Pol dňa na bicykloch, pol dňa pri vode – to zodpovedá mojej predstave o príjemnom strávení letného dňa. Keďže Jarka má na vec podobný pohľad (občas sa rozchádzeme v detailoch ako prejdené kilometre či nastúpané metre), na jeden horúci júlový deň sme si presne taký hybridný program naplánovali. Zrealizoval sa pri korutánskom jazere Millstätter See. Ako hovoríme my 90-percentní vegetariáni, aj zajac sa nasýtil, aj mrkva ostala celá.
Odporúčam najskôr si odkrútiť cyklistickú časť a potom čilovať na pláži. My sme to z dôvodov, ktoré si už nepamätám, urobili opačne. Okrem zjavných mínusov to malo aj svoje výhody. Napríklad pokoj na poloprázdnom dopoludňajšom strandbade. Na poludnie tam už bola hlava na hlave. S tým treba v top sezóne rátať.
Naopak, vôbec sa nedá spoliehať na to, že pri vychytenom rakúskom jazere si len tak hocikde rozložíš osušku na peknom mieste s prístupom k vode. Rakúšania si také pozemky veľmi cenia a atraktívne časti pobrežia sú buď súkromné, alebo sa na nich nachádza plážové kúpalisko s plateným vstupom. Ceny vstupného však nebývajú prehnané a platené pláže sú vždy vzorne udržiavané.
Poloha
Millstattské jazero má ľadovcový pôvod a rozlohou je po Wörthersee druhé najväčšie v Korutánsku. Na dĺžku meria 11,5 km, na šírku necelé dva kilometre a maximálna hĺbka dosahuje až 141 metrov. Leží v nadmorskej výške 588 m nad morom v údolí Drávy, medzi pohoriami Nockberge (časť Gurktaler Alpen) na severe a Gailtaler Alpen na juhu. Obe pohoria mierne presahujú výšku 2000 m n. m.
Komu by to bolo málo, tak len o dvadsať kilometrov severnejšie sa začínajú dvíhať svahy najvyššieho rakúskeho pohoria Vysoké Taury. Najbližšie väčšie mesto je Villach, tiež asi 20 km od Millstattu. Cesta autom z Bratislavy k Millstätter See je v závislosti od zvolenej trasy dlhá 410 až 470 km a trvá okolo 5 hodín.
História
Opátstvo v mestečku Millstatt bolo niekoľko storočí duchovným centrom horného Korutánska. História tamojšieho kláštorného komplexu sa spája najmä s rádom Benediktínov, ktorí sa pri jazere usídlili v 11. storočí. No už dávno pred nimi, za vlády Karola Veľkého (748 – 814), tu pravdepodobne bol vysvätený pôvodne pohanský chrám.
Spája sa s ním legenda o Sv. Domitiánovi Korutánskom. Vojvoda Domitián bol príslušníkom šľachtického rodu slovanských Karantáncov, ktorí tu kedysi prevládali. Vojvodov syn sa jedného dňa napriek otcovmu zákazu a zlému počasiu vybral plaviť na jazero. To vraj vtedy bolo podstatne väčšie ako dnes. Keď sa syn do nasledujúceho rána nevrátil a našiel sa jeho prevrátený čln, vojvoda prikázal vysúšať jazero dovtedy, kým nenájdu jeho telo. Prisahal, že na mieste nálezu syna dá postaviť chrám a konvertuje na kresťanstvo.
Verní Domitiánovi poddaní prekopali cez kopec na západnom konci jazera kanál, ktorým jeho voda odtiekla do riečky Lieser a hladina sa výrazne znížila. Keď sa našlo telo nebohého syna, Domitián splnil svoj sľub. Navyše prikázal zhromaždiť tisíc sošiek pohanských bohov a dal ich hodiť do jazera. Od tejto udalosti sa vraj odvíja názov Millstatt – latinský výraz mille statuæ znamená „tisíc sôch“. Rovnako je však možné, že názov jazera súvisí s existenciou množstva mlynov v jeho okolí. Alebo to bolo nejako úplne inak.
Náročnosť
Trasu okolo jazera sme prešli na horských bicykloch bez zadného odpruženia, čo bohato postačovalo. Bez väčších problémov by sa dala absolvovať aj na trekovom alebo gravel bicykli. Podľa môjho názoru je 30-kilometrový okruh vhodný aj pre športovo založenú rodinu s deťmi. Trasa je orientačne jednoduchá, dobre značená a nie sú na nej žiadne technicky ťažké miesta. Kondičku preverí niekoľko prudkých, ale krátkych stúpaní.
Naša trasa
Štartovali sme od plážového kúpaliska Strandbad Ferndorf, na ktorom sme strávili pohodové dopoludnie. Kúpalisko prevádzkuje neďaleká obec Ferndorf. Vo vzdialenosti do jedného kilometra sa dá vybrať z ďalších troch-štyroch konkurenčných kúpalísk, no to obecné je podľa mňa najkrajšie – relatívne pokojné, s množstvom stromov a bez kolotočárskych plastových atrakcií.
