom brehu rieky. Už sme zmierení s tým, že to bude väčšinou v autopremávke. Krajina je však vizuálne príjemná, povedal by som až upokojujúca. V Chvalaticiach sa mi darí trafiť na fajn neasfaltovú skratku. Pred Vranovom prechádzame populárnou rekreačnou oblasťou Vranovská pláž. V mestečku si dávame obed – typické české hotové jedlo s pečeným hovädzím v omáčke. Chutí, ale z tej omáčky nám večer bude ťažko.

Záver cyklovýletu má tradičný scenár. Jarka ostáva relaxovať v parčíku pri rieke pod Vranovským zámkom, je frčím po auto. Idem mierne odlišnou trasou ako ráno – po pravom behu Dyje cez lokalitu Benátky. Až po prejdení úseku si na lávke cez rieku všímam v opačnom smere značku zakazujúcu jazdu na bicykli v danom úseku. Asi kvôli bezpečnosti chodcov, ktorých som nestretol, ale aj tak pardón. Po prekonaní stupáku od rieky do okolitých kopcov schádzam do Čížova bývalou hraničiarskou strážnou cestou.

Vzhľadom na časovú dotáciu jeden a pol dňa sa nám v Podyjí podaril intenzívny výlet. Na mape ešte vidím zaujímavý cykloturistický terén pri štátnej hranici medzi Znojmom a dedinou Lukov. Námet na budúcu návštevu lokality, možno spojenú s pobytom v historickom meste Znojmo.

Fotogaléria