Nápad na cyklotúru z Kranjskej Gory do doliny Vrata vznikol tak, že po predchádzajúcom cyklovýlete z Tarvisia do Kranjskej Gory (s odbočkami k jazerám Fusine a na taliansko-rakúsko-slovinské trojmedzie) sme s Jarkou boli zvedaví, ako to vyzerá v údolí hornej Sávy ďalej na východ.

Doviezli sme sa do turistického mestečka Kranjska Gora, kde sme vlani skončili. Auto sme odstavili na záchytnom parkovisku pri policajnej stanici a vydali sa objavovať kraj pod najvyššou horou Slovinska. Naším cieľom bola horská chata Aljažev dom (1015 m) stojaca v tieni severnej steny Triglavu (2864 m). Mali sme pol dňa času, s dĺžkou naplánovanej trasy vzhľadom na upravený povrch nebol problém. Výškový profil však vyvolával isté obavy.

Na začiatku sa musíme premotať cez centrum Kranjskej Gory. Za ním bez väčších problémov nachádzame vyasfaltovanú cyklotrasu, ktorá vedie po násypoch a mostoch bývalej železnice z talianskeho Tarvisia do slovinského priemyselného mesta Jesenice. Trať vybudovali v 19. storočí, keď boli obe mestá súčasťou c.k. monarchie, a zrušili v 60-tych rokoch 20. storočia. Dnes je z nej atraktívna cyklotrasa cez malebný kraj medzi Júlskymi Alpami a pohorím Karawanky.

Cyklochodník väčšinou vedie v komfortnej vzdialenosti od motorovej premávky na paralelnej ceste a povrch je vhodný aj pre cestný bicykel. Do horskej dediny Mojstrana, kde sa nachádza odbočka na Aljažev dom, je to z Kranjskej Gory približne 13 kilometrov mierne dolu kopcom (-150 výškových metrov). Do Mojstrany nám to odsýpa naozaj rýchlo.

Trasa: Dĺžka 49 km, nastúpaných 586 m, celkový čas 3:45 h. GPX na stiahnutie získaš po otvorení trasy na Mapy.cz.

Prostredie a náročnosť sa radikálne menia za odbočkou na 12 km dlhú horskú cestu v doline Vrata. V úvode je stúpanie celkom mierne. Keď neskôr uvidím značku so zlovestným číslom 25 percent, a pod tým nápis „zaraď jednotku“, zneistiem. Autom pomerne často jazdím cez blízky horský prechod Wurzenpass, kde je značka 18 %. A vždy sa s otvorenými ústami pozerám na borcov na bicykloch, ktorí tadiaľ jazdia. Aká stena potom musí byť dvadsaťpäťka?

Stena našťastie nie je dlhá a moje nohy to v kombinácii s prevodmi 1×12 ešte dávajú. Ale je to na hranici možností. Za koncom najťažšieho stúpania čakám na Jarku, ktorá musí cez najstrmší úsek potlačiť. Po ceste normálne jazdia autá. Napriek víkendovému dňu ich nie je toľko, aby nás to nejako výrazne obmedzovalo.

Zastavujeme sa pri odbočke ku známemu vodopádu Peričnik. Vodopád vidno z cesty, bola by to len krátka prechádzka, ale v cyklistických tretrách nie veľmi príjemná. Navyše nemáme zámok na bicykle. Nabudúce sa pripravíme – vraj sa tam dá prejsť poza prúd vodopádu, takže vezmeme aj niečo na prezlečenie.

Donedávna čiastočne makadamová cesta na parkovisko pod chatou je už celá vyasfaltovaná. Od parkoviska ku chate ostáva necelých 500 metrov po štrku a šotoline. Kto sem prišiel na cesťáku, asi nevyjde až na koniec. Ale nejaký graveloidný bicykel to s prehľadom zvládne.

Nad konci prístupovej cesty okrem Aljaževho domu stojí ešte pekná horská kaplnka. Aj chata si napriek rekonštrukciám zachováva autentický horský štýl. Z jej terasy je naozaj parádny výhľad na severnú stenu Triglavu. Ručne maľovaná tabuľa s vyblednutým nákresom horolezeckých ciest mi vizuálne pripomína obrázok západnej steny Lomnického štítu s Hokejkou a ďalšími ikonickými cestami.

V atmosfére miesta silno cítiť horolezeckú históriu. Z lehátok pod terasou sa nám ťažko vstáva, ale je čas začať Operáciu návrat. Technicky presnejší názov by bol Likvidácia brzdových doštičiek. Na dvanásťkilometrový zjazd v horskom vzduchu sa musíme priobliecť.

Ako sa blížime k Mojstrane, premýšľam o predĺžení výletu a odbočení do susednej doliny Krma. Vedie tam oficiálna cyklotrasa ku chate Kovinarska koča (870 m). Znamenalo by dodatočných 15 kilometrov a 200 nastúpaných výškových metrov. Keď si v duchu spočítam časové, logistické a iné okolnosti, nápad si radšej nechávam pre seba.

Pri spiatočnej jazde po násype starej železnice si vychutnávame obrazy idylickej podhorskej krajiny. Pozorujem miestnu rodinu pri vykopávaní zemiakov z malého políčka. Chvíľu sa cítim ako kdesi na Liptove. Len je tu všetko upratanejšie.

Koho by zaujímali aktuálne podmienky po povodniach, ktoré ničivo zasiahli Slovinsko začiatkom augusta 2023, tak okolie Kranjskej Gory ostalo ušetrené väčších následkov. Jednou z mála výnimiek je dolina Krma, kde je nutné odstrániť množstvo vetrom polámaných stromov. Dolina bude uzavretá zrejme až do jari 2024.

Fotogaléria