Trasa: Dĺžka 29 km, nastúpaných 630 m, celkový čas vrátane obeda v reštaurácii 3:30 h. GPX na stiahnutie a výškový profil získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.
Pri rozhodovaní o smere absolvovania okruhu zavážilo, že sme sa cestou chceli niekde civilizovane naobedovať. Čiže najskôr sme zvolili prejazd po husto zastavanom severnom brehu, prírodnejšia južná strana jazera ostala pre návrat. Pokojne by sa dalo ísť aj opačne.
Dedinky a mestečká na severnej strane majú vyslovene turisticko-kúpeľný charakter. Žiadny priemysel, len samé pláže, lodenice, hotely. Krátke úseky je nutné bicyklovať v automobilovej premávke, no väčšina cyklotrasy vedie po oddelenom chodníku paralelnom s cestou. Ešteže tak, pretože premávka bola v strede dovolenkovej sezóny naozaj hustá.
Mestečko Millstatt má kratučkú nábrežnú promenádu so sochou Sv. Domitiána. Prehliadku neďalekého opátstva vynechávame, s bicyklami by to bola oštara a začíname cítiť hlad. Takže sa prioritne obzeráme po nejakej reštaurácii, kde si v cyklooblečení nebudeme pripadať príliš exoticky. Vhodný podnik nachádzame približne v polovici okruhu v osade Seeboden. Plážová reštaurácia Winkler má príjemné prostredie, ale rakúska gastronómia nás ani tentoraz neočarila. Kedy im už niekto povie, že ocot a vývar z kostí nemusia použiť v každom jedle?
Pokojne sa pokochaj pohľadom, ale nenarúšaj moje súkromie. Takýto prístup neznámeho zberateľa umenia sa mi celkom pozdáva.
Po obede prechádzame cez most nad potokom Seebach – to bude asi onen kanál, ktorým Domitiánovi poddaní vysušili polovicu jazera. Hneď vedľa stojí starý drevený dom Rybárskeho múzea. Na plytčinách pod mostom krásne vidno, aká je voda v jazere čistá. Kamene na dne by sa dali spočítať.
Hneď za mostom sa trasa otáča do protismeru a prichádza jediné väčšie stúpanie. Breh je tu zabraný súkromnými pozemkami s rekreačnými stavbami, cyklotrasa musí traverzovať po lúkach nad nimi. Lúky sa striedajú s príjemne chladným lesom, namiesto doterajšieho asfaltu ideme prevažne po cestách so štrkovým povrchom. Občas sa otvorí výhľad na jazero, no bezprostredný kontakt s vodou je vzácny.
Spestrenie prináša súkromná sochárska galéria v pedantne upravenom parčíku. Len tak medzi cyklotrasou a jazerom, žiadny plot, iba nenápadné tabuľky upozorňujúce na privátny pozemok. Pokojne sa pokochaj pohľadom, ale nenarúšaj moje súkromie. Takýto prístup neznámeho zberateľa umenia sa mi celkom pozdáva.
Bez náhlenia dobicyklujeme späť k autu. Všetky parkoviská v okolí sa beznádejne zaplnili a o naše miesto je veľký záujem, keď menej šťastní šoféri vidia, že sa chystáme na odchod. Bolo by fajn ísť sa teraz schladiť do vody, ale predstava tlačenice na pláži už neláka. Nakladáme bicykle a lúčime sa s Millstattským jazerom, ktoré už trochu trpí neduhom pohľadnicovo pekných lokalít: páči sa pri ňom veľa ľuďom.
Praktické info
V sezóne po jazere premávajú výletné lode, ktoré zastavujú v ôsmich rôznych prístavoch a dajú sa využiť aj na prípadnú jednorazovú prepravu cyklistu naprieč jazerom. Napríklad ak by sa prihodil nejaký technický problém alebo došli sily. Jedna krátka plavba s bicyklom stojí 7,50 €.
Doplnkové tipy
Hneď na začiatku cyklookruhu sme prechádzali ponad cvičnú lezeckú stienku Jungfernsprung. Je tam zo dvadsať ciest v obtiažnosti od 4 do 7+ UIAA a krátka prístupová ferrata (B). Ako istiace stanovištia slúžia pontóny plávajúce na jazere. Malé parkovisko sa nachádza pri štátnej ceste priamo nad stenou.
Ak by sa ti zažiadalo poriadnych skál, tak za pol hodiny jazdy autom sa vieš dopraviť známej doliny Maltatal. Tam si môžeš vybrať medzi zážitkovou vodopádovou ferratou Fallbach (E), viacerými lezeckým sektormi či výletom k vysokohorskej priehrade Kölnbrein (1902 m n. m.). Od nej sa dajú podnikať ľadovcové túry na trojtisícovky v skupine Ankogel.
