Krásne júnové počasie, chuť niekam vypadnúť, nakŕmiť telo aj dušu zážitkami, bicykle vyvetrať. Z rôznych dôvodov to nesmie byť ďaleko od Bratislavy, ani fyzicky náročné. Večer pozerám do mapy a kreslím do nej virtuálnu kružnicu ohraničujúcu hodinový čas presunu autom. Upúta ma hustá sieť cyklotrás za Břeclavou.

Povinný výlet do unikátnych zámockých záhrad v Lednici sme už kedysi absolvovali, ale tým sa to na dlho skončilo. Pritom v Lednicko-Valtickom areáli je veľa vecí, ktoré sa oplatí vidieť. Územie o rozlohe štvrtiny súčasného okresu Břeclav si nechutne bohatý rod Lichtenštajnov v 18. a 19. storočí kompletne prerobil podľa svojho gusta. Takmer nič tu nie je prirodzené, všetko bolo najskôr nakreslené kniežacími plánovačmi. A doslova na každom rohu stojí nejaká dekadentná stavba.

História, vinice, minimálne prevýšenia – lokalita ako stvorená pre pohodový cyklovýjazd. Predpokladám, že trasy budú perfektne značené. Pre istotu sťahujem do mobilu mapy aj zopár GPX trás. Najviac sa mi pozdáva moravská časť Knížecí stezky.

Na druhý deň ráno, po 45-minútovom motorizovanom presune, skladám bicykle z auta na hraničnom prechode Poštorná/Reintal. S parkovaním nie je problém, pri hoteli Celnice je miesta dosť.

Trasa: dĺžka 50 km, nastúpaných 224 m, celkový čas 5 h. GPX na stiahnutie získaš na Mapy.cz.

Trasa zo začiatku vedie súbežne s hranicou, po ceste medzi repkovými poliami a umelo vysadeným borovicovým lesom, v ktorom vraj zvyknú odpaľovať starú muníciu. V takom prípade budeme odklonení na obchádzku, varujú tabule. Nič také nám zdá sa nehrozí, nerušene pokračujeme podľa cykloturistických značiek. Križujeme železnicu a hlavnú cestu Břeclav – Valtice.

Doteraz sme šliapali do pedálov prakticky sami. Za hradskou začíname čoraz častejšie stretávať skupinky výletníkov. Mladí, starí, veľa rodiniek s deťmi, a odhadom takmer polovica zo Slovenska. Všetky trasy sú zvládnuteľné aj na trekovom bicykli.

Prvá kultúrno-historická zastávka pri Dianinom chráme, nazývanom aj Rendezvous (podľa blízkeho rybníka). Nechápem, na čo komu bol poľovnícky zámoček v tvare víťazného oblúka. Dnes nebudem chápať ešte viackrát.

Asi o dva kilometre ďalej znovu stojíme. Kaplnka sv. Huberta sa tvári goticky, ale má ľudské proporcie a prírodný kameň nepôsobí v lese rušivo. O ďalšie dva kilometre ďalej sa pridávame sa k menšiemu davu cykloturistov hľadajúcich oddych v tieni kolonády Tri Grácie.

Znovu sa snažím hľadať praktický zmysel tejto stavby. Dedukujem, že chceli ohurovať hostí z iných rodov, aby s nimi mohli dohadovať výhodné sobáše, čím rozširovali svoju moc a bohatstvo. Toľko analýza amatérskeho sociológa so špecializáciou na 18. storočie.

Pri konskom ranči Nový dvůr sa odkláňame od Knížecí stezky a mierime priamo ku hrádzi medzi Prostredným a Mlynským rybníkom. Po hrádzi, v nebezpečnej blízkosti chodníka, vedie železnica. Na vlastné zmysly zažijeme prejazd historického vláčika so smradľavým dieselovým motorom.

Dúfali sme, že v rybníkoch sa bude dať okúpať, alebo že tu aspoň bude nejaký bufet s pivom. Voda nie je lákavá a bufetu nieto, preto sa kúsok vraciame a ideme popri brehu Mlynského rybníka k Apollónovmu chrámu. Cestička popri vode je už viac pre horský bicykel, asi aj preto hlavná cyklotrasa vedie ďalej od brehu.

Trochu si zašportujem v strmáku pod Apollónovým chrámom. Ďalšia stavba bez zjavného zmyslu. Zo strechy môže byť pekný výhľad, ale vyberá sa vstupné a my sme si ešte nestihli vybrať miestne groše. Aj tak sa tam tlačí priveľa ľudí a, pravdupovediac, o výhľad na mútne rybníky až tak nestojíme. Viac nás zaujíma čapované pivo, ale ani tu nám nie je dopriate. Poďme rýchlo do Lednice.

Na konci Mlynského rybníka prechádzame okolo autokempu. Reštaurácia je zatvorená. Fakt budeme musieť vydržať do Lednice. Ešteže je to len kúsok.

Prvý podnik, na ktorý náhodou narazíme, je Hospůdka u Korunky. Zozadu má terasu s parkoviskom pre bicykle, my so šťastím chytáme posledný voľný stolík vnútri. Každú chvíľu prichádzajú ďalší hladoši, ktorí sa buď s dlhým nosom otáčajú inam alebo zúfalo čakajú. Keď nám prinesú jedlo, pochopíme, prečo toľký záujem. Výborne varia, a za nižšie ceny ako klasické pasce na turistov v centre Ledníc.

Nemohli sme vynechať krátku prechádzku (na bicykli sa v nich jazdiť nesmie) po lednických zámockých záhradách. Sánka dole. Spomeniem si na nedávnu návštevu Bratislavského hradu a jeho obnovenej, vraj barokovej záhrady. Smutné porovnanie.

Ďalšia lichtenštajnská atrakcia Janův hrad síce leží mimo našej trasy, ale zhýralosť akou je umelá zrúcanina si nemôžeme nechať ujsť. V skratke – nič by sa nestalo, keby sme si ju ujsť nechali. Ale lužné lesy v meandroch Starej Dyje, pri ktorej hrad stojí (je tu aj prístavisko lodiek premávajúcich z Lednice a Břeclavi), sú pekné. A kvôli lednickým záhradám uleteným lichtenštajnom odpustím skoro všetko.

Na trase z Lednice do Valtíc  si najskôr užívame príjemnú jazdu po brehoch rybníkov. Prechádzame okolo Hraničného zámočku prerobeného na hotel a zdolávame celkom výživné stúpanie na hlohovecký kopec. Zjazd do Valtíc, zastávka na kávu, rýchly prehliadkový okruh mestom. A hor sa do viníc nad rakúskou hranicou. Ešte by sa dalo odbočiť k ďalšej lichtenštajnskej atrakcii Kolonáda na Reistně, ale už nie je chuť.

Vozenie sa po vinárskych asfaltkách nad Valticami je príjemné, s výhľadmi na jemne zvlnenú a ľudskou rukou zušľachťovanú krajinu. Vinohrady ako zo škatuľky sa striedajú so zanedbanými, od dokonalosti ako pri Neusiedleri to ešte má ďaleko. Ale snahu vidno.

Sme pri známom borovicovom lese a o chvíľu pri aute. Výlet mal iba jednu chybu – nepodarilo sa nám okúpať. Cestou domov to naprávame na štrkovisku Oširíd pri Sekuliach. Vidím to tak, že Lednicko-Valtické cyklotrasy zaradíme do kalendára a budeme sa na ne raz za rok vracať.

Fotogaléria